Postupným úbytkom mozgových buniek sa zhoršuje kvalita krátkodobej pamäti, spomaľuje sa spracovávanie informácií a rýchlosť reakcií. Vekom sa navyše objavujú sklony k pohodlnosti, pričom nedostatočná stimulácia je pre mozog a duševný život doslova jed. Ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že mozog vplýva aj na kvalitu funkcií jednotlivých orgánov a celkovú vitalitu organizmu, pravidelný tréning mozgu a dodržiavanie určitých zásad nadobúdajú na význame.
1. Mozog treba udržiavať v aktivite.
Komunikácia s ľuďmi a domácimi miláčikmi, nové podnety, zážitky, kombinačné spoločenské hry, záľuby, tlač, literatúra a ostatné druhy umenia sú pre výkonný, adekvátne fungujúci mozog základnou potravou. Inak povedané, akákoľvek práca mozgovej kôry prospieva kvalite mozgovej činnosti.
2. Trénovanie pamäti zabezpečuje kvalitnú prácu s informáciami.
Vekom sa zhoršujúca kvalita krátkodobej pamäti môže byť celkom nenápadná. Za úplne normálne pokladáme napríklad hľadanie kľúčov, okuliarov, hodiniek či zaparkovaného auta. Neschopnosť nájsť tieto predmety sa pripisuje stresu, uponáhľanosti, roztrieštenej pozornosti a podobne, ale súčasťou toho všetkého je aj zhoršujúca sa, netrénovaná pamäť. Krátkodobá pamäť pojme na jeden „záber“ 5 – 8 položiek a bez opakovania sa spája s časovým rozpätím 30-tich sekúnd. Vďaka jej trénovaniu nezohrávajú vedľajšie skutočnosti (stres, obavy, príval informácií a povinností alebo absencia poriadkumilovnosti) taký veľký význam ako pri netrénovanej pamäti. Dobrým spôsobom je mnemotechnika (podporovanie pamäti pomocnými predstavami): do hypermarketu si zoznam potrebných vecí vezmite pre istotu so sebou, ale doma sa snažte zapamätať (na začiatku tréningu) aspoň 8 položiek zo zoznamu, a to podľa určitého kľúča – rozmiestnenia vecí v obchode, významu potrebných vecí, tématických spojení… (neskôr 10 položiek, 15…). V prípade, že si takmer nikdy nezapamätáte mená predstavovaných osôb, skúste asociovať a vizualizovať ich prvé slabiky, napríklad Pavel ako pa – pa – pa, malé dieťa mávajúce na rozlúčku; Kamila je asi meno, ktoré sa „pamätá samé“, ale keby náhodou nie, tak určite pomôže lúka posiata kvitnúcim harmančekom…
3. Mozog potrebuje nevyhnutne kvalitnú výživu.
Odborníci odporúčajú „stredomorskú stravu“ (t. j. tučné ryby, olivový olej, zeleninu, orechy, občas pohár vína) nielen na srdce, ale aj na mozog. K ďalším potravinám, ktoré prospievajú mozgu, patrí ryža, celozrnný chlieb, cestoviny a banány (obsahujú vynikajúcu kombináciu sacharidov a minerálov). Dôležité je tiež zastúpenie potravín, ktoré obsahujú lecitín (je zdrojom cholínu, ktorý zabezpečuje rýchly prenos signálov; chýba ľudom postihnutým Alzheimerovou chorobou), obsahuje ho napr. kukurica, horká čokoláda, vaječný žĺtok, pečeňové výrobky. Odporúča sa aj ginko biloba, ktoré pomáha zlepšovať prekrvenie mozgu a zdokonaľuje mentálne funkcie (pomáha aj pri úzkostných stavoch).
4. Mozog potrebuje na správne fungovanie dostatok vody.
Ak je telo zásobené tekutinami (75 percent ľudského tela tvorí voda), mozog je dostatočne prekrvený a nervové bunky navzájom dobre komunikujú. Ideálnym nápojom je čistá (nesýtená) voda.
5. Bez kvalitného spánku sa mozog nezaobíde.
Chronický nedostatok spánku poškodzuje nielen koncentráciu a prácu s informáciami, ale aj pamäť.
6. Pohybom sa zvyšuje mozgová výkonnosť.
„Vetranie hlavy“ pohybom je rovnako dôležité ako spánok. Vyčistenie mysle totiž zvyšuje kvalitu myslenia. Ak nezostáva každý deň čas na cvičenie, pomôže aj ľahký, uvoľňujúci pohyb rukami, nohami a hlavou, prípadne žuvanie žuvačky, teda pohyb čeľusťou. Mozgu však najviac prospieva pohyb, ktorý u človeka vyvoláva radosť.
7. Mozog ocení aj meditáciu, hudbu a sex.
Neustála prítomnosť ľudí, zvuky z pusteného rádia a televízie mozog preťažujú a unavujú. Preto si každý deň treba dopriať aspoň krátke chvíľky ticha a samoty, prípadne si osvojiť pár meditačných cvičení. A hoci sa to nezdá, skvelým odpočinkom je aj 10-minútová prechádzka parkom či tichými ulicami, osamote, iba so svojimi myšlienkami. Mozgovým bunkám urobí veľmi dobre aj tichá, nežná hudba alebo hra na hudobný nástroj, čím sa aktivujú obe mozgové hemisféry. Pri výskumoch, do ktorých boli zapojené partnerské dvojice, sa zasa zistilo, že mozog ťaží aj zo sexu – intenzívny milostný akt dokáže na niekoľko hodín významne zvýšiť mozgovú výkonnosť.