Stresové či konfliktné situácie totiž môžu vyvolať patologické reakcie alebo rozličné ochorenia ako vysoký tlak krvi, infarkt, ateroskleróza, choroby zažívania, vredové choroby, cukrovka alebo kožné choroby. Vplyv týchto faktorov spôsobuje preťaženie a rôzne poruchy imunitného systému.
Jeho oslabenie tak môže najmä na jeseň a v zime, kedy je chladnejšie a svieti aj menej slnka, prispieť k vyššej náchylnosti na virózy či chrípku. Preto odborníci odporúčajú dbať na väčšiu starostlivosť o svoje zdravie a dostatočný prísun vitamínov.
Na imunitný systém tiež negatívne vplýva každá prekonaná infekcia, nedostatok spánku, alkohol, cigarety, drogy, nadmerné užívanie antibiotík a iných liekov, rôzne druhy žiarenia, ako aj prechodené či nedostatočne preliečené ochorenia. Na to, že je imunitný systém oslabený, môže upozorňovať únava, znížená obranyschopnosť organizmu, poruchy výživy, bolesti kĺbov či zlé hojenie rán. Výsledkom tak môžu byť opakované bakteriálne, vírusové či plesňové ochorenia, nižší počet bielych krviniek a náchylnosť na nádorové ochorenia a systémové ochorenia.
Imunitný systém možno posilniť nielen dodržiavaním zdravého životného štýlu, ale aj pomocníkmi z prírodnej lekárne. Najznámejším stimulom imunity je vitamín C, ktorý sa podieľa na neutralizácii škodlivých vplyvov voľných radikálov. Jeho zásoby si však telo nevytvára a v bežnej strave ho väčšina ľudí neprijíma toľko, koľko je potrebné.
Silní fajčiari majú napríklad zvýšenú spotrebu vitamínu C o 25 až 40 percent. Podobne je to aj u milovníkov piva, vína a pálenky. Pečeň totiž produkuje enzým, ktorý uľahčuje odbúravanie alkoholu z krvi a je pri tom závislá od vitamínu C. Čím menej vitamínu, tým dlhšia trvá odbúranie alkoholu. Zvýšenú spotrebu Céčka tiež môže vyvolať hnev alebo rozčúlenie, vtedy ho telo dokáže spáliť 2000 až 3000 miligramov.
Posilnenie imunity sa dá tiež dosiahnuť pitím dostatočného množstva tekutín, najmä zriedených ovocných a zeleninových štiav, ako aj čajov z bylinných zmesí. Odborníci okrem toho odporúčajú jesť viacej menších a ľahších jedál. Strava by pritom mala byť bohatá na zinok. Ten sa napríklad nachádza v morských plodoch, chudom mäse, vajciach či sójových bôboch. Vhodné je tiež do jedálnička zaradiť cesnak, ktorý má antivírusové účinky.
Pri prevencii a liečbe vírusových, infekčných a zápalových ochorení, pri chrípke a prechladnutí pomáha tiež echinacea. Silnejšiu obranyschopnosť tela možno zabezpečiť aj za pomoci hlivy ustricovej, ktorá sa nazýva aj zázračnou hubou, keďže je zdrojom veľké množstva vitamínov a beta-D-glukánu. Nielenže chráni bunky pred voľnými radikálmi, ale upravuje aj cholesterol.
Objavenie imunity sa považuje za jeden z najväčších pokrokov medicíny. Spája sa zo zavedením očkovania proti kiahňam v 18. storočí. Vtedy anglický vidiecky lekár Edward Jenner spozoroval, že poľnohospodári, ktorí sa už nakazili neškodnými kravskými sypanicami, ostali uchránení od zvyčajne smrteľne prebiehajúcich ľudských kiahní. Vyvodil z toho, že ľudia by moli byť chránení cielenou infekciou kravskými sypanicami vo forme očkovania. V roku 1796 predviedol Jenner prvé očkovanie tohto druhu a založil metódu aktívnej imunizácie. Počas tohto procesu je totiž telo aktivované k samostatnému tvoreniu špecifických obranných látok.