Kliešte číhajú na hostiteľa v tráve alebo na nízkych porastoch a zvyknú sa prichytiť na miesta s mäkkou, tenkou kožou. V posledných rokoch sa zaznamenal ich výskyt aj v nadmorskej výške tisíc metrov.
Nie je možné zistiť počet kliešťov, ktorým sa podarí pricicať sa na človeka. Jestvujú len štatistiky pacientov, ktorým diagnostikovali ochorenie prenášané kliešťami. Jedno z najčastejších, ktoré môže človek od kliešťa získať, je kliešťová encefalitída. „Za posledných 30 rokov výskyt tohto ochorenia v SR významne stúpa,“ konštatuje doc. MUDr. Mária Avdičová, PhD., epidemiologička z Banskej Bystrice.
„V súčasnosti to u nás znamená 60–90 prípadov týchto nákaz ročne, pričom najväčší výskyt nakazených kliešťov je vo všeobecnosti v okolí rieky Váh a na juhozápade Slovenska, ale predovšetkým v Trenčianskom, Žilinskom a Nitrianskom kraji. Minulý rok na kliešťovú encefalitídu ochoreli vekové skupiny od 4 až do 84 rokov.“
Rýchle odstránenie je prevencia boreliózy
Na Slovensku sa vyskytuje okolo 20 druhov kliešťov, najznámejším a najnebezpečnejším je však kliešť obyčajný. Žije najmä v listnatých a zmiešaných lesoch s bohatým krovinovým porastom, ale aj v mestských parkoch do nadmorskej výšky 600–800 metrov. Po pricicaní vylučuje do rany znecitlivejúcu látku, takže prebodnutie kože človek necíti. Zároveň pod kožu zasunie cuciačiky s háčikmi, ktoré bránia jednoduchému vytiahnutiu z rany.
Odporúčania, ako kliešťa správne vybrať, sa rôznia, najčastejšie sa odporúča mydlová pena a po chvíli jemný, sústavný ťah pinzetou, ktorou ho treba uchopiť čo najbližšie pri koži. Možný je aj kývavý pohyb. Dôležitá je najmä dezinfekcia ranky. Rýchle odstránenie kliešťa pomôže pri potenciálnom riziku nákazy lymskou boreliózou – baktérie borélie sa z kliešťa na človeka prenesú po 24 až 48 hodinách od pricicania. Na riziko nákazy vírusom kliešťovej encefalitídy nemá okamžité vytiahnutie tohto krvilačného článkonožca z kože hostiteľa podľa všetkého veľký vplyv.
Proti lymskej borelióze na rozdiel od encefalitídy nejestvuje očkovanie (len v prípade psov a mačiek), ak je však človek aspoň trochu pozorný, v prípade 60–80 percent nakazených sa na koži vytvorí ohraničené, červené miesto, ktoré sa v strede vytráca. Nákazu možno diagnostikovať z krvi a ochorenie sa dá liečiť antibiotikami. V chronickom štádiu spôsobuje závažné komplikácie (zápal kĺbov, nervov, dúhovky…). Proti kliešťovej encefalitíde (čo je vlastne zápal mozgových blán) jestvuje účinná prevencia vo forme očkovania (vakcíny FSME-Immun alebo Encepur od dvoch rôznych firiem), v prípade vypuknutia ochorenia je však liečba len nešpecifická.
„Liečia sa len príznaky,“ dodáva MUDr. Ľubica Piesecká, PhD., prednostka Infekčnej kliniky FN v Nitre. „Ochorenie sa neprenáša z človeka na človeka. Prebieha v dvoch fázach. Prvá fáza sa prejavuje príznakmi chrípky a trvá 3 až 5 dní. Potom nasleduje aj 20-dňové bezpríznakové obdobie. Druhá fáza už postihuje centrálny nervový systém s príznakmi zápalu mozgových blán (meningitída) a zápalu mozgu (encefalitída).“ Z analýzy asi 150 prípadov počas predchádzajúcich dvoch rokov vyplýva, že pacienti boli hospitalizovaní najčastejšie 8 až 14 dní a trvalé následky ostávajú u 6 % chorých. Úmrtie sa zatiaľ u nás nezaznamenalo.
Pozor na surové kozie mlieko a syry
Treba vedieť, že kliešťovú encefalitídu človek nemusí dostať len z prisatého kliešťa. Napríklad v roku 1951 bola v okrese Rožňava veľká epidémia s vyše 660 nakazenými po vypití nepasterizovaného mlieka miešaného s kozím. Surové kozie mlieko a čerstvé syry z neho sú najrizikovejšie, kozy totiž obžierajú nízke kríky a patria medzi najčastejšie „zaklieštené“ zvieratá. Menšie epidémie (napr. v Ábelovej) sa vyskytli aj po konzumácii čerstvého kozieho (niekedy ovčieho) syra. Najmä kozie mlieko preto treba prevariť 10 minút pri 65 stupňoch Celzia, aby sa prípadný vírus zničil. Odborníci predpokladajú, že v nepasterizovanej bryndzi enzymatické procesy množeniu vírusu kliešťovej encefalitídy zabránia, veď jej konzumácia sa pre obsah zdraviu prospešných probiotík najmä v tomto období od mája veľmi odporúča.