Minerálka nie je všeliek, ale výborný doplnok liečby

Len máloktorá krajina oplýva takým bohatstvom minerálnych vôd ako Slovensko. Stali sa súčasťou nášho života a podporované masívnou reklamou sa nám ponúkajú denne.

28.07.2010 06:00
Ján Fedačko Foto:
Doktor Ján Fedačko, ktorý pracuje na III. internej klinike Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach, je presvedčený, že najvhodnejšie sú nesýtené alebo málo sýtené vody.
debata

„Skôr ako si spotrebiteľ kúpi svoju minerálku, mal by poznať vodu, ktorú si kupuje, aj sám seba,“ pripomína lekár Ján Fedačko, ktorý sa zaoberá vplyvom výživy, a teda aj vody na ľudské zdravie. Čitateľom radí, ako si správne vybrať svoju minerálku.

Prečo majú minerálne vody priaznivý účinok na ľudské zdravie?
Voda je základom ľudskej existencie a minerály sú potrebné pre zdravie a na stavbu nášho tela. Ľudský organizmus je však odkázaný na ich príjem zvonku. Pitné režimy stanovené odbornými lekármi pomáhajú regenerovať vnútorné prostredie človeka. Účinok ich podávania sa prejavuje najmä harmonizáciou vnútorného prostredia a pôsobením pri civilizačných chorobách. Možno teda povedať, že minerálne vody zohrávajú významnú úlohu v doplnkovej liečbe pacientov. Na druhej strane sú významným zdrojom príjmu vody aj pre zdravých ľudí v rámci pitného režimu, dôležitého pre zdravú životosprávu.

Na Slovensku máme zaregistrovaných 1 657 minerali­zovaných vôd. Spočítal niekto, koľko chorôb či zdravotných ťažkostí môžeme nimi liečiť ako doplnkovým liečebným prostriedkom?
Prvý systematický opis minerálnych vôd a liečivých kúpeľov na Slovensku, ktoré bolo súčasťou Uhorska, prezentoval vedeckou prácou v roku 1549 lekár, učenec, radca kráľovskej rodiny a humanista Juraj Wernher. Wernherova prvotina obsahovala zoznam liečivých prameňov a kúpeľov v Uhorsku. Popisuje 22 prameňov a pramenných ciest, z nich väčšina bola na Slovensku. Ako prvý urobil aj rozbor ich fyzikálnych a chemických vlastností a indikačné návody na použitie. Výskum v oblasti kúpeľníctva podporovala aj panovníčka Mária Terézia. V roku 1763 vydala nariadenie o vykonaní súpisu a analýzy liečivých vôd na celom území Uhorska. Dnes už aj na Slovensku dostáva väčší priestor odbor klinická výživa, ktorá popri farmakoterapii zohráva významnú úlohu v prevencii a liečbe ťažkostí pacientov.

Rôzne vysoký obsah minerálov vo vode je dôvodom na to, aby ľudia pili minerálky po konzultácii s lekármi. Na čo by ste predovšetkým upozornili?
Práve vysoký obsah minerálov môže u predisponovaných jednotlivcov viesť k opačnému efektu, teda k poškodeniu zdravia. Napríklad alkalické vody môžu zhoršiť stavy pri zápaloch močových ciest. Minerálne vody s vyšším obsahom sodíka vedú k zhoršeniu srdcovo-cievnych ochorení.

Prečo je dobré raz za čas vymeniť jeden typ minerálky za druhý?
Minerálne vody obsahujú viac ako tisíc miligramov solí v jednom litri vody, sú to vlastne soľné roztoky! Preto treba meniť „značky“ minerálnych vôd, najmä tzv. liečivých vôd. Pri dlhodobom pití, nad šesť týždňov, minerálnej vody rovnakého typu a rovnakej celkovej mineralizácie je vhodné zvážiť konkrétny zdravotný stav organizmu. Najvhodnejšie sú nesýtené alebo málo sýtené vody.

Aké pravidlo by pritom malo platiť?
Základ pitného režimu by mali tvoriť vody s celkovým obsahom rozpustených tuhých látok (RL) 200 až 500 mg/l (vody nízko mineralizované). Prírodné minerálne vody vhodne dopĺňajú denný pitný režim a je vhodné si na etikete spotrebiteľsky balenej prírodnej minerálnej vody prečítať množstvo celkových rozpustených látok vo vode. Vody s obsahom RL nad 500 mg/l by sa nemali konzumovať trvalo a vo väčších množstvách. Chronicky chorí ľudia by sa pri dlhodobom pití stredne mineralizovaných (s obsahom RL 500 až 1 500 mg/l) a vysoko mineralizovaných (s obsahom RL 1 500 až 5 000 mg/l) vôd mali poradiť s lekárom.

V akom veku môžu začať piť minerálky deti a aké je jej optimálne množstvo podľa veku?
Pri pitnom režime dojčiat a pri príprave stravy pre ne nie sú vhodné vody s vysokou mineralizáciou a vody s vyšším obsahom sodíka. Voda s obsahom fluoridov nad 1,5 mg/l nie je vhodná na pravidelnú konzumáciu pre dojčatá a deti do 7 rokov. Deti vo veku jedného roka potrebujú približne jeden až jeden a pol litra tekutín denne, ktoré dokážu získať čiastočne zo stravy a čiastočne ich musíme zabezpečiť pitím. Deti od desiateho roku života a rovnako aj dospelí potrebujú príjem asi 2 až 2,5 litra tekutín denne. A, samozrejme, opäť platí, že najvhodnejšia je pramenitá stolová voda.

Liečivé vody delíme na sírové, jódové, železnaté, na vody s obsahom arzénu a iónov. Na čo sú jednotlivé vody dobré?
Minerálne vody možno rozdeliť podľa chemického zloženia ešte podrobnejšie. Na vody, ktoré obsahujú katióny lítia, sodíka, draslíka, vápnika a z aniónov najmä fluór, chlór, bróm, jód. Podľa prevládajúceho katiónu ich delíme na vody: sodné, horečnaté, vápenaté a s iným katiónom. Podľa prevládajúceho aniónu ich delíme na vody: hydro-uhličitanové, uhličitanové, síranové, chloridové a vody s iným aniónom.

Pri akých chorobách sú vhodné síranové vody?
Síranové alebo sulfátové (viac ako 1 g tuhých častí v 1 l vody) vyvolávajú zvýšené vyprázdňovanie žlčníka, slizniciam odoberajú tekutinu a dráždia ich k zvýšenej sekrécii, čím zvyšujú svoj objem a pôsobia na peristaltiku čriev. Vhodné sú pri chorobách pečene a pankreasu a dne. Nevhodné sú pri hypoacidite, vrede žalúdka alebo dvanástnika a pri srdcovej nedostatočnosti.

A čo vody železnaté?
Obsahujú vo zvýšenom množstve železo, ktoré je potrebné pri krvotvorbe a mnohým ľuďom chýba. Železnaté vody má u nás 69 minerálnych prameňov, zväčša uhličitých. Najvyšší obsah železa (Fe) bol zistený v Horných Strhároch – až 210 mg/l. Najvýznamnejšie železnaté vody sú však v kúpeľoch Korytnica, v Bardejovských Kúpeľoch a v kúpeľoch Sliač.

Netreba sa báť vôd, ktoré obsahujú arzén?
Na základe chemickej analýzy majú niektoré minerálne vody nevyhovujúcu kvalitu pre nadlimitné hodnoty arzénu, preto sa odporúča, aby denná konzumácia tejto minerálnej vody neprekročila 0,5 litra na osobu denne. Zároveň sa neodporúča jej každodenná konzumácia a samozásobenie takouto vodou na dlhé časové obdobie, pretože medzi preukázané vlastnosti arzénu patria kumulatívne účinky v organizme. Takisto by mohlo dôjsť ku chronickej otrave arzénom, ktorá je charakteristická typickými kožnými zmenami s postihnutím periférneho nervstva, cievneho zásobovania a krvotvorby s následnými neskorými karcinogénnymi účinkami.

Aké vody možno odporúčať srdciarom a ľuďom s vysokým tlakom?
Pre týchto pacientov sú najlepšie pramenité stolové vody s nízkym obsahom minerálov, resp. minerálne vody s nízkym obsahom voľného sodíka a chloridov.

Veľa ľudí trpí na žalúdočné choroby. Ktoré vody sú pre nich najvhodnejšie?
Jednoduché kyselky (menej ako 1 gram tuhých častí, ale viac ako 1 gram kysličníka uhličitého v 1 litri) dráždia sekréciu žalúdočnej šťavy (využívajú sa pri znížení množstva žalúdočnej šťavy), využívajú sa pri nechutenstve. Naproti tomu u ľudí s nadmernou produkciou žalúdočnej šťavy sú vhodné alkalické vody (v 1 l vody viac ako 1 gram tuhých častíc), ktoré neutralizujú účinok kyseliny soľnej v žalúdku a predchádzajú rozvoju žalúdkového vredu.

Modernou chorobou je zápcha. Aký jednoduchý liek máme na ňu?
Myslím si, že každý v našej krajine pozná Šaraticu, ktorá patrí do skupiny síranových vôd. Pri chronickej zápche sú vhodné aj sol'né vody (v 1 kg vody viac ako 1 gram tuhých častíc, najmä sodíka a chlóru), ktoré zvyšujú sekréciu žalúdočnej šťavy a v koncentrovanom množstve (hypertonické) viažu na seba v tenkom čreve tekutinu, čím zvyšujú peristaltiku – činnosť čriev – a majú mierny preháňací účinok.

Veľa ľudí trpí na choroby dýchacích ciest. Aká minerálková kúra im môže prospieť?
Pre ľudí s chorobami dýchacích ciest spojených s nadmernou produkciou hustého hlienu sú vhodné jódové vody (aspoň 1 mg jódu v 1 litri vody), ktoré uľahčujú jeho vykašliavanie. Vhodné sú alkalické (zásadité) vody.

Spoločnosti, ktoré balia minerálne vody, ich obohacujú o rôzne ovocné a bylinkové príchute, najmä ich však dosladzujú. Medzi spotrebiteľmi sú populárne, ale sú aj prospešné ľudskému organizmu?
Pozastavím sa najmä pri slove dosladzujú. Sladeným nápojom sa treba vyhýbať alebo ich konzumovať iba výnimočne, lebo nielenže „vytláčajú“ pôvodne minerálky, ale často aj cennejšie zložky stravy. Napríklad smäd dobre uhasí nápoj s maximálnym obsahom cukru do 2,5 percenta. Nápoje s vyšším obsahom cukru pocit smädu nezaháňajú, ale, naopak, vyvolávajú.

Koľko minerálnej vody je správne za deň vypiť? Je to individuálne a podľa typu minerálnej vody?
Vo všeobecnosti platí, že dospelý človek by mal vypiť od 20 do 40 mililitrov tekutín na 1 kg telesnej hmotnosti za 24 hodín, čo je zhruba 2 až 3 litre tekutín denne. Potreba tekutín je však veľmi individuálna a závisí od mnohých vonkajších a vnútorných faktorov – napríklad od telesnej hmotnosti, veku a pohlavia, zloženia a množstva stravy, telesnej aktivity, teploty vzduchu alebo zdravotného stavu. Opäť však podotýkam, že minerálna voda má byť vhodným doplnkom, nie plnohodnotnou náhradou.

Ako piť minerálky počas horúcich letných dní?
V horúcom počasí sa bežná strata vody zvyšuje až na 3,3 litra za deň. Organizmus však musí mať vyrovnanú bilanciu vody a tak, aby tieto straty uhradil, musí vodu prijímať. Asi tretina litra „novej“ vody sa denne vytvorí v tele metabolickou činnosťou a voda viazaná v potrave sa prijme asi v množstve 0,9 litra. To znamená, že zostatok (asi 1,5 litra alebo 20 až 40 mililitrov na kilogram telesnej hmotnosti v závislosti od teploty prostredia) sa má do tela dodať priamo vo forme tekutín. Niektoré reklamné, popularizačné a dokonca aj odborne sa tváriace texty odporúčajú pre väčšie deti a dospelých príjem najmenej (!) dvoch až troch, alebo dokonca troch až štyroch litrov vody denne. To je však pre väčšinu populácie prehnané odporúčanie, ktoré môže platiť iba v extrémne horúcich dňoch, pri horúčkových infekciách alebo pri veľkej fyzickej záťaži, nie však v bežnom živote.

Potením sa človek zbavuje solí, pitím minerálok si ich dodáva. Platí tu nejaké pravidlo?
Platí, ale možno prekvapujúcejšie, ako si myslíme. Všetko sa to odvíja od toho, že ľudský pot má nízku osmolaritu (mernú hustotu potu), je hypotonický (obsahuje nízky obsah minerálov), a preto je najlepšie hradiť tieto straty minerálnymi vodami s nízkym obsahom minerálnych solí. Tieto minerálky sa ľudskému potu svojím zložením najviac podobajú a vďaka nižšiemu obsahu minerálov sa vstrebávajú do tela podstatne rýchlejšie.

V živote platí zlatá stredná cesta. Ako by ste ju definovali pri pití minerálnych vôd?
Veľmi jednoducho. S mierou, v závislosti od individuálnych potrieb a celkového zdravotného stavu jednotlivca.

Voda nielen zaháňa smäd. Lieči aj kúpaním. Ktoré naše minerálne vody považujete za najlepšie pri kúpeľnej liečbe?
Je veľmi ťažké povedať, že táto minerálna voda či tento minerálny prameň sú najlepšie. To by som vyzdvihol jeden a ďalších desať poškodil… Opäť to závisí od viacerých faktorov, najmä chemického zloženia a neposlednom rade od konkrétneho ochorenia. Možno teda odľahčene povedať, že všetky sú vynikajúce, len si treba správne vybrať, resp. dať si správne poradiť.

Koľko ráz za život by si mal človek dopriať pobyt v kúpeľoch? Raz ročne?
Na túto otázku neexistuje jasná odpoveď, je to veľmi individuálne a vo väčšine prípadov dané aj zdravotným stavom. Na druhej strane je to limitované zdravotnými poisťovňami a finančnými možnosťami. Raz ročne však náš organizmus potrebuje takéto blahodarné osvieženie.

A napokon – prečo nás práve voda drží nad vodou?
Lebo bez vody (so správnym zložením minerálov) je život nemožný.

Ján Fedačko (29) pracuje na III. internej klinike Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach. Je členom výkonného výboru International College of Cardiology (Medzinárodné kolégium kardiológie), členom International College of Clinical Nutrition (Medzinárodné kolégium klinickej výživy), Slovenskej asociácie aterosklerózy, Slovenskej kardiologickej spoločnosti a členom edičnej rady časopisu The Open Nutraceutical Journal. Spolupracuje s kardiologickou klinikou v Kuopiu vo Fínsku. Vo svojej liečebno-preventívnej a výskumnej činnosti sa venuje preventívnej kardiológii, najmä liečbe a prevencii aterosklerózy. Publikoval v domácich a zahraničných odborných časopisoch.

debata chyba