Ak je v noci líška v snehovej metelici dlhé hodiny na love, vytvára jej telo z glukózy vitamín C, koľko práve potrebuje. My však musíme vitamín C prijímať v potrave – najmä v čerstvom ovocí a zelenine.
Pred miliardami rokov nastala v prírode chvíľa, keď už s rastom rastlín a mikroorganizmov nebola celkom spokojná. Všade naokolo rástol iba mach, riasy, lišajníky, všetko živorilo. „Potrebovala by som celkom jednoduchú látku,“ premýšľala príroda, "ktorú by som poskladala bez problémov z atómov vyskytujúcich sa všade naokolo – teda molekulu z uhlíka, vodíka a kyslíka. Mala by to byť malá, vrtká látka, aby prekonala prekážky látkovej premeny rýchlejšie ako ktorákoľvek iná. A musela by byť taká dynamická, aby posúvala vývoj na Zemi dopredu. A najlepšie by bolo, keby sa podobala na glukózu. Tak príroda podľa populárno-náučnej knihy Fit s vitamínmi vynašla molekulu vitamínu C.
Čím je zviera alebo človek aktívnejší, tým viac tejto látky potrebuje. Okrem človeka iba niektoré druhy opíc či morské prasatá nie sú schopné ju vyprodukovať. Aj preto opice milujú napr. banány a morčatám treba tiež pridávať k potrave aj kúsky ovocia a zeleniny. O človeku ani nehovoriac, ten by mal denne prijať 5 porcií čerstvého ovocia a zeleniny vo veľkosti dospelej dlane.
Zemiaky so šupkou do vriacej vody
Vitamín C má jednu nevýhodu – veľmi rýchlo sa ničí pri skladovaní, varení a ďalších kulinárskych úpravách. Jeho rozklad urýchľujú aj enzýmy a stopy kovov z kuchynského náradia a nádob, takže k stratám dochádza už pri príprave potravy. Napríklad veľmi opomínaným, no významným zdrojom „céčka“ sú obyčajné zemiaky – v našich podmienkach sú zdrojom asi 30 percent tohto vitamínu. Napriek tomu, že pri trojmesačnom skladovaní zimných odrôd zemiakov dôjde k úbytku C vitamínu takmer na polovicu a pri polročnom skladovaní zemiakov strata dosahuje takmer 70 percent. Aj preto mnohí ľudia trpia vo všeobecnosti nedostatkom vitamínu najmä na konci zimy a začiatkom jari.
Poľskí výskumníci overovali, k akým stratám „céčka“ dochádza pri rôznych druhoch tepelnej úpravy potravín. Zistili, že najmenej vitamínu C sa pri príprave karfiolu, bielej kapusty, ružičkového kelu, fazuľky či zemiakov stráca pri ohreve v mikrovlnke (750 wattov), nasledoval tlakový hrniec a pri klasickom spôsobe varenia s vložením do ešte studenej vody sa v zelenine stráca polovica vitamínu C.
Preto treba zeleninu vkladať rozhodne až do vriacej vody, zemiaky najlepšie variť celé aj so šupkou, tak sa minimalizuje vylúhovanie do nepoužitého vývaru. Aj prídavok soli vo vode podporuje stratu vitamínu. Samozrejme, dnes sa už vie, že obsah vitamínov výborne zachovávajú toľko popularizované parné hrnce. Skúste si tipnúť, v ktorom sterilizovanom kompóte či šťave zostáva najviac vitamínu C v porovnaní s čerstvým ovocím – v malinách! Nasledujú slivky, jahody a višne. Ale najlepším spôsobom uchovávania „céčka“ pri skladovaní je zmrazovanie potravín.
Účinný v rámci prevencie
Vitamín C má v organizme mnohé priaznivé účinky. Jeho nedostatok sa prejavuje zníženou odolnosťou voči chorobám, stresu, záťaži. Zvýšené nároky na príjem vitamínu C majú diabetici, ďalej ľudia s chorobami srdca a ciev, po operáciách, počas zotavovania, športovci, ľudia počas dlhotrvajúceho psychického stresu, fajčiari a tehotné i dojčiace ženy. Možno sa budete čudovať, ale odporúčané denné dávky pre dospelých mužov a ženy sa pohybujú „len“ do 100 mg a maximálny povolený limit vo výživových doplnkoch je 600 mg.
V doplnkoch výživy je výhodnejšie užívať ho v kapsuliach s riadeným uvoľňovaním, keď ho organizmus plynulejšie prijíma po celý deň. Vitamín C patrí medzi „vo vode rozpustné vitamíny“, predávkovanie ním býva zriedkavé a jeho nadbytok vymočíme. Po megadávkach (10–20 g denne) sa u pacientov pozoroval nepokoj, nespavosť a tvorba obličkových kameňov. Akútne predávkovanie môže spôsobiť tráviace ťažkosti. Náhly prechod z vysokých dávok na dávky normálne môže takisto viesť k prejavom jeho nedostatku.
O dávke, akú by mal človek denne prijať v zimnom období v rámci podpory obranyschopnosti, prevencie srdcovo-cievnych či onkologických ochorení, sa vedú diskusie. „Žiadne zdravotné výhody sa však pri užívaní vysokých dávok vitamínu C nedokázali,“ píšu autori odbornej publikácie Vitamíny. „Napríklad sa nepreukázal ani najrozšírenejší mýtus o liečebnom účinku C vitamínu pri bežnom nachladnutí. Je zrejme účinný len v rámci prevencie.“
Isté je však jedno – príjmom vitamínu C z prirodzených potravinových zdrojov sa predávkovať nemožno. Najlepšou zárukou dostatku „céčka“ je pestrá strava, aj keď o obsahu vitamínu C z jahôd dovážaných odniekiaľ z Maroka v tomto zimnom období možno s úspechom pochybovať. Citrusové ovocie, kyslá kapusta, zemiaky, čerstvo pripravené ovocné alebo zeleninové džúsy a správne pripravený šípkový čaj (sušené celé šípky rozdrvíme tesne pred varením a na chvíľu vhodíme až do vriacej vody) to však „istia“. Preto – jedzte „CÉ“, by ste neskôr u lekára nemuseli hovoriť „Á“!
Ako predchádzať skorbutu
Keď sa James Lind stal lodným lekárom britského námorníctva, mnohí námorníci trpeli na skorbut. Nazývali ho aj morskou pohromou, lebo vyvolával krvácanie ďasien, pokožky a kĺbov. Vtedy sa už vedelo, že zachovanie zdravia vyžaduje vyvážené dávky niektorých živín. Lode často v podpalubí prevážali aj zvieratá, ktoré slúžili ako zdroj čerstvej potravy, neviezli však nijaké ovocie a zeleninu, pretože tie počas dlhšej plavby rýchlo hnili. V Lindovi skrslo podozrenie, či skorbut nespôsobuje nevyvážená potrava, preto začal systematicky hľadať vhodný liek. Posádku trpiacu na skorbut rozdelil na malé skupiny, ktoré dostávali k strave počas 14 dní odlišné doplnky. Zistil, že skupine konzumujúcej pomaranče a citróny (bohatý zdroj vitamínu C) sa začalo lepšie dariť už po šiestich dňoch. Svoje zistenia zverejnil v roku 1754. Už v 70. rokoch 18. storočia kapitán Cook dával námorníkom ovocie. Za tridsať rokov iba jeden zo 118 „morských vlkov“ zomrel na skorbut. Od roku 1795 už všetci britskí námorníci denne dostávali citrónový džús, preto ich začali prezývať „citróni“.