Kým jar sa nesie v duchu detoxikácií (vyčistiť svoje telo po zime), v zime sa začíname v jedle obmedzovať po vianočných sviatkoch – rozhodnutie padne záväzkom k Novému roku. Toto odhodlanie je však spravidla krátkeho charakteru. Česť, samozrejme, výnimkám!
Kto si nevie poradiť sám, vyhľadá odbornú pomoc. Zväčša sa jedná o jedincov, ktorí si už v minulosti testovali (bez pomoci) svoju pevnú vôľu, no popálili sa a už nemajú odvahu opakovať to znova. Zveria sa radšej do rúk osobnému trénerovi, dietológovi, odborníkovi na výživu, alebo pátrajú po „zázračných“ tabletkách v lekárni. Svoju jasnú úlohu tu zohrávajú peniaze. Sú motiváciou – ak už za pomoc pri chudnutí platíme, nechceme samých seba sklamať a aby nám ich nebolo ľúto, chudneme predsa len poctivejšie.
Osobní tréneri a odborníci na výživu tvrdia, že chudnutie si vyžaduje osobný kontakt. Preto pokusy typu „schudnúť cez internet“ vôbec neodporúčajú. Odborník na výživu je ako psychoterapeut. Nakopnúť či vhodnou formou kontrolovať „pacienta“ v tom, či chudne, môže jedine osobne.
Na druhej strane, „pacient“ k doktorovi rýchlejšie získa potrebnú dôveru, resp. inak sa to asi ani nedá. Ak sme sa už vydali na cestu „pod dohľadom“, nič nie je dôležitejšie ako rozhovor. Najmä pre lekára. Ako inak by mohol postupovať, ak nepozná naše emócie, povahu a energiu? Cez internet to nikdy nespozná.
Na začiatku chudnutia vždy stojí slovko chcem a nemôže vychádzať z inej, ako našej strany. (Ak potrebujeme schudnúť, musíme to najprv chcieť my, nie náš manžel či dieťa, ktorí nás k lekárovi privedú). Ak je túžba slabá, chudnutie má krátke trvanie. Vlastne sa oň dokola pokúšame, no zakaždým s nulovým výsledkom. Až keď je naše „chcem“ silné a rozhodné, chudnutie pôjde ako po masle. Znamená to totiž, že máme pevnú vôľu.
Účinná „diéta“ je tá, ktorá sa ňou nenazýva. Človek, ktorý chce zhodiť, by toto slovo ani nemal používať. Treba ho nahradiť niečím pravdivejším. Napríklad „úprava stravy“. Prišlo sa na to, že takmer 90 percent diét nemá žiaden zmysel. Medzi nimi sa nachádzajú aj také, čo sa ani nedajú praktizovať.
Myslia si to odborníci na výživu. Ich nebezpečenstvo je pocit zlyhania. Človek, ktorý podľa nastolenej diéty postupuje, môže byť úplne hladný, podráždený alebo unavený, lebo povedzme prijíma málo bielkovín. Výsledkom je, že sa dostane nie tam, kde bol, ale prehĺbi sa do ešte väčšej priepasti.
Stravovať sa zdravo nie je úder pod pás. Na zdravé potraviny sa dá zvyknúť. Kto prestane jedávať v nedeľu na obed vyprážaný rezeň, po rokoch mu už ani nepríde na chuť. Našťastie existuje medzi tzv. zdravými potravinami skutočné lahôdky. Chutia aj liečia. Napríklad banány, maliny, ananás, mrkva, orechy, hrušky alebo horká čokoláda.