Vlasová pokrývka mala veľký význam už v dávnych časoch. Starí Rimania o vlasy pripravovali zradcov a väzňov, kresťanskí mnísi si holili časť hlavy, aby neboli takí sexuálne príťažliví. Aristoteles, ktorí sám neoplýval bujnou hrivou, zasa svoju plešivosť obhajoval tým, že je spôsobená záhadnou sekréciou, ktorá sa u zmyselných mužov rýchlo vyčerpá.
Zdá sa, že história nebola k plešivosti veľmi zhovievavá, holá hlava bola vnímaná skôr negatívne a liečitelia mali plné ruky práce s vymýšľaním účinných prípravkov, ktoré by ju obmedzili. Dejiny sú plné hľadania zázračného vlasového elixíru. Egyptská liečebná kúra spred 4000 rokov pred n. l. bola založená na zmesi pomletých a v oleji uvarených datlí, psích láb a kopýt z osla. Ďalšia kúra obsahovala tuk z leva, hrocha, krokodíla, husi, hada a kozorožca. Kleopatra sa snažila na hlavu Júliusa Cézara navrátiť vlasy zmesou zo spálených myší, medvedieho sadla, konských zubov a jelenieho špiku. Na tento spoločenský neduh neskôr naši predkovia skúšali borovicovú kôru, biele víno, listy myrty, šťaveľ, myrhu, palinu, borievku, mandle či otruby. Od tých čias ľudstvo zistilo mnoho zaujímavých faktov o štruktúre, výžive i životnej ceste vlasu, ale pri hľadaní „zázračnej“ pilulky, ktorá by vrátila naspäť vypadané vlasy, sa veľmi nepokročilo. Zatiaľ jediným, hoci len čiastočným riešením, je transplantácia vlasov. Prípravky proti ich vypadávaniu sľubujú zachovať aspoň zostávajúce vlasy a ponúkajú zlepšenie prostredníctvom lokálnej starostlivosti a vitamínov. Majú skôr preventívny význam, zlepšujú výživu a kvalitu vlasov a vyžadujú si dlhodobejšie používanie.
Zloženie vlasu:
Kutikula – vrchná ochranná vrstva, ktorú tvoria prekrývajúce sa šupiny, pod mikroskopom pripomína šišku. Určuje vzhľad vlasov. Hladký, lesklý povrch krásne odráža svetlo, chráni ich pred stratou elasticity, mechanickým namáhaním i vysychaním. Ak sú šupinky mechanicky alebo chemicky poškodené, vlasy sú matné a lámu sa.
Kôra (kortex) – tvoria ju vláknité bunky, ktoré určujú mechanické vlastnosti vlasu, dodávajú mu pevnosť a pružnosť. Obsahuje aj pigment – melanín, ktorý zodpovedá za farbu. Prirodzená farba vlasov závisí od jeho množstva a distribúcie, v priebehu starnutia sa pigmentu tvorí menej.
Dreň (medula) – vnútorná vrstva vlasu, ktorú tvoria mäkké keratínové bunky.
25-krát za život
Vlas je zrohovatený produkt kože, ktorý rastie v oblasti lebečnej klenby. Tvorí ho mŕtve tkanivo, najmä bielkovina keratín, ktorý má podobné zloženie ako krvný albumín. Ďalej sa skladá z aminokyselín, vody, malého množstva minerálnych látok a stopových prvkov.
Vlas môže mať rôzny tvar: rovný vlas je na reze kruhovitý, vlnitý vlas má oválny rez a kučeravý má tvar obličky. Jeho tvar, kvalita, hrúbka, farba, rýchlosť rastu a hustota na štvorcový centimeter závisia od génov, pohlavia, veku, životného štýlu, spôsobu stravovania, hladiny hormónov, zdravotného stavu, zemepisnej polohy, životného prostredia – vlhkosti vzduchu, znečistenia ovzdušia či slnečného žiarenia, ale aj od spôsobu ošetrovania vlasov.
Viditeľnú časť vlasu tvorí odumreté tkanivo, živou časťou je len korienok (papila), uložený v trubičkovej jamke pod povrchom kože vo vlasovom folikule (cibuľke). Do folikuly ústí mazová žľaza, ktorá produkuje kožný tuk. Ten pri optimálnej produkcii pôsobí ako „prirodzený kondicionér“, pretože vytvára ochrannú vrstvu, vyhladzuje šupinky kutikuly, pomáha udržiavať elasticitu, lesk a vlhkosť vlasov. Na každý folikul sa viaže hladký sval, ktorý po zmrštení napriami vlas, čím vzniká efekt „husej kože“.
Vlasové folikuly predstavujú výživové lôžko pre vlasový korienok. Od množstva vlasových korienkov a ich aktivity závisí hustota vlasov. Z jedného korienka môže vlas vyrásť až 25-krát za život. Počet aktívnych folikulov – miest rastu nového vlasu, s vekom klesá. U 20 – 30 ľudí pripadá na 1 štvorcový centimeter asi 615 folikulov, okolo päťdesiatky dochádza k poklesu na 485 folikulov a v osemdesiatke ich funguje na tejto ploche len 435. V korienku sa tvoria vlasové bunky, ktoré sa pri vzniku nového vlasu tlačia na povrch pokožky. Predlžujú sa a produkujú veľké množstvo keratínového proteínu. Po tejto dočasnej schopnosti bunka odumiera, tvorí súčasť vlasu a vyrastá nad pokožkou. Tvorba vlasových vlákien si vyžaduje sústavnú výživu a okysličovanie. Ak sa vplyvom niektorých faktorov tkanivo obklopujúce korienok stáva nepružné, korienok je menej vyživovaný a slabšie sa udrží v pokožke. Vlas sa oslabuje a stáva sa krehký. Nakoniec dochádza k jeho vykoreneniu a predčasnému vypadnutiu.
Starnutie vlasov
Starnutie sa odráža na spomaľovaní činnosti organizmu vrátane rastu vlasov. Menšia výkonnosť a redukcia počtu vlasových folikulov spôsobuje ich väčšiu jemnosť a menší objem vlasov. Starnutie organizmu je fyziologický proces, podmienený geneticky presne definovaným počtom bunkového delenia. Podľa MUDr. Pavla Konaříka z Inter Clinic Praha, biologické hodiny, ktoré sú zakódované v jadrách buniek, kontrolujú ich funkciu a vitalitu. Nedostatočná činnosť týchto buniek má za následok poruchy v činnosti jednotlivých orgánov. Veda, zaoberajúca sa starnutím – gerontológia, tieto poruchy nazýva markermi starnutia a jedným z týchto markerov je aj porucha rastu vlasov.
Podobne ako celý organizmus, aj vlasy počas svojho života podliehajú špecifickým biorytmom, v rámci ktorých sa striedajú aktívne a oddychové štádiá, ktoré zabezpečujú ich výmenu. Vlasový rytmus vlasu sa skladá sa z troch fáz. Tieto fázy sa opakujú, teda vlasy postupne rastú a vypadávajú.
1. Anagén je aktívnym obdobím rastu vlasov, keď sa množia bunky vlasovej cibuľky. Pod odumretým vlasom sa začína tvoriť nový anagénny vlas, ktorý ten pôvodný odsúva nabok, až vypadne. Táto fáza trvá 2 – 6 rokov a vzhľadom na odlišnú genetickú predispozíciu trvá zvyčajne u žien dlhšie ako u mužov.
2. Katagén je prechodnou fázou rastu vlasov, keď postupne aktivita vlasu ustáva. Dochádza k zmene štruktúry obalov, ktoré sa prejavuje hrubnutím, vrásnením, ubúdaním vlasovej drene. Vlas stráca výživu, stenčuje sa. Prechodná fáza trvá asi tri týždne.
3. Telogén je konečnou, pokojovou fázou, keď dochádza k prirodzenému odumieraniu vlasu a jeho uvoľňovaniu z papily. Vlas nie je metabolicky aktívny, je len ukotvený v pokožke hlavy prostredníctvom okolitých spájajúcich tkanív, je tenký, tvorí sa pod ním nový vlas, ktorý ho nahradí. V tejto fáze sa vlasy nachádzajú približne 3 mesiace.
Dĺžka jednotlivých fáz rastu závisí aj od veku a iných faktorov. Výmena ľudských vlasov je asynchrónna, všetky vlasy preto nevypadávajú naraz. Pri optimálnom vlasovom cykle sa v rastovej fáze nachádza v každom okamihu zhruba 85 – 90 percent vlasov, 1 percento je vo fáze prechodnej a okolo 10 percent v pokojovej fáze. Ak sa pomer týchto fáz zmení v prospech vlasov v pokojovej fáze a počet vypadaných vlasov nie je kompenzovaný nárastom nových, dochádza k rednutiu a vypadávaniu vlasov. Keď denne vypadne pri umývaní a česaní 50 – 100 vlasov, nie je ešte dôvod na paniku.
Môžu za to (aj) hormóny
Rast vlasov najviac ovplyvňuje dedičnosť a mužské pohlavné hormóny – androgény. V oblasti hrudníka, tváre a krku u mužov podporujú rastovú fázu vlasových folikulov, ale na niektorých miestach hlavy spôsobujú oslabovanie a vypadávanie vlasov. Spoločný vplyv génov a mužských hormónov spôsobuje androgénnu alopéciu, ktorá sa môže prejaviť už v puberte, keď sa testosterón začne tvoriť vo vysokých koncentráciách. Zafixuje sa na úrovni vlasových korienkov, vo folikule, kde sa mení na enzým zodpovedný za stratu vlasov. Život vlasov teda nezávisí priamo od testosterónu, ale od jeho produktu látkovej výmeny. Vplyvom enzýmu 5-alfa-reduktázy sa mení na dihydrotestosterón a ten má za následok poškodzovanie vlasových korienkov najmä na temene a vrchole hlavy a skracovanie aktívnej fázy rastu.
Androgénna alopécia postihuje najmä mužov a v miernejšej forme aj ženy. U žien sa tento problém môže prejaviť v období hormonálnych zmien, často po menopauze, keď klesajúcu hladinu estrogénu prevýši hladina testosterónu. Vplyvom dočasne klesajúcej hladiny estrogénu sa mierne vypadávanie vlasov môže objaviť u žien aj v období tehotenstva, alebo po doužívaní hormonálnej antikoncepcie. Prechodný nedostatok estrogénu má za následok aj vyčerpanie vitamínov a aminokyselín, ktoré dodávajú vlasom lesk a prirodzenú krásu. Z dôvodov dedičných hormonálnych porúch trpí vypadávaním vlasov okolo 30 – 40 percent žien, okolo 30 percent tridsaťročných a 50 percent päťdesiatročných mužov.
U mužov začnú vypadávať vlasy najskôr v spánkovej oblasti, v oblasti hranice čela a vlasatej časti hlavy, postupne na zadnej časti čela a na temene. Ak sa tieto zmeny objavia už v období puberty, vypadávanie postupuje zvyčajne rýchlo. Navyše, vysoká produkcia mužského hormónu zvyšuje aktivitu mazového enzýmu. Nadmerne produkovaný maz obalí vlasový korienok, až ho „udusí“, v dôsledku čoho sa nevyživuje dostatočne.
Ďalšie faktory ovplyvňujúce rast a kvalitu vlasov
Nedostatok stopových prvkov a vitamínov, starnutie organizmu.
***** Choroby spojené s rozpadom bielkovín, oslabenou imunitou, poruchy štítnej žľazy, dlhšie pretrvávajúce horúčkovité a infekčné ochorenia, zápalové ochorenie pokožky, prekonanie niektorých ochorení alebo chirurgických zákrokov, zlý psychický stav, nekorigovaná redukčná diéta, mentálna anorexia a stres, ktorý napnutím svalov a ciev zhoršuje výživu vlasového korienka.
***** Zhoršený krvný obeh, keď cievy neprekrvujú dostatočne vlasovú cibuľku a tá nemá dostatok výživných látok.
***** Užívanie niektorých liekov, najmä na liečbu vysokého krvného tlaku, zníženie hladiny krvných tukov, niektoré antidepresíva, príp. antibiotiká.
***** Mechanické, chemické a fyzikálne poškodenia, časté vyčesávanie vlasov do vrkoča, nosenie pokrývky hlavy, trvalá ondulácia, nešetrné farbenie, nesprávne umývanie a ošetrovanie vlasov, ionizujúce žiarenie či traumatizácia teplom.
***** Jednou z príčin difúznej alopécie je aj toxické poškodenie deliacich sa buniek vo vlasovom folikule po chemoterapii, čo spôsobuje vypadanie vlasov v anagénnej rastovej fáze.
***** Pri ložiskovej forme alopécie vlasy vypadávajú v podobe ložísk, niekedy môže vypadať aj obočie alebo ochlpenie na tele, obyčajne v dôsledku autoimúnneho ochorenia či stresu.