„Keď na kúpalisku s pivom v ruke prekladáte obrie figúrky a hlučne sa bavíte so súperom, či už o partií alebo o živote, je to hra. Keď si doma na krásnej drevenej šachovnici prehráte napríklad partiu Robert Byrne – Bobby Fischer z roku 1963, konkrétne mám na mysli 15. ťah Jxf2, so skrytou pointou v 18. ťahu – Jxg2, je vysoko pravdepodobné, že vaše umelecké cítenie, zmysel pre krásu a dôvtip budú uspokojené. Keď doma analyzujete varianty, hladáte najlepšie ťahy v pozícií, či už pomocou vlastnej hlavy, alebo počítača, šach sa stáva vedou. Len my vieme, koľkokrát nám už počítač po pätnástich ťahoch zrazu zmenil hodnotenie pozície, keď už aj on "pochopil“, že tadiaľ cesta nevedie a vraciame sa do počiatočnej pozície a začíname analýzu znova. Ako najlepšie rozohrať partiu a akým smerom ju viesť? To je hotová veda."
Šach je športom vtedy, keď človek hrá sústredene niekoľko hodín, vydá zo seba maximum, obetuje množstvo energie na koncentráciu, súper ho už možno pritlačil k stene, ale on sa nevzdáva. Čaká na správny moment, aby mohol zasadiť protiúder, zvrátiť priebeh partie a možno aj celého zápasu. Je to šport od piatej ligy cez extraligu až po Európsky klubový pohár (ligu majstrov), od rôznych turnajov cez šampionáty až po titul majstra sveta. Čím vyššia súťaž, tým profesionálnejší športový výkon treba podať, pričom fyzická kondička je u profesionálnych šachistov len základnou nevyhnutnosťou, aby mohli zvládnuť odohrať celý turnaj v „plnej sile“.
„Šach nie je len obyčajná hra, pri ktorej háďžete kockou. Základné postavenie nie je ovplyvnené náhodou“, vysvetlila Z. Borošová. Extrémna zložitosť, komplex stratégie a taktiky, to sú ďalšie charakteristiky šachovnicového poľa. O tom, že šach pomáha pri rozvoji viacerých duševných schopností, je Zuzana presvedčená, pretože mnohokrát treba nájsť cestu, ako bojovať ďalej. Spomína si aj na hru, pri ktorej nad jedným ťahom premýšľala trištvrte hodiny a potom zvrátila priebeh partie. Šach podľa jej slov rozvíja bojovnosť, sebazapretie, pozornosť, postreh ale aj pamäť. V reálnom živote jej najviac pomohol pri učení a všade tam, kde sa potrebuje sústrediť.
Na prvý pohľad by sa zdalo, že šach ako duševný šport je fyzicky nenáročný, no zdanie klame. Veľa profesionálnych šachistov pravidelne behá, bicykluje alebo pláva. Vedia, že bez fyzickej kondície sa nevydržia sústrediť na partiu niekoľko hodín denne, každý jeden deň počas celého turnaja, napríklad deväť dní. „Priznám sa, že fyzický šport zanedbávam, vystačím si s dennými trojkilometrovými prechádzkami a už viackrát sa mi stalo, najmä pri fyzicky náročnejších turnajoch, že som nezvládla záver. Jednoducho mi došli sily. Stáva sa mi, že na turnaji aj schudnem. Občas dospávam aj pätnásť hodín, aby som načerpala energiu. Neviem si predstaviť, že by som namiesto toho išla behať, asi by ma to dorazilo.“
Nie každý šport sa dá vykonávať v hocijakom veku. Šach áno. Hrajú ho deti aj dôchodcovia. Napríklad otec Zuzkinho priateľa má 84 rokov a v minulosti bol výborný šachista. Dnes denne hrá šach cez internet. Nemá problémy s pamäťou – pamätá si telefónne čísla, články z novín, správy z televízie a dobrý pocit z toho, ak porazí súpera.
Zuzana Borošová (22)
pochádza z Komárna, študuje na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity. V roku 2004 získala 1. miesto na majstrovstvách EÚ dievčat do 16 rokov a 7. miesto na ženskej šachovej olympiáde, v roku 2006 1. miesto na ME žien v rapide a tento rok obsadila 7. miesto na univerzitných MS žien.