Mnohých z nich zároveň trápi skrížená alergia na potraviny. Tá vzniká, ak sú si alergény v potravinách a v peli podobné na viac ako 70 percent. Vtedy organizmus alergika reaguje na zdanlivo celkom odlišnú látku rovnako ako na kontakt s peľom, na ktorý má preukázanú alergiu.
Skríženou alergiou medzi peľom a potravinou trpí v Európe až polovica peľových alergikov. Napríklad 50 percent alergikov, ktorí reagujú na peľ brezy, je súčasne citlivá na jablká. Podobne polovica pacientov citlivých na peľ paliny sa musí vyvarovať konzumácii koreňovej zeleniny. Na vyvolanie alergickej reakcie nie je potrebná konzumácia samotnej potraviny, stačí vdýchnutie či dotyk, napríklad pri lúpaní, krájaní či strúhaní. Obzvlášť nebezpečná je situácia, keď sa alergik dotkne očí po narábaní s potravinou, ktorá u neho môže vyvolať skríženú alergiu. Zväčša dochádza k okamžitej reakcii organizmu – sčervenanie očí, ich svrbenie až rezanie a je potrebné ihneď užiť antihistaminiká.
Veľmi agresívne sú alergie na orechy, oriešky a rôzne semienka, kedy sa reakcia organizmu môže skončiť v prípade neposkytnutia prvej pomoci až úmrtím. Pacientom, ktorí netolerujú niektorý druh orechov, sa odporúča vynechať zo svojho jedálnička všetky druhy. Je tu totiž 40-pertcentná pravdepodobnosť, že postupom času sa u neho vyvinie alergia aj na ostatné druhy.
Dobrou správou pre alergikov je, že väčšina alergénov v ovocí, zelenine a orechoch je citlivá na teplo a je ich teda možné zničiť varením, respektíve tepelnou úpravou. Niektorí pacienti reagujú aj na bielkoviny potravín, ktoré sa varením nezničia. Medzi najproblémovejšie ovocie patria jablká, hrušky, čerešne, marhule, broskyne a kivi. Zo zeleniny je to najmä koreňová zelenina, najčastejšie zeler, petržlen, paštrnák a mrkva, ďalej špenát a rajčiny.
V roku 2005 zaviedol Európsky parlament povinné označovanie prítomnosti najdôležitejších potravinových alergénov na baleniach potravinárskych výrobkov. Označuje sa prítomnosť arašidov, orechov, mlieka, vajec, obilnín s obsahom lepku, sójových bôbov, kôrovcov, rýb, zeleru, horčicového a sezamového semena. Kým v minulosti bola alergia skôr sezónnou záležitosťou, dnes sa sezónnosť vytráca a ochorenie sa postupne stáva celoročným. So striedaním ročných období u alergika často dochádza k striedaniu rôznych druhov alergií.
Nesprávna liečba alergie do značnej miery ovplyvňuje kvalitu života človeka a jeho sociálne väzby. Preto je dôležité nezanedbávať príznaky a vyhľadať lekára. Len ten vie pacientovi nastaviť správnu liečbu. Rozhodne sa neodporúča samoliečba voľnopredajnými liekmi. Pacientovi tu reálne hrozí zhoršenie jeho stavu, či už z dôvodu nesprávnej identifikácie príznakov alebo v dôsledku vyvolania alergickej reakcie na pomocnú látku voľnopredajného generika, ktorá sa v originálnom lieku nenachádza.