Základnou črtou hypochondrickej poruchy je strach, či presvedčenie, že človek trpí závažnou chorobou. Aj keď ho lekár opakovane vyšetrí a ubezpečí, že je zdravý, pacient nalieha na ďalšie a ďalšie vyšetrenia. Štatistiky, koľko hypochodndrov chodí po Slovensku, zatiaľ neexistujú. Odhaduje sa však, že ich môže byť od 3 do 14 percent.
Zaužívaný predsudok, že hypochodrami sú hlavne muži, sa nepotvrdil. Touto poruchou trpia obe pohlavia rovnako. Občasné obavy o zdravie máva aj každý piaty zdravý človek, u neurotikov je to takmer každý druhý. Mnohí pacienti s miernejšími prejavmi hypochondrie sa liečia väčšinou u svojich praktických lekárov, odporúčanie ísť na psychiatriu odmietajú. Pritom psychiater je ten pravý lekár na toto ochorenie.
Hypochondria je pravdepodobne naučené správanie, pacienti však môžu byť od narodenia citlivejší na svoju telesnú schránku, mávajú aj znížený prah bolesti. Tam, kde normálny človek pociťuje tlak v bruchu, hypochonder cíti bolesť. Pacienti sa na telesné prejavy priveľmi sústredia, selektívne ich vytrhávajú z kontextu, mylne ich interpretujú a potom sú z toho vydesení.
Hypochondria môže odrážať i nízke sebavedomie, môže súvisieť s prehreškami pacienta v minulosti, alebo naznačuje utkvelú predstavu pacienta, že je vo svojom jadre zlým človekom. Radšej prijíma rolu vážne chorého človeka, ktorá mu umožňuje vyhnúť sa nepríjemným alebo pre neho neriešiteľným problémom v živote.
Pacient považuje svoje telesné príznaky za nebezpečnejšie, než v skutočnosti sú, následky choroby považuje za hrozivejšie, svoju schopnosť brániť sa za nižšiu, ako je a schopnisti lekárov podceňuje.
Príznaky
Minimálne po dobu pol roka je pacient presvedčený, že má aspoň dve vážne telesné choroby. Najmenej jednu vie presne pomenovať. Neustále sa zapodieva myšlienkou, že sa deformuje, že zohyzdnieva. Je o svojich problémoch presvedčený, vyhľadáva liečbu, vyšetrenia, nevyhýba sa ani alternatívnej medicíne. Odmieta uistenia lekárov, že je v poriadku. To všetko vyústi do skutočných telesných prejavov choroby. Objaví sa nadmerné potenie, mravčenie v prsoch, svrbenie kože, bolesti hlavy, problémy s dýchaním. Postihnutý si začne často merať teplotu, tlak, tep a drobné odchýlky od normálu ho desia. Vyhýbanie sa námahe postupne vedie k ochabnutiu svalstva, zníženiu výkonnosti a následne potom k únave aj po tej najmenšej námahe.
Začiatky ochorenia siahajú do neskoršej fázy dospievania a na začiatok dospelosti. Vrchol býva okolo tridsiatky u mužov a štyridsiatky u žien. Nezriedka sa však príznaky objavia aj v päťdesiatke. Priebeh ochorenia býva kolísavý, epizodický, chronický. Epizódy trvajú od niekoľko mesiacov do niekoľkých rokov. Zhoršenie príznakov súvisí so stresujúcimi zmenami alebo životnými udalosťami.
U asi jednej tretiny postihnutých dôjde časom k ústupu ochorenia, u dvoch tretín je priebeh chronický, z toho u jednej štvrtiny veľmi zlý. Pri ľahších variantách nebráni pacientovi pracovať, v najťažších prípadoch vedie k trvalej invalidite. Niektorí pacienti dokážu príznakmi manipulovať svoje okolie. Mnohí však fungujú celkom normálne. Dobrú prognózu majú pacienti s vyšším sociálnoekonomickým statusom bez prítomnej poruchy osobnosti.
Spúšťače choroby
- telesný príznak stresu
- telesný príznak pri námahe alebo sexe
- televízny program o rakovine
- rozhovor o chorobách v čakárni u lekára
- svetlá stolica, mierna teplota
Správanie
- sledovanie sa
- prezeranie stolice, meranie teploty
- opakované tlačenie si na pravé podrebrie
- neustále návštevy lekára
- vyhýbanie sa pohybu, sexu, koreneným potravinám, mäsu, sladeným nápojom, alkoholu
Telesné reakcie
- nadmerné potenie
- zvýšená telesná teplota (37,2)
- svrbenie kože
- tlak v pravom podrebrí
- hnačka
- časté nutkanie na močenie
Myšlienky
- Je to zas tu, určite mám cirhózu!
- Zas mám svetlú stolicu!
- Musím to sledovať, aby som to nezanedbal!
- Keď nepôjdem hneď k doktorovi, bude neskoro!
- Čo ak je to už zanedbané?
- Nikto ma poriadne nevyšetril!
- Doktori na to kašlú, čo ak kvôli tomu umriem?!
Emócie
- úzkosť a strach
- bezmocnosť
- hnev
Dôsledky pre život
- dlhodobá pracovná neschopnosť – hroziaci invalidný dôchodok
- manželská kríza – manželka si našla milenca
- konflikty s deťmi i s rodičmi, ktorí neustále kritizujú
- strata príjemných aktivít – nedá sa na ne sústrediť, ani si ich užiť
- sociálna izolácia
Liečba
Príznaky hypochondrie sa čiastočne dajú potlačiť antidepresívami a niektorými ďalšími liekmi. Antidepresíva okrem iného zvyšujú prah bolesti. Je to však len podporná liečba. Anxiolytiká – lieky proti strachu – sa využívajú len zriedka a krátkodobo, pacient by si na ne mohol ľahko navyknúť. Analgetiká sú úplne neúčinné a neuroleptiká sa podávajú pri hypochondrii s psychotickou poruchou.
Základnou liečbou u všetkých hypochondroch je teda psychoterapia. S pacientami treba pracovať aspoň raz do týždňa, ideálny počet sedení je 16 až 32. Cieľom terapie je, aby si pacient prestal robiť starosti o svoje zdravie a bol schopný zvládať svoje bežné denné povinnosti a venovať sa svojim záľubám. Úspech po 16 sedeniach dosiahne 60 až 70 % pacientov, dosiahnuté výsledky pretrvávajú najmenej 6 až 12 mesiacov po ukončení terapie.
Dôležitou súčasťou liečby je expozícia pacienta – vystavovanie ho podnetom, z ktorých má obavy. Najjednoduchšou expozíciou je telesné cvičenie. Pacienta treba viesť k tomu, aby pravidelne cvičil, či už na rotopede, v posilňovni alebo stačí obyčajný beh. Mal by sa tiež začať otužovať. Postupne prestane prehnane reagovať na úplne bežné podnety a stavy. Vydýchne si on i jeho rodina.