Viete, aký je váš pulz?

Bianka Stuppacherová, PRAVDA | 05.11.2008 23:33
bežec - srdce - pulz - tep Foto:
Trénované srdce pracuje efektívnejšie.
Priveľa úderov za minútu varuje... Odborníci by to mali brať viac do úvahy a u chorých znížiť srdcovú frekvenciu liečbou, zdraví by mali svoj srdcový sval pravidelne trénovať.

Poznáte svoju srdcovú frekvenciu, to znamená počet úderov vášho srdca za minútu? Už čínski lekári boli výborní pulzológovia, ktorí vedeli, že pulz na zápästí im veľa napovie o prognóze človeka. Ak sa doteraz medzi rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení zaraďoval vysoký krvný tlak, hladina cholesterolu a cukru v krvi, nadváha či obezita a fajčenie, čoraz častejšie sa zdôrazňuje aj význam srdcovej frekvencie, čiže rýchlosti, akou náš vytrvalý sval v hrudi bije.

Je známe, že trénovaní ľudia majú v pokoji podstatne pomalšiu srdcovú frekvenciu v porovnaní s bežnou vzorkou populácie. „Výkonní cyklisti, ktorí sa zúčastňujú na Tour de France, majú v pokojovom režime aj menej ako štyridsať tepov za minútu,“ hovorí prof. MUDr. Robert Hatala, PhD., z Národného ústavu srdcovo-cievnych chorôb v Bratislave. „Ich srdce totiž pravidelným tréningom zmohutnelo a vie podstatne efektívnejšie pumpovať krv. Dá sa prirovnať k modernému dieselovému motoru, ktorý podáva vysoký výkon.“

Tréningový efekt je to, čo na sebe pozorujeme, keď sa vytrvalejšie začneme venovať nejakému športu. Najjednoduchšie je úplne prestať používať výťahy a začať chodiť po schodoch. Po určitom čase si všimneme, že pri výstupe na tretie poschodie už nelapáme po dychu tak ako predtým, že dokážeme dokonca plynule hovoriť a srdce nám v hrudi nebije ako splašené. Postupne teda došlo k zníženiu srdcovej frekvencie pri rovnakej námahe. To, že pohyb predlžuje život, je stará známa vec. Posledné štúdie však dokazujú aj to, že nie 70 úderov srdca za minútu je optimálna srdcová frekvencia. Ak chcete dlho žiť, mal by byť váš pokojový pulz okolo 50 – 60 úderov za minútu. Zrýchlený pulz skracuje život.

Menej je viac

Kedysi sa verilo, že optimálny tep je 70 – 80 úderov srdca za minútu, čo je norma mierneho hudobného tempa. Takýto pulz v 18. storočí zvykli namerať u mladého zdravého muža po dobrom obede a v dobrej nálade. Nebral sa do úvahy vplyv trávenia potravy a pravdepodobné súčasné popíjanie alkoholu. Dnes vieme, že optimálna frekvencia ľudského srdca je podstatne pomalšia. Je to frekvencia, ktorá šetrí energiu, významne znižuje riziko pri ischemických príhodách a má potenciál predlžovať život.

„V Paríži dvadsať rokov sledovali srdcovú frekvenciu u vyše 4-tisíc ľudí,“ vysvetľuje to na výsledkoch veľkej štúdie prof. MUDr. Viliam Bada, CSc., prednosta III.internej kliniky FNsP na bratislavských Kramároch. „Tí, ktorí mali minútovú srdcovú frekvenciu vyššiu ako 75 úderov, mali trojnásobne vyššie riziko úmrtnosti zo srdcovo-cievnych príčin. Menej teda v tomto prípade znamená viac. A už 70 úderov srdca za minútu je priveľa.“

Spomaliť frekvenciu srdca

Ako sa dá teda docieliť pomalšia frekvencia srdca? Najosvedčenejším a najspoľahlivejším spôsobom je pravidelná fyzická aktivita vytrvalostného charakteru. Kritériom efektivity je mierne potenie. „Pravidelná fyzická aktivita predlžuje život s nepochybným prispením spomalenia srdcovej frekvencie v pokoji,“ dodáva prof. Bada. „Veľmi vhodná je chôdza do schodov alebo do kopca, pretože sa tak významným spôsobom posilňujú ohýbače kolena umiestnené na zadnej strane stehna. Ak má už niekto poškodené zhyby dolných končatín, veľký pokrok v odľahčení kĺbov prinieslo tzv. severské prechádzanie (nordic walking), pri ktorom sa rytmicky používajú palice podobné lyžiarskym. Výborným doplnením chôdze je v zime beh na lyžiach a po celý rok plávanie spolu s chodením po dne bazéna, pri ktorom sa odľahčujú kĺby a masírujú svaly.“

Srdcová frekvencia sa dá ovplyvniť aj dýchaním. Prínosom môže byť hlboké dýchanie s uvedomením si jednotlivých dýchacích fáz, inšpirované jogou. Dĺžka týchto jednotlivých fáz závisí od našej zdatnosti. Hlboký nádych trvá 7 – 10 sekúnd, nasleduje zadržanie dychu na 7 – 10 sekúnd a pomalý výdych v dĺžke 14 – 20 sekúnd. Počas pomalého výdychu sa v našom tele aktivizuje systém, ktorý spomaľuje srdcovú frekvenciu. Dychové cvičenie treba v priebehu dňa opakovať niekoľkokrát po dobu 5 – 7 minút. Podmienkou je prístup čerstvého vzduchu.

Ak sa „narobí“, nevydrží

Najčastejšou príčinou úmrtia v Európe je ischemická choroba srdca. Srdce si vyrába energiu samo priamo v srdcovom svale. Lenže bez dostatočného prívodu kyslíka sa v ňom nemôže vytvoriť dostatok energie. Ischémia srdcového svalu znamená, že viazne zásobovanie srdcového svalu krvou, a teda aj kyslíkom. To, že prítok krvi do srdca je znížený, spôsobila ateroskleróza, upchávanie srdcových tepien. Táto nedostatočná dodávka kyslíka srdcovému svalu môže spôsobiť anginu pectoris (bolesť srdca), alebo ak sa tepna úplne upchá, nedostatok kyslíka postihne celú časť srdcového svalu, ktorá odumiera. To je infarkt myokardu.

Riziko srdcovej príhody a následného úmrtia je veľmi vysoké najmä u pacientov, ktorí nielenže trpia srdcovo-cievnym ochorením, ale zároveň majú zvýšené hodnoty srdcovej frekvencie. Áno, srdce musí biť s istou frekvenciou na to, aby naše telo zásobovalo kyslíkom. Logické by teda bolo, že ak srdcu chýba kyslík a následne energia, malo by pracovať čo najrýchlejšie. Lenže práve takéto srdce, ktoré sa aj v pokoji, keď sa nenamáhame, neuveriteľne „narobí“, to dlho nevydrží. Totiž – práve jeho mechanická práca, to, že sa musí zmrštiť, uvoľniť, spotrebuje až 80 percent energie. Vedci si už dávno všimli, že počet úderov srdca a dĺžka života spolu súvisia. Prečo žije obrovská korytnačka na Galapágoch so 7 údermi srdca za minútu približne 180 rokov? A potkan so srdcovou frekvenciou 240 úderov srdca za minútu 5 rokov? Ak by sa človeku podarilo spomaliť srdcovú frekvenciu zo 70 na 60 úderov srdca za minútu v pokoji, podľa niektorých výpočtov by to teoreticky znamenalo predpokladané predĺženie života z 80 rokov na vyše 93 rokov.

Význam tepu dokázala štúdia

Význam srdcovej frekvencie stúpol s výsledkami obrovskej celosvetovej štúdie v 33 krajinách, ktorá sa robila na 11-tisíc pacientoch s ischemickou chorobou srdca a so zníženou funkciou ľavej komory srdca. Priemerná hodnota srdcovej frekvencie u týchto pacientov dosahovala 71 úderov za minútu. Všetci dostali štandardnú liečbu, ale polovica z nich dostávala aj účinnú látku, ktorá sa nazýva ivabradín a ktorá okrem iného znižuje srdcovú frekvenciu. Bola to dvojito slepá štúdia, ani lekár, ani pacient teda nevedeli, kto dostáva aj spomínaný liek a kto nie. Zistilo sa, že podávanie tohto lieku pacientom, ktorých srdcová frekvencia bola vyššia ako 70 úderov za minútu, im až o tretinu znížila riziko výskytu srdcových príhod – a to aj v prípadoch, ak pacienti už predtým boli liečení štandardnou, čiže dosiaľ postačujúcou liečbou.

Výsledky štúdie s názvom Beautiful ukázali, že pacienti s frekvenciou srdca 70 úderov za minútu a viac majú o 34 percent vyššie riziko úmrtia „na srdce“, o 46 percent vyššie riziko, že dostanú infarkt a o 56 percent zvýšené riziko, že im srdce zlyhá. Po prvý raz sa teda ukázalo, že zníženie srdcovej frekvencie vedie k poklesu výskytu srdcových príhod, a to aj u pacientov, ktorí už sú liečení.

Dôležitá je najmä informácia, že na srdcovú frekvenciu treba viac upriamiť pozornosť, pretože sa stáva nezávislým rizikovým faktorom úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia. Zjednodušene povedané, má významný vplyv na to, kedy človek s chorým srdcom zomrie. Mali by to brať do úvahy odborníci a u chorých znížiť srdcovú frekvenciu liečbou a mali by na to myslieť zdraví a pravidelne trénovať svoj sval pod hrudnou kosťou pohybom. Aby následne v pokoji vedel pracovať efektívnejšie. Pretože na to, že srdce je neunaviteľné, sa spoliehať nedá.

Srdce podáva výnimočný výkon  

Koniec života je určený jasne, posledným úderom srdca. Kedy sa však život začína? Kedy sa objavuje prvý sťah srdca? Býva to na 18.deň od počatia, v 3.týždni tehotnosti, vtedy srdce tvorí len 0,5 promile celkovej hmotnosti. Od tohto 18. dňa až do konca života, do svojho posledného úderu, sa srdce nezastaví. Nepozná prázdniny, dovolenku ani náhradné voľno. Pracuje, aj keď spíme. Srdce je neunaviteľné.

Srdce 70 kg muža váži asi 350 g, čo tvorí 0,5 percenta celkovej hmotnosti tela. Každým sťahom vypudí 70 – 80 ml krvi, to je razový objem. Ak je v pokoji srdcová frekvencia je 70 úderov za minútu:
za 1 minútu prečerpá 5 – 6 litrov krvi (minútový objem)
za 1 hodinu prečerpá 360 litrov krvi
za 1 deň prečerpá 8 640 litrov krvi
za 1 rok prečerpá 3 153 600 litrov krvi
za 70 rokov prečerpá 220 752 000 l­itrov krvi

Srdce však dokáže ešte viac. Pri maximálnom fyzickom zaťažení u mladého zdravého jedinca sa môže minútový objem zvýšiť až 5-násobne na 25 litrov za minútu. U športovcov môže razový objem obsahovať až dvojnásobok a srdcová frekvencia počas športového výkonu okolo 200 úderov za minútu. Nijaký stroj nedokáže svojím výkonom srdce napodobniť.

(Zdroj: Viliam Bada – Námahová angina pectoris)

Ako spoznáme, že naše srdce je zle trénované?

1. Zadýchame sa už pri výstupe na druhé poschodie (v horšom prípade aj skôr), musíme oddychovať, nápadne sa spotíme, prípadne sa objavia príznaky anginy pectoris, ktorá sa prejavuje ako zvieravá bolesť v strede hrudníka šíriaca sa do krku a ramien, nápadná bledosť, studený pot, vystupňované búšenie srdca, strach, úzkosť.

2. V pokoji náš pulz dosahuje hodnotu nad 80 úderov za minútu.

3. Už po malej námahe (výstup len na druhé poschodie) počet úderov srdca presiahne 90 úderov srdca za minútu.

4. Ešte 10 minút po námahe sa nám pulz nespomalil a presahuje 80 úderov za minútu.

Ako si odmerať pulz?

Pokojový pulz je potrebné merať najlepšie v ľahu, po 5 minút trvajúcom zotrvaní na lôžku. Laici sa môžu pokúsiť nahmatať si pulz na krčnej alebo zápästnej tepne. Na hodinkách, najlepšie so sekundovou ručičkou, odrátame desať sekúnd a počet tepov násobíme šiestimi. Výsledok znamená pokojový alebo východiskový pulz za minútu, ktorý by mal správne dosahovať hodnoty medzi 50 až 60 údermi srdca. Dnes pulz merajú aj mnohé merače krvného tlaku (tonometre). Tlak, ako je známe, takisto treba merať v pokoji.

Pulz, ktorý nameriame počas športovej aktivity alebo krátko po nej, sa nazýva záťažový. Počas športovej akvitity sa meria pomerne ťažko. Riešením môžu byť športtestery, rôzne merače tepovej frekvencie, ktoré bývajú zabudované v hodinkách, krokomeroch, na stacionárnych bicykloch (na riadidlách bývajú pomerne nepresné). Maximálna pulzová frekvencia počas námahy pre určitý vek sa vypočítava ako 220 mínus vek. Optimálny tep, na ktorom by sme počas kardiotréningu mali zotrvať, sa pohybuje medzi 65 až 80 percentami z tejto hodnoty. Nad maximálnu tepovú frekvenciu by už organizmus išiel na tzv. kyslíkový dlh. Príklad 40-ročného muža: 220 – 40 = 180 (maximálny tep). Jeho optimálna srdcová frekvencia počas záťaže by sa teda mala pohybovať medzi 117 až 144 údermi.