Štítna žľaza je problémom žien

Po cukrovke patria choroby štítnej žľazy medzi najčastejšie ochorenia endokrinného systému tela. To znamená systému žliaz s vnútorným vylučovaním, ktoré tvoria hormóny. Aj preto sa odborník na liečbu štítnej žľazy nazýva endokrinológ.

Väčšina ochorení štítnej žľazy vedie k dvom extrémom: Tým prvým je nedostatočná činnosť tohto orgánu, keď bunky štítnej žľazy vytvárajú málo hormónov potrebných na správne fungovanie tela (nedostatočná funkcia). Opačný extrém je hyperfunkcia štítnej žľazy, čiže jej zvýšená činnosť. Samostatnou kapitolou sú zápaly a potom nádory štítnej žľazy, ktoré môžu byť zhubné i nezhubné. Na ochorenie štítnej žľazy trpia až štvornásobne častejšie ženy.

Najčastejší je chronický zápal

Štítna žľaza je malý orgán v tvare motýlika vážiaci 20 – 25 gramov a nachádza sa neďaleko štítnej chrupky na krku, a to po oboch stranách hrtana. U mužov sa nachádza pod viditeľným ohryzkom. Jej úlohou je dodávať do tela niektoré hormóny, a tak regulovať rýchlosť rôznych procesov látkovej premeny.

Najčastejším problémom, s ktorým prichádzajú pacientky do ambulancie endokrinológa, je autoimunitne podmienený chronický zápal štítnej žľazy. Toto ochorenie znamená, že organizmus si sám vytvára protilátky proti štítnej žľaze a tento stav neskôr môže viesť k jej nedostatočnej, zníženej činnosti. „Je to najčastejšia príčina strumy, čiže zväčšenia štítnej žľazy a zníženej činnosti štítnej žľazy v krajinách, kde netrpíme nedostatkom jódu,“ píše v Bedekri zdravia doc. MUDr. Peter Hnilica, CSc., z Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave. „Vyskytuje sa asi u 9 percent žien a 2 percent mužov. Výskyt stúpa so zvyšujúcim sa vekom.“ Toto ochorenie je zákerné v tom, že sa mu nedá nijako preventívne zabrániť, spočiatku sa nijako neprejavuje. Aj hladiny hormónov štítnej žľazy môžu byť na začiatku v norme. Zápal signalizuje len vysoká hladina protilátok v krvi. Predpokladá sa, že práve ony sa zúčastňujú na postupnej likvidácii funkčného tkaniva štítnej žľazy. Preto treba pacientku sledovať.

„Včasná liečba zníženej činnosti štítnej žľazy je dôležitá, predovšetkým u žien, ktoré čakajú dieťa, pretože môže dôjsť až k poškodeniu mozgu či poruchám psychomotorického vývoja dieťaťa, ktoré je pred narodením odkázané na dodávku hormónov od matky,“ zdôrazňuje MUDr. Igor Vereš, endokrinológ z Bratislavy. Častý je rodinný výskyt tohto ochorenia, možné je zhoršenie práve počas tehotenstva, ale aj 3 – 6 mesiacov po pôrode. „Najmä v prípade dievčat je najlepšie odhaliť túto chorobu ešte pred dovŕšením dospelosti a dlhodobo ich endokrinologicky sledovať,“ dodáva doc. Hnilica. Zápaly môžu byť aj infekčné – bakteriálne či vírusové – liečia sa buď antibiotikami, alebo vysokými dávkami acylpyrínu, menej často najúčinnejšími protizápalovými liekmi – kortikoidmi.

Môže byť príliš aktívna, alebo – naopak – nestíhať

Ak už dôjde k poruchám funkcie štítnej žľazy, hovoríme o hyperaktívnej štítnej žľaze (hypertyreóza), alebo, naopak, žľaza nestíha (hypotyreóza). Zvýšená činnosť štítnej žľazy vzniká z viacerých príčin. Môže mať tiež autoimunitný základ, len v krvi sa nachádza iný typ protilátok, ako pri spomínanom chronickom zápale. Tie spôsobujú nadmernú tvorbu hormónov, rovnomerné zväčšenie štítnej žľazy a často nápadne vypúlené oči (Basedowova choroba, ktorú má speváčka Lucie Bílá). Choroba má závažný priebeh najmä u fajčiarov. Druhou najčastejšou príčinou nadmernej činnosti štítnej žľazy býva uzlová struma, keď v nej vznikajú uzly s nadmernou tvorbou hormónov. „Uzly treba vždy dôkladne vyšetriť a sledovať ich vývoj. Podozrivé uzly, najmä tzv. studené, ktoré v zníženej miere vychytávajú rádiofarmakum pri špeciálnom vyšetrení – gamagrafii – treba odstrániť pre riziko rozvoja rakoviny,“ upozorňuje MUDr. Vereš.

Nedostatočnú činnosť štítnej žľazy môže, ale nemusí sprevádzať struma, čiže zväčšenie tohto orgánu. Zvýšenú pravdepodobnosť vzniku hypotyreózy majú pacienti po akejkoľvek operácii štítnej žľazy, po liečbe rádiojódom a predovšetkým pacienti so spomínaným chronickým autoimuitným zápalom, ktorý sa dá zistiť s pomocou vyšetrenia z krvi, biopsiou (odber kúska tkaniva tenkou ihlou) a je výrazne dedičný. Pri zníženej činnosti štítnej žľazy dochádza aj k spomaleniu odbúravania tukov, čiže zvýšeniu hladiny cholesterolu, preto je včasná a správna liečba zároveň prevenciou kôrnatenia tepien!

Zvýšená činnosť štítnej žľazy sa lieči liekmi, ktoré sa nazývajú tyreostatiká. Tie bránia nadmernej tvorbe hormónov štítnej žľazy. Uzly sa odstraňujú operačnou liečbou (u nás aj miniinvazívne, endoskopicky) alebo rádiojódom, čo je vypitie malého, bezpečného množstva rádioaktívneho jódu so schopnosťou hromadiť sa v príliš aktívnych bunkách štítnej žľazy, a tak zlikvidovať nadbytočné tkanivo. Radiačná dávka je veľmi nízka. Najvďačnejšou liečbou je dopĺňanie chýbajúcich hormónov štítnej žľazy v tabletkách u pacientov s jej zníženou činnosťou. Tu sa dá omnoho jednoduchšie určiť výška dávok liekov ako pri liekoch blokujúcich vytváranie hormónov štítnej žľazy v organizme.

Dobrá správa je, že väčšinu chorôb štítnej žľazy dnes odborníci vedia liečiť. A keďže kuchynská soľ sa u nás už od roku 1965 jodiduje, podarilo sa vykynožiť aj zväčšenie štítnej žľazy, ktoré v minulosti v hornatých oblastiach s nedostatkom jódu vo vode a pôde viedlo až ku kreténizmu (v minulosti sa slabomyseľným pacientom s hrvoľom na krku hovorilo „finky“ a „náckovia“). Jodidovaná soľ sa tak stala doslova „soľou nad zlato“.

Ako sa prejavuje zvýšená a znížená činnosť štítnej žľazy
(vždy sa vyskytuje viac príznakov naraz)

Znížená činnosť (hypotyreóza)
– únava, malátnosť
– priberanie na váhe
– zápcha
– opuchy na rukách a v oblasti očí
– zimomrivosť, studená a suchá pokožka

Zvýšená činnosť (hypertyreóza)
– nervozita, nepokoj
– chudnutie napriek stúpajúcej chuti do jedla
– zvýšené potenie, teplá, vlhká pokožka
– chvenie rúk, zvýšený počet stolíc, vypadávanie vlasov
– nespavosť, zrýchlený tlkot srdca
– vypúlenie očí (pri Basedowovej chorobe)

Ochorenia štítnej žľazy

Zápaly: Najčastejší je autoimunitne podmienený zápal štítnej žľazy, ale jestvujú aj bakteriálne či vírusové zápaly. Pri autoimunitnom ochorení vysoká hladina protilátok časom vedie ku zníženej činnosti štítnej žľazy.

Znížená činnosť: Štítna žľaza dodáva do krvi málo hormónov. Táto chyba môže byť vrodená, môže sa vyskytnúť po operácii, liečbe rádiojódom, najčastejšie vzniká následkom chronického autoimunitného zápalu.

Zvýšená činnosť: Vzniká pri tzv. Basedowovej chorobe, keď sa v tele tvoria protilátky povzbudzujúce štítnu žľazu tvoriť hormóny vo zvýšenej miere. Iná forma zvýšenej činnosti sa vyskytuje pri zväčšenej štítnej žľaze, v ktorej sa vytvorili uzly.

Zväčšenie štítnej žľazy: Struma môže byť rovnomerná (difúzna), ale aj uzlovitá, môže vzniknúť pri zníženej aj zvýšenej činnosti štítnej žľazy. Tzv. endemická (oblastná) struma, ktorá vznikala u nás v minulosti následkom nedostatku jódu, už bola zlikvidovaná, vo svete je však stále veľkým problémom.

Rakovina: Najčastejšie sa vytvára v uzloch (tzv. studených), niekedy aj v cystách (dutých priestoroch naplnených tekutinou). Najlepšou prevenciou je odstrániť podozrivé uzly, niekedy aj cysty.