Je to chrípka alebo prechladnutie?

Nastalo jesenné obdobie a vírusy sú v strehu. Počasie totiž samo osebe nespôsobuje nádchu ani kašeľ, vysokoinfekčné ochorenia v tomto období vyvolávajú choroboplodné zárodky. V 80 % sú to vírusy, ktoré sa rýchlejšie šíria práve preto, že viac času trávime v uzavretých miestnostiach. Nedostatok slnečných lúčov, vitamínov a chlad navyše náš organizmus oslabujú, takže nákaze skôr podľahne.

Chrípka aj prechladnutie sa šíria kvapôčkovou infekciou, čiže z osoby na osobu kvapôčkami pri kašľaní, kýchaní, kvapôčky doletia až do 2 metrov. Ďalej priamym kontaktom s chorým človekom alebo pri dotknutí sa nakazených povrchov. Vírus chrípky podľa všetkého prežíva niekoľko hodín na látke či papierových vreckovkách, je odolný voči vyschnutiu. Vírusy do tela vstupujú nosom alebo hrdlom a nepríjemné na nich je to, že už deň pred objavením sa príznakov je človek infekčný a ešte ani nevie, že bude chorý. Deti nakazené chrípkou môžu byť infekčné viac ako 10 dní a jeden pasažier s príznakmi chrípky prenesie ochorenie na 72 % ľudí na palube dopravného lietadla.

Chrípková sezóna

Hoci na prechladnutie ľudia obyčajne nezomierajú – ak sa len náhodou neskomplikuje závažnou bakteriálnou infekciou – na chrípkovú epidémiu každoročne na svete zomrie 500-tisíc ľudí. 90 % z nich sú starší, oslabení ľudia nad 65 rokov. U ekonomicky aktívnych osôb má chrípka na svedomí približne 10 % výpadkov z práce z dôvodu choroby. Malý vírus, veľký problém, dalo by sa povedať. Vírusy chrípky sa totiž nepatrne, ale často menia a tento proces znamená vznik rôznych kmeňov, ktoré sa každý rok rozšíria a spôsobujú každoročné prepuknutie chrípky známe ako sezónna chrípka.

Percento populácie, ktoré každoročne na chrípku ochorie, závisí od stupňa zmeny vírusu a od toho, či má populácia voči týmto novým kmeňom imunitu. Po niektoré roky je epidémia chrípky pomerne mierna a na ďalší rok môže byť vážna. Počas typického roka sa chrípkou nakazí 5–15 % populácie.

Väčšinou počas chladnejších mesiacov. „Ako chrípkovú sezónu označujeme obdobie od 1. októbra do 30. apríla nasledujúceho roka,“ tvrdí doc. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., zo Slovenskej zdravotníckej univerzity. „Chorobnosť na chrípku sa zvyšuje najmä v priebehu decembra a januára a obyčajne vyvrcholí začiatkom februára v epidémii, ktorá v priebehu 4–8 týždňov zachváti celé územie SR. Len ojedinele k nej nedôjde vôbec.“

Čas zotavenia z chrípky trvá v porovnaní s prechladnutím vo všeobecnosti dlhšie, často je to aj viac týždňov, kým sa pacient cíti celkom zdravý. Aj u zdravých ľudí sa pri tomto ochorení môžu vyvinúť bakteriálne komplikácie, ako je napríklad zápal prínosových dutín či životunebezpečná infekcia pľúc.

Nepodceňovať umývanie rúk

Pri zvládaní chrípky sa uplatňujú dva hlavné medicínske postupy – prevencia v podobe očkovania, posilňovania imunitného systému zdravou stravou, otužovaním a športom a v čase epidémie a nebodaj pandémie aj liečba antivírusovými liekmi (Tamiflu, Relenza – oba len na lekársky predpis). Antibiotiká na chrípku neúčinkujú! Na očkovanie je najlepšie obdobie práve teraz a tento rok hradia očkovanie proti chrípke všetky zdravotné poisťovne. Protilátky sa vytvárajú 10–14 dní po očkovaní. Samozrejme, vírus chrípky sa mierne, ale často mení a každý rok sa vyskytnú iné, pozmenené kmene. Svetová zdravotnícka organizácia môže vždy len predpokladať kmene vírusov, ktoré sa vyskytnú v danej sezóne a odporúčať zloženie sezónnej vakcíny. Aj preto je potrebné očkovať každoročne.

Chrípke je najlepšie sa vyhnúť – v čase jej zvýšeného výskytu nenavštevovať priestory s vysokou koncentráciou ľudí, dôležité je časté vetranie miestností v školách, kancelárií, upratovanie navlhko. Nepodceňovať umývanie rúk, najlepšie s pomocou antibakteriálnych mydiel i gélov, používať jednorazové papierové vreckovky a vo firmách i papierové uteráky. Vhodné oblečenie by malo zabrániť podchladeniu, takýmto oslabením organizmu môže ochorenie naštartovať. V bytoch treba udržiavať optimálnu teplotu i vlhkosť vzduchu, v spálni by malo byť napríklad „len“ 19–20 stupňov Celzia.

Najlepším zdrojom vitamínov sú ovocie a zelenina, z toho vitamín C možno v našich podmienkach získať najmä z jabĺk, kyslej kapusty, citrusov, šípok, netreba však podceňovať ani zemiaky – len ich treba dávať čerstvo ošúpané až do vriacej vody a variť čo najkratšie. Ak už dostanete chrípku, vyležte ju, prechodená chrípka môže „udrieť“ na srdce a kĺby. Všetky voľnopredajné protichrípkové lieky, ktoré sú k dispozícii v lekárňach, miernia jedine príznaky, neliečia podstatu chrípky. Pacientovi sa na pár hodín uľaví, ale to neznamená, že má vstať z postele a vybrať sa šíriť nákazu medzi ostatných.