Blíži sa čas prechladnutí, dá sa im predísť

Tomáš Hladký, Pravda.sk | 30.08.2010 05:52
nádcha, kýchanie, prechladnutie, vírus,... Foto:
Bežnú jednotlivú a nekomplikovanú virózu nie je nutné liečiť.
Aj keď sa bežnému zápalu dýchacích ciest vraví prechladnutie, dokázať súvislosť medzi vznikom ochorenia a podchladením sa dá len málokedy. Ochorenie majú na svedomí vírusy, preto je výstižnejšie hovoriť o viróze. A jej čas sa pomaly blíži, najviac jej býva v jesenných mesiacoch.

„Prejavy virózy prichádzajú z plného zdravia a majú rýchly nástup, priebeh aj rekonvalescenciu. Medzi typické príznaky patrí škriabanie až silná bolesť v hrdle, dráždenie v nose, kýchanie, vodová nádcha, upchávanie nosa, zatekanie hlienov do hrdla, kašeľ, rezanie v očiach, slzenie, teplota s únavou, niekedy aj triaška,“ vysvetľuje Martin Hrubiško z Oddelenia klinickej imunológie a alergológie v Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave.

Poradie v akom príznaky prichádzajú, môže byť rôzne. Najčastejšie stav začína škriabaním v hrdle alebo nádchou, vzácnosťou však nie je ani náhly nástup triašky a horúčky, ostatné prejavy môžu prísť neskôr. Bežná nekomplikovaná viróza u človeka s normálne fungujúcou imunitou trvá 3 až 7 dní. Vzácnejšie do dvoch týždňov. Hojí sa bez následkov. Len asi desať prípadov zo sto sa komplikuje baktériovou superinfekciou a môžu si vyžiadať antibiotickú liečbu.

„Nie každé neustupujúce príznaky virózy však nevyhnutne znamenajú superinfekciu. Častejšie ide o prejav prechodnej hyperreaktivity slizníc. To je stav, keď postihnutý vo zvýšenej miere reaguje na zmeny vlhkosti a teploty vzduchu. Alebo na rôzne chemické dráždivé podnety, ako napríklad cigaretový dym či smog,“ hovorí doktor Hrubiško. Bežnú jednotlivú a nekomplikovanú virózu podľa neho nie je nutné liečiť. Samozrejme s výnimkou podávania liekov proti teplote a bolesti, tekutín a pokoja.

U detí v predškolskom veku je celkom normálne prekonávanie 5 až 7 viróz ročne, zatiaľ čo u dospelých do 4 viróz ročne. Ak sa vyskytujú častejšie, treba zvážiť preventívnu liečbu. Pretrvávanie príznakov dlhšie ako týždeň, horúčka, kašeľ, bolesť tváre, to všetko budí podozrenie na baktériový zápal prínosných dutín. Pri bolesti v ušiach treba zas zvážiť zápal stredného ucha. Zvykne komplikovať asi dve percentá prechladnutí dospelých a päť percent u detí. V epidemiologicky kritických obdobiach treba rátať, že pôvodcom virózy môže byť aj vírus chrípky – na túto možnosť upozorní zväčša ťažší a zdĺhavejší priebeh ochorenia.

Liečba a prevencia bežného prechladnutia

Lekár stojí pri pacientovi s infekčným ochorením pred dilemou: zasiahnuť – nezasiahnuť. „Pri bežnej viróze je väčšinou namieste rozhodnutie nezasiahnuť! Samozrejme, pacientovi treba odporučiť pokojový režim a upozorniť ho na potrebu dbať na dostatočný prívod tekutín. Pokojový režim pomôže šetriť energiu a umožňuje imunitnému systému naplno sa venovať obrane, pitný režim nahrádza straty tekutín, ku ktorým dochádza pri horúčke a potení. Až ďalší vývoj ochorenia ukáže, či je potrebné podávať lieky vrátane antibiotík. Keďže však väčšinovým pôvodcom bežných katarov dýchacích ciest sú vírusy, je v skutočnosti antibiotická liečba málokedy potrebná,“ dodáva Hrubiško.

Antipyretiká – Prirodzenému priebehu ochorenia treba dať čas a zasiahnuť až vtedy, keď to je nevyhnutné. Lieky proti teplote treba použiť iba ak teplota dlhodobejšie stúpa nad 38 oC. U malých detí najskôr trena vyskúšať studené zábaly. Až keď nezaberú, potom siahnuť po antipyretiku.

Antihistaminiká – Lekári ich predpisujú pri virózach pomerne často, najmä u detí. Ako však ukázali analýzy, ich „paušálne“ použitie nie je odôvodnené. Štúdie sledovali 8 930 pacientov s prechladnutím, pričom sa potvrdlo, že antihistaminiká neprispievajú ani k ústupu typických prejavov viróz ako opuch sliznice nosa, výtok z nosa a kýchanie, ani k subjektívnemu pocitu zlepšenia. Iná je situácia pri viróze u alergika. V takom prípade je použitie antihistaminika namieste, pretože zápal alergikov prebieha búrlivejšie a zdĺhavejšie ako u nealergikov. Vo zvýšenej miere sa na zápale podieľa aj histamínu.

Antibiotiká – Podľa analýzy nejestvujú dôkazy o prospešnosti použitia antibiotík pri bežných virózach ani u detí, ani u dospelých. Naopak, antibiotická liečba sa u dospelých komplikuje viacerými nežiaducimi účinkami. Najmä v tráviacom systéme. Ak je podanie antibiotík klinicky odôvodnené, nevyhnutné, pacienti by medzi dávkami antibiotík mali užívať aj probiotiká. A pokračovať ešte dva týždne po pobratí antibiotík.

Kvapky do nosa – prinášajú pri viróze krátkodobú úľavu od plného nosa a zaliehania v ušiach. Vzhľadom na to, že si na ne nos rýchlo zvykne, nemali by sa používať viac ako 3 – 4 razy denne a viac ako 3 až 5 dní.

Soľné roztoky a roztoky morskej vody – Výplachy nosa slaným roztokom patria medzi staré ľudové liečebné postupy. Hoci chýba jednoznačný dôkaz o zlepšení príznakov a skrátení priebehu bežných prechladnutí, viaceré prieskumy pri chronickej nádche ukázali dobrý efekt tejto liečby.

Vitamíny – Z vitamínov sa najčastejšie pri virózach odporúčajú vysoké dávky vitamínu C, avšak jednoznačné dôkazy o jeho účinku chýbajú. Ukázalo sa však, že podávanie vysokých dávok vitamínu C má zmysel u ľudí vystavených výraznej fyzickej záťaži alebo chladnému prostrediu.

Inhalácie – Ako pomocná liečba prechladnutí sa často odporúča aj inhalačná liečba. Či už „naparovanie“ samé alebo obohatené o rôzne silice, prípadne látky rozpúšťajúce hlieny. Podobne sa odporúča aj suché teplo – infračervená lampa. Tieto metódy však nie sú dostatočne preskúmané klinickými štúdiami, ktoré by potvrdili ich prínos.

Hygienické návyky – Vzhľadom k šíreniu viróz kvapôčkovou nákazou je žiaduce, aby bol postihnutý už v štádiu prvotných príznakov ohľaduplný k svojmu okoliu a snažil sa virózu ďalej nešíriť. Americkí vedci skúmali 305 školákov, pričom sa ukázalo, že deti, ktoré si umývali ruky aspoň 4 x denne, mali o 24 percent znížený výskyt viróz dýchacieho systému a až o 51 percent mali znížený výskyt infekčných ochorení zažívacieho systému.

Najlepšia ja podpora imunity prirodzeným spôsobom

Snažiť sa vyliečiť virózu, keď už prepukne, je častokrát zbytočné. Oveľa efektívnejšie je v priebehu roka podporovať imunitu organizmu. Otužovaním, saunou, športom, zdravým životným štýlom. V takom prípade si telo s vírusmi poradí a nedovolí im spôsobiť nejaké ochorenie.