Tiky znepríjemňujú život dospelým i deťom

Tomáš Hladký, pre Pravda.sk | 18.06.2010 05:40
žmurknutie - chlapec - leto - vtip - šibal - tiky Foto:
Mrkanie okom patrí medzi najbežnejšie tiky.
Žmurkajú, podupkávajú, mykajú hlavou. A bývajú terčom posmechu. Dospelí i deti, ktoré bojujú s tikmi, však potrebujú pochopenie a nie výsmech.

Rozlišovať treba tik – mimovoľné šklbanie svalmi (tik v oku) a tik, ktorý sa prejavuje grimasami, pohybmi, ktoré sa dajú vôľou ovplyvniť. Tie prvé sú väčšinou spôsobené prechodným nedostatkom horčíka, únavou, zaťažením očí alebo stresom, zriedkakedy sú jedným z príznakov vážnejšieho ochorenia. Druhý typ tikov vzniká v detstve, stojí za nimi genetika, neurobiologické a stresové faktory.

Ide o chronickú poruchu, ktorá má sklony sa nabaľovať. Najčastejšie sa prejavuje zvláštnymi pohybmi, gestami, ktoré sa objavujú zhruba v siedmom roku života. Tik však môže mať aj zvukový charakter – ten sa prejaví najčastejšie okolo jedenásteho roku. Neskôr sa pridávajú aj problémy so správaním.

Tik sa môže prejaviť ako akýkoľvek pohyb alebo zvuk, ktorý je ľudské telo schopné vytvoriť. Môže ísť napríklad o zvuky pripomínajúce normálne fyziologické prejevy ako odkašliavanie, posmrkávanie, ale aj o úplne nenormálne prejavy – neartikulované silné výkriky. Takisto môže chorý opakovať cudzie slová, ale aj vykrikovať oplzlosti. Typickým prejavom tikov je, že ich intenzita je oveľa silnejšia, ako pri bežnom pohybe alebo reči. Teda tik môže mať aj podobu bežného gesta, ale oveľa vyššej intenzity. Často sa vyskytujú aj počas spánku.

Viac postihujú chlapcov – tikmi trpí okolo 13 percent z nich, z dievčat zhuba 11 percent. Medzi dospelými sa tiky vyskytujú dva razy častejšie u mužov ako u žien. Prognóza tikových porúch je celkom dobrá, behom života však zvykne kolísať. Zhoršuje sa v prípade, že postihnutý žije v stresovom prostredí, alebo má také podmienky v škole, či v práci. U dospievajúcich zhoršuje stav najmä experimentovanie s psychoaktívnymi látkami.

Najťažšou formou tikovej poruchy je Tourettova choroba. Postihnutí si odkašliavajú, hmmkajú si, vykrikujú, kvíkajú, poskakujú, krútia očami, šklbú hlavou alebo majú niektorý z mnohých iných nápadných prejavov. Niekedy môžu používať aj obscénne výrazy, gestá, pohyby, môžu obťažovať druhých. „Choré deti nevedia ovládať tieto zvuky a pohyby, preto by nemali byť karhané. Trest od rodičov, posmievanie sa spolužiakov a karhanie učiteľmi nepomôže dieťaťu ovládať tiky, ale zníži jeho sebaúctu,“ upozorňuje psychiatrička Marcela Harsányiová zo zdravotníckeho centra Medinet.

Tik sa dá silou vôle prekonať, sám to však dokáže málokto. Ide o podobný stav, ako napríklad pri silnom svrbení. Vtedy má človek veľmi silné nutkanie poškriabať sa, pretože vie, že mu to prinesie úľavu. Pri tikoch zas úľavu prinesie grimasa, výkrik alebo myknutie hlavou. Správne určenie diagnózy môže trvať veľmi dlho, najmä v puberte môžu byť prejavy agresivity a uzatváranie sa do seba mylne chápané ako normálne prejavy dospievania. Mladých ľudí trápi, že nerozumejú svojej chorobe.

Niektoré lieky vedia výrazne zmierniť tie najťažšie prejavy choroby, majú však nepríjemné vedľajšie účinky. Preto by mali byť nasadené len vtedy, ak tik narušuje vzťahy s vrstovníkmi, znemožňuje chorému normálne fungovať v živote, v škole alebo v práci. Prednosť by mala mať psychoterapia, pohovor, vysvetlenie pacientovi o čo ide. Len u inak liečebne neovplyvniteľných stavov je niekedy nevyhnutné predpísať neuroleptiká. Liečbu potom ale sprevádza strata nálady, mrákoty, strach zo školy, sklony ubližovať druhým a ďalšie nežiaduce účinky.

Žiaden liek nedokáže tiky natrvalo a úplne odstrániť. V mnohých prípadoch síce behom liečby vymiznú, ale zostať môžu menej nápadné tiky. V takom prípade by mal lekár rodičovi vysvetliť, že snaha odstrániť úplne všetky tikové prejavy by znamenalo neúmerné zvyšovanie dávok liekov a nárast rizika nežiaducich prejavov. U prechodnej tikovej poruchy, ktorá obvykle začína v 4 – 5 roku života a behom roka spontánne odznie, nebýva terapia liekmi nutná.