Šikana na pracovisku. Kde hľadať vinníka?

Mgr. Eva Jurčáková | 23.11.2010 06:00
šikana, hádka, práca, pracovisko, krik, agresivita Foto:
Mobbing je definovaný ako psychické násilie na pracovisku, kde páchateľom je väčšinou skupina viacerých osôb, než len jeden jedinec.
Šikana na pracovisku, alebo tzv. "mobbing" v dnešnej dobe nie je ničím neobvyklým. Výskum v súčasnosti uvádza celkovo 4-8 percent obetí.

Táto informácia však môže byť skreslená. Ľudia sa v období finančnej krízy boja o svoje „teplé“ miesta, je preto mnoho prípadov mobbingu, ktoré nikdy nebudú priznané či zverejnené. Potláčanie negatívnych emócií na pracovisku si človek často ventiluje v prostredí, kde sa cíti najbezpečnejšie, v svojej rodine, čo môže mať veľmi negatívny dopad na rodinné súžitie. Otázkou ostáva, ako vzniká šikana na pracovisku? Je obeť šikany náhodná, alebo nesie určité predispozície? Na ktorej strane je vina, na strane zlej organizácie spoločnosti, agresora, či obete, neschopnej sa takémuto správaniu ubrániť?

Mobbing je definovaný ako psychické násilie na pracovisku, kde páchateľom je väčšinou skupina viacerých osôb, než len jeden jedinec. Je to extrémny typ sociálneho stresoru, ktorý poškodzuje pracovný kolektív a celkovú atmosféru pracovného procesu. Mobbing sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Môže viesť od nenápadných konfliktov až k systematickému teroru, kedy je obeť verbálne napádaná, sú jej prideľované nesplniteľné pracovné úlohy, stáva sa terčom celého kolektívu, až nakoniec sama obeť začne vykazovať známky chovania, ktoré sú jej pripisované, čo neostane bez povšimnutia vedenia a často je kvôli týmto dôvodom prepustená. Pokiaľ je človek, vystavený mobbingu, labilnej povahy, môže sa táto situácia často skončiť aj jeho pokusom o samovraždu. Preto je dôležité, aby sa napádané osoby vedeli v takejto situácií ubrániť. Ciest ako čeliť mobbingu je viacero.

Existujú mnohé organizácie, zaoberajúce sa práve šikanou na pracovisku, rovnako sa obeť môže obrátiť na odborové združenie. Pokiaľ jedinec nechce prísť o svoje miesto, je dôležitý veľmi citlivý prístup, situácia sa často môže obrátiť proti nemu. Riešením môže byť aj pokus o otvorenú komunikáciu s kolegami, osvojenie si základov asertívneho správania, ktoré v mnohých situáciách odhalí bezpredmetnosť konfliktov a obviňovaní zo strany kolegov a nenechá tieto konflikty „bublať“ pod povrchom.

Vedci z Univerzity Johanna Wolfganga Goetheho priniesli do oblasti mobbingu nový prístup. Ich výskum bol zameraný na zistenie hlavnej príčiny vzniku šikany na pracovisku. Zdôrazňujú potrebu pojať problém multidimenzionálne, to znamená nehľadať jeden hlavný dôvod, ale brať v úvahu viacero okolností. Definovali tri základné príčiny, konkrétne, osobnosť obete šikany, hierarchia firmy a osobnosť páchateľa šikany. Paradoxne médiá a mnoho klinických psychológov zastáva názor, že práve osobnosť obete je hlavnou príčinou vzniku mobbingu.

Je však dôležité si uvedomiť, že psychológovia prichádzajú do styku s extrémnymi prípadmi, kedy skutočne môže byť osobnosť šikanovaného jedinca dôvodom vzniku, no nemôžme to považovať za pravidlo. Najväčším problémom tohto výskumu je teda otázka smeru medzi príčinou a následkom. Vyvolávajú úzkosti, labilita a depresie u obete negatívne reakcie pracovnej skupiny? Alebo naopak, je na vine zlá hierarchia v spoločnosti, ktorá umožňuje vedúcemu agresorovi v skupine nabádať ostatných k mobbingu, a to vyvoláva symptómy u šikanovanej osoby? Bohužiaľ, na túto otázku vedci nedokážu jasne odpovedať. Málokto v otázke mobbingu podá objektívny pohľad, či obeť, či agresor budú vždy presadzovať odlišné pohľady na situáciu.

Asi nie je natoľko dôležité, kde leží pôvod šikany na pracovisku. Dôležitejšie je, že ide o existujúci jav. Je hlavne na osobách vo vedení, aby jej dokázali predchádzať preventívnymi opatreniami, zaškoľovali svojich zamestnancov a nepodceňovali funkcie firemných psychológov, ktorý podporujú pozitívne sociálne prostredie a vzťahy na pracovisku.