Konzumovať mliečne výrobky alebo ich náhrady?

Bianka Stuppacherová, Pravda | 22.11.2014 06:00
raňajky, mlieko, jogurt, mliečne výrobky Foto:
Väčšina krajín EÚ odporúča 1-3 porcie mlieka a mliečnych výrobkov denne, pričom niektoré neodporúčajú deťom nízkotučné mlieko.
V posledných rokoch sa aj v našich obchodoch objavujú alternatívy mliečnych výrobkov. Kríza nahráva lacnejším produktom a tento trend zasiahol aj výrobky z mlieka. Začali sa vyrábať ich imitácie, keď je niektorá mliečna zložka nahradená inou. Viete však, aký je rozdiel medzi pravým mliečnym výrobkom a jeho náhradou?

„Môže ísť napríklad o zámenu mliečneho tuku rastlinným tukom, čo výrobok zlacňuje. Takéto výrobky sa, samozrejme, môžu vyrábať aj predávať, ale nemôžu sa označovať ako mliečne výrobky (napr. ako syr, maslo a podobne), čo sa v poslednom čase často stáva,“ vysvetľuje Ing. Jiří Kopáček, CSc., z Českomoravského svazu mlékárenského. „Podobné označovanie a pomenovanie je zavádzajúce, klamlivé a veľmi často v rozpore s potravinárskou legislatívou.“

Podľa platnej legislatívy by sa mali náhrady mliečnych výrobkov navyše predávať oddelene od mliečnych výrobkov alebo by sa aspoň regály s nimi mali primerane označiť. Človek ľahko urobí chybu, keď je napríklad výrobok predávaný pod názvom Masielko, namiesto jednej samohlásky má v logu srdiečko – a myslí si, že kupuje maslo. Skutočné maslo vždy obsahuje viac ako 80 % tuku!

Podobne je to napríklad s obľúbeným topeným syrom Javor. „Výrobca nahradil mliečny tuk rastlinným tukom, čiže už ho podľa legislatívy nemôže nazvať syrom, ale len topeným výrobkom s rastlinným tukom. Názov Javor však ostal, a to mnohých spotrebiteľov mätie, pretože ide o rozbehnutú značku,“ vysvetľuje Ing. Kopáček. Aj známy eidam jestvuje v „alternatívnej forme“, ako Eidam alternative, a obsahuje rastlinný tuk, sladký kazeín (to je mliečna bielkovina, ale nie mlieko), eidam arómu a kyselinu sorbovú ako konzervant," pokračuje odborník. Ide teda o potravinársky výrobok – náhradu syra s obsahom stuženého rastlinného tuku a mliečnej bielkoviny.

Pozrime sa „na zúbok“ aj známemu názvu „Tehla“, ktorý si väčšina spotrebiteľov spája so syrmi. Aj v sortimente výrobkov s týmto slovom v názve sa už nachádzajú nielen výrobky vyrobené z pasterizovaného mlieka, ale aj alternatívy mliečnych výrobkov. Preto je potrebné všímať si a kontrolovať zloženie produktu na etikete. „Syr, ktorý má 30 % tuku v sušine a len jediné percento je nahradené rastlinným tukom, sa už nesmie nazývať syrom. Nesmie sa už používať ani termín sójové mlieko,“ pripomína inžinier Kopáček. „Mlieko je názov vyhradený len pre mliečny produkt! Oficiálne existuje jedine sójový nápoj.“

Ak by sme chceli porovnať mliečne výrobky s ich náhradami, náhrady mliečnych výrobkov bývajú obyčajne lacnejšie, ak obsahujú napríklad tukovú zložku rastlinného pôvodu, potom majú v porovnaní s mliečnym výrobkom vyšší podiel nenasýtených mastných kyselín, ktoré sa považujú za prospešné napríklad u pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Ich chuť však nemusí byť vždy taká, akú majú pravé mliečne produkty, zvyčajne v nej cítiť margarínovú chuťovú stopu. Prítomný rastlinný tuk môže byť prínosom v rámci ľahšej roztierateľnosti aj po okamžitom vybratí z chladničky. Náhradky mliečnych výrobkov teda nemusia automaticky znamenať niečo zlé. Spotrebiteľ má však právo rozhodnúť sa, či kupuje mliečny výrobok, alebo jeho náhradu a názov by ho nemal zavádzať.

Mliečny tuk v mlieku patrí medzi živočíšne tuky. Je bohatým zdrojom vitamínu A, obsahuje však aj vitamíny D, E a F. Z dvoch tretín ho tvoria nasýtené a len z jednej tretiny nenasýtené mastné kyseliny. Treba si však uvedomiť, že obsah mliečneho tuku v mliečnych výrobkoch tvorí len malú časť z ich celkového zloženia (pri mlieku a jogurtoch 0 – 4 %, pri syroch 0 – 35 %). „Len tri z celého širokého spektra nasýtených mastných kyselín nachádzajúcich sa v mliečnom tuku (je ich asi 400!) by mali byť považované za látky, ktoré ovplyvňujú priepustnosť koronárnych ciev – aj to len pri nadmernej konzumácii.“

Ak kupujete zahraničné výrobky, vyberajte tovar od renomovaných výrobcov. Vo všetkých prípadoch nákupu dovozových výrobkov je potrebné sledovať, aby bolo na obaloch zodpovedajúce označenie v slovenskom jazyku. „Vždy musí byť uvedená veterinárna značka zdravotnej neškodnosti, z ktorej je možné podľa kódu krajiny zistiť pôvod tovaru,“ dodáva Ing. Jiří Kopáček, CSc.

Druhy kravského mlieka
Mlieko obsah tuku
Surové 3,5 – 5 %
Plnotučné 3,5 %
Polotučné 1,5 %
Nízkotučné 0,5 %
Bezlaktózové laktóza 0%

Odporúčaná konzumácia mlieka

Na Slovensku sa ročne na obyvateľa spotrebuje 157,4 kg mlieka a mliečnych výrobkov (syry, tvaroh, jogurty s výnimkou masla). Priemer v EÚ je 288 kg, v susedných Čechách je to 234,2 kg. Z pohľadu vyváženej stravy odborníci odporúčajú ročne skonzumovať 200 kg mlieka a výrobkov z neho. Väčšina krajín EÚ odporúča 1–3 porcie mlieka a mliečnych výrobkov denne, pričom niektoré neodporúčajú deťom nízkotučné mlieko. Aj na Slovensku pediatri deťom do troch rokov veku odporúčajú piť plnotučné mlieko pre obsah v tuku rozpustných vitamínov.

Najvyššiu konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov odporúča Kanada:

  • deti od 2 do 8 rokov: 2 porcie mlieka denne (jedna porcia = 250 ml)
  • deti od 9 do 13 rokov: 3–4 porcie mlieka denne
  • tínedžeri od 14 do 18 rokov: 3–4 porcie mlieka denne
  • dospelé ženy: 3–4 porcie mlieka denne

Viac informácií na www.bieleplus.eu

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ