Zamraziť si možno dať vajíčka, spermie aj embryá

Bianka Stuppacherová, Pravda | 26.11.2015 06:00
Tehotenstvo, tehotenský test, materstvo,... Foto:
Priemerný vek prvorodičiek je na Slovensku približne 27 rokov, v hlavnom meste sa posúva až k tridsiatke.
N97 je oficiálne označenie diagnózy, ktorá okrem iného znamená, že na otehotnenie nestačí, ak sa dvaja majú radi. Epidémia neplodnosti sa každým rokom rozmáha. Odhaduje sa, že na Slovensku prirodzeným spôsobom nedokáže počať dieťa pätina až štvrtina párov, pričom najväčším nepriateľom túžby stať sa rodičom je vek. O tom, ako neplodným párom možno včas pomôcť, sa zhovárame s MUDr. Michaelou Grossovou, PhD., medicínskou riaditeľkou Centra asistovanej reprodukcie ISCARE, a. s., v Bratislave.

Kedy sa partnerský pár v súčasnosti považuje za neplodný? Súvisí to aj s vekom ženy alebo muža?
Svetová zdravotnícka organizácia považuje pár za neplodný v prípade, ak nie je schopný počať dieťa aj napriek pravidelnému nechránenému pohlavnému styku počas minimálne jedného roka. U žien nad 35 rokov, keď už plodnosť prudko klesá, sa táto lehota stanovila na šesť mesiacov. Ženy po štyridsiatke, ktoré plánujú ešte rodiť, by to mali konzultovať s odborníkmi v špecializovanom reprodukčnom centre ihneď.

Ženy, aspoň tie zodpovedné, by sa mali raz ročne ukázať na preventívnej prehliadke u svojho gynekológa. Majú šancu dozvedieť sa tam niečo o svojej plodnosti?
Dnes prevláda trend plánovaného rodičovstva. Bežná preventívna gynekologická prehliadka, kde sa žene robí cytológia a ultrazvuk, však nezodpovie otázku, akú má budúca „snažilka“ o tehotenstvo funkčnú rezervu vaječníkov. Aj preto sme ako sekcia asistovanej reprodukcie v rámci Slovenskej lekárskej komory a Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti pripravili konkrétne odporúčania pre gynekológov. U pacientok nad 30 rokov, ktoré nemajú deti, by k preventívnej prehliadke mala patriť aj otázka: Plánujete graviditu? Kedy? Nechcete zistiť, aká je funkčná rezerva vašich vaječníkov? Ide o veľkosť, kvalitu, potenciál vajíčok, akúsi kapacitu vaječníkov. Tento program, do ktorého sme investovali energiu, sa volá Cesta k otehotneniu. Jeho cieľom je zamedziť prípadom, keď sú ženy držané u gynekológa v zmysle „snažte sa“ a k nám sa dostanú neskoro. Gynekológ by mal vedieť odhadnúť, koľko môže nechať čakať pacientku s dostatočnou ovariálnou rezervou, ktorá má partnera s dobrým spermiogramom. A kedy pár už poslať za odborníkom, aby nebolo neskoro a dalo sa im ešte pomôcť.

Ako sa dá zistiť funkčná rezerva vaječníkov? Dá sa to riešiť priamo v ambulancii gynekológa?
Áno. Zisťuje sa to z odberu krvi. Buď je možné urobiť žene štandardný hormonálny profil, ten však nemusí vedieť správne vyhodnotiť každý bežný gynekológ. Každé laboratórium však vyhodnocuje tzv. Anti-Müllerov hormón (AMH). Ak má žena do 35 rokov jeho hodnotu medzi 1 až 3, je to v poriadku. Ak je to však menej ako jeden, jednoznačne ju treba poslať do reprodukčného centra. Ak má pacientka aj dobrý výsledok, ale oznámi gynekológovi, že sa snažia o dieťa a majú po tridsiatke, mal by si dať partner urobiť spermiogram v andrologickej ambulancii.

V medicínskom časopise som čítala, že ak sa pár snaží o dieťa, prvý odborník, za ktorým by mali zájsť, nie je gynekológ, ale andrológ. Možno preto, že urobiť spermiogram je jednoduchšie a lacnejšie?
Nemyslím si to. Povedzme si to úprimne – túžba otehotnieť je záležitosť najmä žien. Ak chce mať žena dieťa a nejde to, rieši najprv seba a potom muža. Gynekológ je ten, kto môže urobiť vyšetrenie ovariálnej rezervy vaječníkov plus ultrazvuk, ktorý dnes patrí k štandardnej gynekologickej prehliadke. Ak má k dispozícii tieto výsledky plus spermiogram pacientkinho partnera, vie sa rozhodnúť a povedať: Počkáme rok, snažte sa. Ak sa nedarí, nasledujú ďalšie vyšetrenia, ktoré môže indikovať aj skúsený gynekológ. Sú zamerané na priechodnosť vajcovodov, tzv. diagnostická laparoskopia a podobne. Ak gynekológ nemá kapacitu zaoberať sa tým, pošle pár rovno do reprodukčného centra.

Kedysi sa za neplodnú v páre automaticky považovala žena. Dnes sa karta akoby obrátila a hovorí sa najmä o zlej kvalite spermií. Čo teda hovorí štatistika o príčinách neplodnosti z hľadiska pohlavia?
V tridsiatich percentách je na vine žena, v tridsiatich muž, v ďalších tridsiatich obaja. A desať ostávajúcich percent je tzv. idiopatická sterilita. To je stav, keď na základe vyšetrení vyzerá byť všetko v poriadku a my nevieme určiť, prečo pár nedokáže počať dieťa.

V súčasnosti sa veľa hovorí o ochoreniach ako myómy, endometrióza, polycystické vaječníky. Je toho viac? Alebo len diagnostika je lepšia? Respektíve je to najmä o tom, že sa rozhodujeme mať deti v čoraz vyššom veku?
Všetko dohromady. Najväčší problém je práve vek. S ním súvisí všetko ostatné. Priemerný vek prvorodičiek je na Slovensku približne 27 rokov, v hlavnom meste sa posúva až k tridsiatke. Žijeme v dobe plnej stresu, v znečistenom prostredí a konzumujeme chemikáliami ošetrované či konzervované potraviny, ktorých pôvod ani nepoznáme. Pijeme a fajčíme, o iných drogách ani nehovoriac. Okrem toho sme enormne vystavení žiareniu, dnes je všade wifi, ktoré ovplyvňuje najmä deliace sa bunky, ako sú spermie. Myómy sú typickou diagnózou žien vo veku medzi 35–40 rokov. Takáto pacientka môže mať aj dobrú funkčnosť vaječníkov, ale ak jej maternica z dôvodu zmenenej cirkulácie nedokáže vytvoriť vhodné podmienky na uhniezdenie embrya, vzniká problém. Myóm totiž ovplyvňuje prekrvenie endometria a sliznica maternice má nedostatočnú výživu.

Dobre, ale napríklad polycystické vaječníky sú diagnózou mladých žien. Tam nezohráva úlohu, či sa žena rozhodla mať dieťa včas alebo neskoro…
To je naozaj iná skupina žien. Pri tejto diagnóze sa hovorí o genetickej predispozícii, dokonca sa uvažuje o negatívnom vplyve vonkajších podmienok na matky, ktoré dnes majú dospelé dcéry so syndrómom polycystických vaječníkov. Tam sa vraciame až do obdobia 50. a 60. rokov. Tieto dievčatá majú problém už od nástupu menštruácie, prvým znakom diagnózy je neskorý nástup menzes okolo štrnásteho a po štrnástom roku veku a tiež nepravidelnosť cyklu. Ženy v mladom veku, ak neplánujú graviditu, obyčajne problém s nepravidelnosťou cyklu riešia hormonálnou antikoncepciou. Tá ich prevedie cez obdobie štúdií, upraví im pleť a nadlho sa zamaskuje problém, pretože hormonálna antikoncepcia vytvorí tzv. pseudomenštruačné cykly, keď žena krváca „zo spádu“, nie v rámci 28-denného menštruačného cyklu. Neskôr sa tieto mladé ženy rozhodnú otehotnieť, vysadia antikoncepciu a vďaka diagnóze polycystických vaječníkov sa ocitnú tam, kde boli predtým. Majú nepravidelný cyklus, neovulujú každý mesiac, a tak majú pri plánovaní gravidity problém trafiť sa do ovulácie. Ak majú tie ovulácie aspoň štyri do roka, normálny sexuálny život a partner je v poriadku, šanca na prirodzené otehotnenie tam je. Stačí však, aby partner nemal stopercentný spermiogram, šanca na otehotnenie je znížená na tri-, štyrikrát po dvanásť hodín v roku – a už je problém.

Je šanca riešiť to ešte bez umelého oplodnenia?
Zistilo sa, že ženy s týmto problémom majú vo folikulárnej tekutine, ktorá obmýva vajíčko, nízke hladiny myoinozitolu. Táto látka zo skupiny B vitamínov sa, samozrejme, nachádza aj v strave, napríklad v pomarančoch, ale na množstvo štyri gramy denne, ktoré boli overené v štúdiách, by bolo potrebné zjesť denne asi štrnásť pomarančov. Pri dávke dvakrát dva gramy denne máme veľké úspechy nielen s liečbou syndrómu polycystických vaječníkov, ale veľa žien si Inofolic, čo je názov doplnku výživy s myoinozitolom, nasadí aj ako prípravu v rámci plánovania tehotnosti bez indikácie lekára. Odporúčala by som to každej „snažilke“ s nepravidelným cyklom, s akné, zvýšeným ochlpením, ženám okolo veku 35 rokov, keď už predpokladáme horšiu kvalitu vajíčok. Efekt sa optimálne rozvinie v priebehu štvrť roka a tých 3–6 mesiacov je optimálna doba užívania.

Doplnok výživy? Čiže nejde o liečivo?
Sú krajiny, kde je myoinozitol v kategórii lieku. U nás je len výživovým doplnkom preto, lebo na zaregistrovanie liečiva treba niekoľkonásobne vyšší počet odliečených pacientov a farmaceutickú firmu to stojí milióny eur. Na Slovensku sa myoinozitol vyskytuje vo viacerých doplnkoch výživy, ale tam je jeho obsah obyčajne nízky. Keď sme s tým u nás začali, viacerí lekári na nás spočiatku hľadeli nedôverčivo. Sú, pochopiteľne, konzervatívni, presvedčí ich len „evidence base medicine“. Len za prvý rok sme však po Inofolicu mali 500 gravidít. V súčasnosti je navyše vo svete publikovaných viac ako 75 štúdií, ktoré potvrdili priaznivé účinky podávania myoinozitolu pri probléme s polycystickými vaječníkmi. Je to akési minimum, čo možno v úvode urobiť na podporu otehotnenia a oddelí to ľahšie prípady od tých, ktoré potrebujú komplexnú liečbu v reprodukčnom centre.

Kvalita spermiogramu sa u mužov zhoršila za posledných desať rokov o viac ako sto percent. Sú však aj muži s ťažkými formami sterility, doslova neprítomnosťou spermií v ejakuláte, tzv. azoospermia. Majú tento problém od narodenia, alebo sa vyvinie vekom práve v súvislosti s faktormi životného štýlu a prostredia?
Problém môže byť aj vrodený, jestvujú určité genetické syndrómy, ktoré vedú k mužskej sterilite, pričom v detstve nemusia byť diagnostikované, napríklad Klinefelterov syndróm známy aj ako XXY syndróm. Závažné poruchy spermiogenézy môžu spôsobiť aj nezostúpené a neskoro operované semenníky u chlapca po dvoch rokoch veku. Potom sú tu určité infekčné ochorenia ako mumps. Takisto netreba zabudnúť na skupinu mladých chlapcov, ktorá síce nie je veľká, ale majú karcinóm semeníkov. Takíto sú ešte pred plánovanou operáciou a chemoterapiou odosielaní do reprodukčných centier, aby si dali do zásoby zamraziť spermie.

Akí muži s výnimkou onkologických pacientov si ešte dávajú zamrazovať spermie?
Niektorí muži, ktorí sa rozhodnú pre vazektómiu, čiže pre mužskú sterilizáciu, podviazanie semenovodov, myslia ešte na akési „zadné vrátka“ a prídu si dať zamraziť spermie. V súčasnosti je veľmi vysoká rozvodovosť a v našom centre je možno aj polovica párov takých, kde ide o druhého partnera či partnerku v dlhodobom zväzku. Ak majú obaja deti z predchádzajúcich manželstiev, obyčajne nepotrebujú riešiť intenzívne svoju plodnosť a potrebu mať aj spoločné dieťa. Ak si však muž nájde partnerku, ktorá ešte nemá deti, chce svoj prípadný problém s plodnosťou riešiť veľmi intenzívne. Zamrazené spermie sú preňho akási „poistka“.

A čo „poistka“ pre ženu v podobe zamrazených vajíčok? V súčasnosti sa hovorí o tzv. plánovanom materstve. Dnes sú mnohé ženy na vysokých postoch vo firmách, majú 35–36 rokov, sú single, ale dúfajú, že raz si tú rodinu predsa len založia…
Plánované materstvo umožňuje, že žena si ešte ako mladá a zdravá dá zamraziť vajíčka. Dôležité je uvedomiť si, že ich kvalita je najlepšia do veku možno tridsať rokov. Neskôr výrazne klesá. Na takéto veci by žena mala myslieť skôr, nie až vo veku 35 rokov. A nie je to len o tom, že aktuálne nemá partnera. Aj vzťah medzi dvoma ľuďmi sa niekedy vyvíja dlhší čas a niekedy trvá aj roky, kým sa dvaja rozhodnú pre spoločnú budúcnosť. V štyridsiatke už niektoré ženy takmer nemajú vlastné použiteľné vajíčka na oplodnenie. Aj šesť vajíčok zamrazených vo veku 37 rokov môže byť málo. Ich kvalita už nemusí byť dobrá, časť stratíme rozmrazovaním, ďalšie sa po rozmrazení nemusia v maternici uchytiť. A ak má partner nebodaj ešte nejakú patológiu, ani po niekoľkých pokusoch umelého oplodnenia z toho nemusí vzísť dieťa. Opakujem, najlepšie výsledky ohľadom odberu dostatočného množstva vajíčok, ich kvality a následnej gravidity z vajíčka po rozmrazení, sú v prípade, ak sa žene odoberú kvalitné vajíčka do veku 30 rokov.

Pre neplodné páry, ktoré to potrebujú, je možné darovať spermie. Je známe, že si tak zarábali najmä študenti, pretože sa hradí kompenzácia času a nákladov. Takisto je možné darovať vajíčka. Chodia ich týmto spôsobom aktívne darovať aj ženy?
Darkýň vajíčok máme málo. Keďže však máme aj relatívne málo príjemkýň darovaných vajíčok, nepociťujeme nejaký deficit a stíhame pokryť požiadavky. Darcovský program na Slovensku nie je taký rozvinutý ako napríklad v Česku. Mnoho párov sa radšej rozhodne pre adopciu už narodeného dieťaťa.

A čo akási adopcia dieťaťa, ktoré si sama vynosím? Je možné dostať aj embryo, ktoré páru biologicky nepatrí?
Áno, je to možné. Navrhujeme to párom, kde je závažný problém v prípade muža aj ženy a je nevyhnutné, aby im niekto daroval aj zdravé vajíčko, aj spermiu. Tých prípadov je veľmi málo, ale ide o pacientky po opakovaných neúspešných IVF cykloch (mimotelové oplodnenie), aj po piatich, siedmich, kde zlyhalo naozaj všetko. Úprimne povedané, my už nezavádzame darované zmrazené embryo. V minulosti ženy alebo páry darovali svoje zmrazené embryá, keď mali dve deti, alebo sa rozviedli, alebo už nechceli ďalej platiť za uchovávanie embryí. V prípade párov, aké som spomínala, to riešime s pomocou darcovstva vajíčok a spermií a na piaty, šiesty deň po mimotelovom oplodnení zavádzame do maternice príjemkyne embryo bez mrazenia.

Hovoríte o piatom, šiestom dni po oplodnení, čiže o predĺženej kultivácii embryí. Kedy by sa žena so svojím partnerom, ktorí podstupujú liečbu a mimotelové oplodnenie v reprodukčnom centre, pre ňu mali rozhodnúť?
Odporúčame to takmer vždy. Mnohé embryá sa totiž v štádiu, keď sa delia z osembunkových na stobunkové, zastavia v raste. Ak máme na prvý pohľad viac životaschopných embryí, na tretí deň, keď majú osem buniek, nevieme z nich vyselektovať najkvalitnejšie. Preto počkáme do piateho dňa, keď majú už sto buniek a vtedy dokážeme zostaviť akýsi rebríček – tieto sú životaschopné, tieto menej kvalitné, tieto sa zastavili vo vývoji. Ak vložíme žene do maternice najkvalitnejšie embryo, zvýšime úspešnosť otehotnenia z niekdajších 30–35 % na 42 %. Zo sto párov má teda viac ako tretina šancu otehotnieť počas prvého IVF cyklu, ak sa rozhodnú pre predĺženú kultiváciu.

Dnes sa niektoré páry s dedičnými ochoreniami ako napríklad hemofília či cystická fibróza rozhodujú pre umelé oplodnenie kvôli tzv. predimplantačnej genetickej diagnostike. Je finančne náročná a nehradí ju poisťovňa. Prečo?
Predimplantačnú genetickú diagnostiku odporúčame dvom skupinám párov. Po prvé takým, ktoré majú diagnostikované genetické ochorenie a hrozí prenos na potomstvo. Okrem spomínanej cystickej fibrózy či hemofílie je ešte mnoho takýchto ochorení viazané na chromozómy, a nielen pohlavné. Je to náročnejšia diagnostika, ktorá sa robí individuálne, zvlášť sa na to nakupujú sondy. Bohužiaľ, nevieme presvedčiť poisťovne, že celoživotná liečba hemofilika je náročnejšia ako peniaze, ktoré by vložili do takejto diagnostiky. Druhá skupina párov, ktorej takúto diagnostiku odporúčame, sú tie, čo majú za sebou viac ako dva spontánne potraty, mnohé neúspešné IVF cykly, ženám po tridsaťpäťke, mužom po chemo- či rádioterapii. Čiže v prípadoch, keď je predpoklad, že pri splývaní vajíčka a spermie môže dôjsť k nadpočetnosti alebo chýbaniu chromozómov.

Ochorenia ako hemofília alebo napríklad Duchennova svalová dystrofia sú viazané na pohlavie, v tomto prípade môžu byť chorí len chlapci. Ak je predimplantačná genetická diagnostika finančne taká náročná, že si ju pár nemôže dovoliť, nie je jednoduchšie vybrať len jednoducho embryo ženského pohlavia? Umožňuje to zákon?
Je to jedna možnosť. Pri hemofílii však riskujeme, že žena bude prenášačka hemofílie a v budúcnosti zas ona bude riešiť rovnaký problém, keď bude chcieť otehotnieť. Takisto si treba uvedomiť, že výberom embrya ženského pohlavia nedáme šancu na život štvrtine zdravých chlapcov. Rodičia sa teda môžu rozhodnúť aj takto, ale musia počítať s tým, čo som povedala – že sa bez predimplantačnej diagnostiky, len výberom embrya podľa pohlavia, možno práve vzdali zdravého syna. Alebo budú mať dcéru, u ktorej sa ochorenie síce neprejaví, ale bude hemofíliu prenášať ďalej na svoje potomstvo.

Na diskusných fórach si „snažilky“ často vymieňajú informácie o tzv. native cykloch, čiže bez hormonálnej stimulácie. Vraj je to veľmi populárne v zahraničí. Váš názor?
Považuje sa to za návrat k prírode. Žene, ktorá je z rôznych dôvodov kontraindikovaná na stimuláciu dozrievania vajíčok vo vaječníku s pomocou hormónov, sledujeme prirodzené dozrievanie vajíčka počas ovulácie, oplodníme ho v laboratóriu a máme embryo. Lenže na každom kroku hrozí riziko, že to nevyjde. V prirodzenom cykle nemusíme vystihnúť ten čas dvanásť hodín pred ovuláciou a vajíčko nám praskne. Ak ho aj stihneme včas odobrať, nemusí sa nám ho podariť oplodniť. Oplodnené vajíčko sa ešte nemusí správne deliť a máme len jedno jediné. V každej fáze je vysoké riziko zlyhania, takže tieto cykly majú len veľmi nízku úspešnosť. V súčasnosti sa hormonálna stimulácia vo všeobecnosti robí aj nízkymi dávkami, hovorí sa tomu minimálna hormonálna príprava. V rámci nej vieme získať tri až päť vajíčok, z ktorých vzniknú jedno až dve embryá vhodné na prenos, ktoré sa transferujú do maternice ženy. Optimálne je, samozrejme, získať šesť až desať vajíčok, z ktorých máme šesť embryí vo vývoji vyhodnotených ako vhodné. Z nich jedno, maximálne dve vložíme a ostatné sa zamrazia do budúcnosti, ak by sa tehotnosť nepodarila, alebo ak by pár chcel v budúcnosti ďalšie deti. Dnes majú kryocykly omnoho vyššiu úspešnosť ako v minulosti, lebo sa zlepšili metódy mrazenia.

Bolo obdobie, keď sa do maternice bežne vkladali tri aj štyri embryá. Zvýšilo to úspešnosť, ale komplikáciou takejto liečby bolo množstvo viacplodových gravidít. Koľko embryí sa zvykne vkladať v súčasnosti?
Znížili sme počet rizikových viacplodových gravidít zavedením single embryo transferu. Sú krajiny, dokonca aj susedné Česko, kde poisťovňa hradí až štyri cykly umelého oplodnenia, ak sa urobia dva prvé single embryo transfery, čiže do maternice sa zavádza jediné embryo. Je to prevencia rodenia dvojčiat, trojčiat, čo znamená vždy rizikové tehotenstvo aj samotný pôrod a možnosť nejakého postihnutia detí. Kedysi sa v takýchto prípadoch robili čiastočné interrupcie, redukcia počtu plodov v maternici, to však dnes nikto robiť nechce. Vysvetlite budúcej matke, ktorá je konečne tehotná, že sa má vzdať jedného z detí a hrozí pritom, že príde o všetky. Takéto ženy sa väčšinou v minulosti rozhodovali radšej porodiť trojčatá či dokonca štvorčatá.

Robia sa ešte vôbec pri prepracovanosti reprodukčnej medicíny klasické inseminácie? Majú význam?
Zavedenie spermií priamo do maternice ženy sa v centre robieva v prípade, že v prípade konkrétneho páru nevidíme zásadnú poruchu, spermiogram je možno o trochu horší ak norma, nie je tam 15 miliónov spermií, ale len 10–12 miliónov s dobrou či len ľahko zníženou pohyblivosťou. Môže to byť akýsi prvý krok na úvod, aby sme hneď dvojicu nezaťažili komplikovanou aj finančne náročnou liečbou neplodnosti.

A pri výbere vhodných spermií vám pomáha aj ich magnetická separácia, ktorú nedávno centrum ISCARE medializovalo?
Táto metóda sa používa pri potrebe vyselektovať spermie na oplodnenie vajíčka s pomocou tzv. intracytoplaz­matickej sperminjekcie, čo je priame vpichnutie spermie do vajíčka. Darí sa nám tak správne vybrať spomedzi väčšieho množstva spermií, ktoré všetky vyzerajú morfologicky dobre, aj sa dobre hýbu, len nemusia byť geneticky v poriadku. A magnetická separácia nám pomôže odselektovať z niekoľkých miliónov tie, ktoré už majú naprogramovanú smrť bunky alebo zvýšené štiepenie DNA. „Zlé“ spermie sa zachytia v akomsi lieviku a nadol nám prekvapkajú len tie vhodné na oplodnenie.

Zdravotné poisťovne hradia ženám tri cykly umelého oplodnenia do veku 39 rokov. Bojujete za to, aby sa táto veková hranica zvýšila?
Momentálne bojujeme predovšetkým za to, aby 37-ročná žena nemusela čakať a podstupovať všetky vyšetrenia v reprodukčnom centre, ale aby už samotný jej vek bol indikáciou na umelé oplodnenie. V Českej republike hradia ženám štyri cykly, ak ide o dva single embryo transfery, a to do veku 40 rokov. Samozrejme, že by sme to chceli aj u nás, ale sú to ťažké vyjednávania.

MUDr. Michaela Grossová, PhD.

V roku 2004 skončila Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor všeobecné lekárstvo. V roku 2007 si urobila dizertačnú skúšku a o dva roky neskôr špecializovanú skúšku v odbore gynekológia a pôrodníctvo. Od roku 2011 je aktívnou členkou Európskej spoločnosti humánnej reprodukcie a embryológie (ESHRE). V Centre asistovanej reprodukcie ISCARE, a. s., pracuje od roku 2011.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ