Z Ameriky prichádza karmaterapia. Verí v bunkovú pamäť tela

ČTK | 13.01.2016 08:00
karma Foto:
Ilustračná snímka.
Karmaterapia, ktorá sa šíri najmä v Spojených štátoch, vychádza z predpokladu, že problémy, s ktorými sa v tomto živote stretávame, môžu mať pôvod v minulých životoch. Napríklad spisovateľ William Réjault mal niekoľko rokov chronické problémy s obličkami. Raz, bez toho, aby tomu prikladal nejakú vieru, sa stretol s terapeutkou Sabinou Plantéovou pracujúcou s „bunkovou pamäťou tela".

„Nikdy som sa skutočne nezaoberal otázkou minulých životov, skôr sa prikláňam k tomu, čo má racionálny základ, ale bol som prekvapený. Počas niekoľkých minút to „videla". Povedala mi, že som bol vo svojom minulom živote v deviatich rokoch prebodnutý. Podľa nej zostala v mojom tele po tejto násilnej smrti stopa. To vraj vysvetľuje moje hrbenie a postihnutie obličiek," hovorí Réjault. „Po dvoch sedeniach som mal pocit, že je mi lepšie. Odvtedy som žiadne problémy s obličkami nemal."

Môže teda riešenie našich problémov spočívať v našich predchádzajúcich existenciách? To je hypotéza, z ktorej vychádza karmaterapia. Tá pochádza z budhistickej filozofie a indickej tradície. Dnes je veľmi úspešná v Spojených štátoch a napríklad vo Francúzsku priťahuje čoraz viac pacientov, napísal francúzsky denník L ́Express.

Nehľadajte však liečiteľov oficiálne nazývaných karmaterapeuti, toto označenie zatiaľ Atlantik neprekročilo. Karmaterapiu praktizujú hypnoterapeuti, psychológovia liečiaci energiou či, ako sa označuje Mima Salloumová, „uzdravovateli­a duší“.

Salloumová vytvorila vlastnú metódu, „globálnu energetickú techniku". „Sama som sa zúčastnila na seansách s jedným z priekopníkov tejto liečby Patrickom Drouotom. „Sama síce verím v karmu a minulé životy, ale to nie je cieľ. So svojimi pacientmi sa snažím dosiahnuť to, aby som ich vyliečila z ich neduhov," hovorí.

„To, čo sme robili v minulosti, čo si v terajšom živote myslíme, to všetko zanecháva stopu. Treba pripustiť, že dávne psychické traumy môžu zostať otlačené nadlho v našej bunkovej pamäti a spôsobovať choroby, ktoré nie je možné vysvetliť. Tým, že si to uvedomíme, zbavujeme sa postupne týchto samskara, ako sa to v budhistickej filozofii nazýva," vysvetľuje.

Podľa Salloumovej je ťažké takú seansu opísať. „Väčšinou po niekoľkých minútach relaxácie vstupuje „subtílne" telo pacienta a moje telo do akéhosi súznenia. Potom môžem mať záblesky videnia toho, čo tá osoba prežívala v inom živote. Tie sa snažím odprogramovať a diskutujem s osobou, ktorá medzitým naberá vedomie. Spoločne potom pracujeme na zdroji týchto tráum," hovorí.

Klinická psychologička Lisa Bartoliová termín karmaterapia neodmieta, ale radšej hovorí o archetypoch ako o karmických osobnostiach. „Všetci sme nositeľmi informácií, ktorých si sme či nie sme vedomí. Táto psychická energia zahŕňa skúsenosti a emócie spojené s našou minulosťou a predkami," vysvetľuje. Ako príklad archetypov uvádza: bojovník, anjel, ošetrovateľka, obeť či väzeň. „Ak sa vrátime do minulosti a využijeme tieto archetypy, ktoré nás niekedy blokujú, umožní nám to sa ich zbaviť," hovorí.

Osoba, ktorá sa stále hnevá, v sebe môže mať, „bojovníka", ktorý nedokázal odložiť zbrane. Pri seanse môže vyjsť tomuto „bojovníkovi" v ústrety, aby pochopil, čo v predchádzajúcom živote alebo v živote jeho predkov nebolo vyriešené. A to tak, aby tento „bojovník" pochopil, že môže konečne nájsť pokoj," a dodáva, že karmaterapia vyžaduje od pacienta „skutočné prijatie".