Nedajte chrípke šancu. Buďte preventívni

Dorota Hudecová, Pravda | 30.01.2016 06:00
chrípka, nádcha, prechladnutie, sopeľ, vreckovka Foto:
Chorý na chrípku má bolesti svalov a kĺbov, suchý, dráždivý kašeľ, nádchu, pocit sucha a škriabania v hrdle.
Vysoká horúčka, únava, kašeľ, silné bolesti hlavy, bolesti svalov a kĺbov. Obdobie, kedy chrípka začína naberať na intenzite, sa opäť blíži. Ako sa brániť?

Chrípka je jedným z najzávažnejších infekčných ochorení dýchacieho systému, ktoré každoročne spôsobí len na Slovensku niekoľko tisíc ťažkých komplikácií – zápal pľúc, bronchitída, zápal prínosových dutín, zápal stredného ucha, neurologické ochorenia. Medzi najviac ohrozené skupiny patria predovšetkým deti do 2 rokov, tehotné ženy, starší ľudia a ľudia s chronickými a dlhotrvajúcimi zdravotnými ťažkosťami.

Počas chrípkovej sezóny je dôležité dodržiavať správne hygienické návyky, posilňovať imunitný systém cvičením a dostatočným prísunom vitamínov. V čase epidémie je vhodné vyhýbať sa hromadným podujatiam a pobytu v preľudnených priestoroch.

„Chrípka je infekčné ochorenie vyvolané vírusom chrípky. Klinicky prebieha ako akútne zápalové ochorenie horných dýchacích ciest. Jej nástup je obvykle náhly, z plného zdravia. Často začína zimnicou, bolesťami hlavy, teplota stúpa na 39 až 40 stupňov Celzia. Chorý má bolesti svalov a kĺbov, suchý, dráždivý kašeľ, nádchu, pocit sucha a škriabania v hrdle. Ku klinickým príznakom dochádza za jeden až tri dni od infikovania sa. Pokiaľ nevzniknú komplikácie, príznaky do piatich dní odoznejú. Úplné uzdravenie obvykle nastáva až do štyroch týždňov od prvých príznakov,“ hovorí docentka Zuzana Krištúfková, predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti SLS a prodekanka Fakulty verejného zdravotníctva SZU v Bratislave.

Chrípka začína kulminovať v decembri, koncom januára a začiatkom februára. Jedným z preventívnych opatrení, ktoré odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) je očkovanie. „Zaočkovanosť populácie proti chrípke na Slovensku však už niekoľko rokov za sebou klesá. V uplynulej chrípkovej sezóne klesla na úroveň 4,6 %. Očkovanie pritom výrazne znižuje množstvo závažných prípadov i cirkuláciu vírusov chrípky v populácii. V odborných kruhoch je očkovanie proti chrípke považované za spoľahlivé, bezpečné a zároveň ide o najefektívnejší spôsob prevencie,“ prízvukuje docentka Krištúfková.

WHO odporúča, aby sa proti chrípke dali zaočkovať všetci zdravotnícki pracovníci, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu s pacientmi. Ochránia tak svoje zdravie a zároveň vytvoria bariéru pred ďalším šírením ochorenia. Čím viac zdravotníkov bude očkovaných, tým väčšia bariéra sa vytvára medzi vonkajším prostredím, potenciálnou vírusovou chrípkovou nákazou a pacientom. Projekt očkovania zdravotníkov organizuje Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť.

„Cieľom projektu je aktivizovať zdravotnícke zariadenia, najmä také, ktoré sa starajú o chronických, dlhodobo chorých a starších pacientov, aby vo svojich pracovných kolektívoch vnímali očkovanie proti chrípke nielen ako ochranu samých seba, ale aj a najmä ako ochranu svojich pacientov,“ konštatovala Zuzana Krištúfková. „Nejde len o ochranu samotného očkovaného, ale je aj ochranou okolia. Očkovaný človek vírus neprenáša. Na to, aby sa vírus aktivoval, musí mať vhodné prostredie a tým očkovaný človek nie je. Ako lekári sme viazaní morálnou a profesionálnou povinnosťou chorým slúžiť a byť im na úžitok. Jednou z ciest je aj to, že svojich pacientov nebudeme ohrozovať ochoreniami, voči ktorým dnes lekárska veda pozná účinnú ochranu,“ dodala Zuzana Krištúfková.

Čo by ste o chrípke mali vedieť

Ako sa môžeme infikovať vírusom chrípky
Vírus chrípky sa prenáša z človeka na človeka priamo – kvapkami hlienu dýchacích ciest, ktoré sú nosičom vírusu. Pri kýchnutí, alebo kašli doletia až do vzdialenosti dva metre. Po vyschnutí sa vírus môže šíriť rozvíreným prachom. Nepriamo sa vírus šíri predmetmi, ktoré prišli do kontaktu s hlienom z dýchacích ciest, napríklad podávaním rúk, pri ošetrovaní, predmetmi bežného užívania.

Ako dlho prežíva vírus v prostredí
Vírus je odolný voči vyschnutiu. V prachu prežíva pri izbovej teplote i niekoľko dní. Na odeve, papieri, vreckovke prežíva 8 až 12 hodín, na tvrdých hladkých povrchoch 24 až 48 hodín.

Účinkujú na chrípku antibiotiká?
Nie, na chrípku antibiotiká nezaberajú. Organizmus si s vírusom musí poradiť sám. Môžeme mu pomôcť prísunom tekutín, tabletkami proti horúčke, vitamínmi a oddychom v posteli. Lepšie je však chrípke predchádzať.

Chrípka začína kulminovať v decembri, koncom... Foto: SHUTTERSTOCK
Šesť krokov, ako sa vyhnúť chrípke Chrípka začína kulminovať v decembri, koncom januára a začiatkom februára.

Typické príznaky a komplikácie chrípky

Napriek tomu, že bola chrípka v minulosti veľmi často podceňovaná, v súčasnosti ju málokto považuje za banálnu infekciu. Ide o ochorenie, ktoré má pre svetovú populáciu závažné zdravotné aj ekonomické dôsledky.

  • Chrípka je aktútna infekcia dýchacieho ústrojenstva spôsobená niektorým z chrípkových vírusov A, B alebo C rodu Influenza, čeľade Orthomyxoviridae. Vírusy chrípky sa prenášajú kvapôčkovou infekciou a sú vysoko nákazlivé. Dvakrát ročne vyvolávajú sezónnu epidémiu chrípky – v zime na severnej pologuli a v lete na južnej. Keďže tieto vírusy menia svoju štruktúru, epidémie sa pravidelne opakujú. Môžu tak ochorieť ľudia, ktorí chrípku už prekonali, pretože protilátky nepôsobia na pozmenený vírus.
  • Chrípková epidémia má sezónny charakter a všeobecne sa viaže na chladné obdobie. V Európe vzniká zvyčajne na prelome rokov a spravidla trvá 4 až 8 týždňov. K šíreniu chrípkového vírusu v Európe väčšinou dochádza od západu k východu.
  • Základná charakteristika:

    Inkubačná doba: 12 hodín až 2 dni

    Výskyt: spravidla v rôzne rozsiahlych epidémiách, niekedy pandémiách

    Prenos: najmä kvapôčkovou infekciou

    Nákazlivosť: 1. až 4. deň choroby

    Prejavy: horúčka, zimnica, bolesti hlavy, bolesti svalov a kĺbov

    Komplikácie: zápal pľúc, zápal dutín

    Horúčka a bolesti: Chrípka začína spravidla vysokou horúčkou (38 až 40 °C). Vzostup teploty zvyčajne sprevádza zimnica a triaška. Pridávajú sa silné bolesti hlavy. Tie môžu byť spojené aj so svetloplachosťou a stuhnutosťou šije. Časté sú bolesti kĺbov, svalov, očí, chrba a nôh. To všetko je spojené s výraznou únavou. Ďalším možným príznakom je nevoľnosť, niekedy zvracanie, hnačka alebo zápcha či nechutenstvo. Počas ďalších jedného až dvoch dní nastupujú už klasické príznaky z postihnutých dýchacích ciest. Je to nádcha, bolesť a pálenie v hrdle, suchý dráždivý kašeľ. Ten sa postupom času zvlhčuje a mení na produktívny hlienovitý kašeľ. Teplota, únava, bolesť hlavy a svalov zvyčajne vymizne do troch-štyroch dní. Nádcha a kašeľ potom trvajú asi týždeň až desať dní. Zvýšená únava a slabosť sa môžu v rôznej miere objavovať ešte mesiac po ochorení.

  • V mimoriadnych prípadoch môže chrípka končiť úmrtím v prvých dňoch ochorenia, a to aj u ľudí dovtedy úplne zdravých. Nekomplikované ochorenie trvá približne týždeň, avšak u značnej časti prípadov dochádza ku komplikáciám, ako je napríklad zápal stredného ucha, zápal dutín a zápal pľúc. Komplikácie chrípky, najmä zápal pľúc, ohrozujú predovšetkým život ľudí oslabených inou chronickou chorobou alebo ľudí vo vysokom veku.

Ako sa chrániť počas chrípkovej sezóny

Chrípkovou sezónou sa označuje obdobie od októbra do konca apríla, ktoré je v našej zemepisnej šírke charakteristické zvýšenou chorobnosťou na akútne respiračné ochorenia vrátane chrípky a chrípke podobných ochorení. Medzi akútne respiračné ochorenia patria ochorenia ako nádcha, angína, zápal prínosných dutín, hrtana, hltana, priedušiek, priedušnice a zápal pľúc. Môžu prebiehať aj ako bezpríznakové ochorenia, cez ľahké prechladnutie až po ťažké alebo komplikované ochorenia s postihnutím ucha, oka, nervovej sústavy alebo tráviacej sústavy.

Aká je prevencia?

  • Vyhnite sa kontaktu s chorými ľuďmi.
  • Nechoďte na miesta s veľkou koncentráciou ľudí.
  • Umývajte si často a opakovane ruky. Umývaním rúk mydlom pod teplou tečúcou vodou sa znižuje pravdepodobnosť ochorenia. Ak nie je voda a mydlo k dispozícii, odporúča sa použiť desinsekčné gély na ruke na alkoholovej báze.
  • Pri kašli a kýchaní si vreckovkou zakrývajte nos a ústa. Po použití vreckovku vyhoďte do koša.
  • Nedotýkajte sa rukami tváre, nešúchajte si oči – znížite tým riziko prenosu vírusu prostredníctvom rúk z kontaminovaných predmetov.
  • Nepožičiavajte si mobilné telefóny, flaše, príbory, deti hračky a podobne.
  • Pri zdravení sa vyhnite podávaniu rúk, objímaniu a bozkávaniu.
  • Zvyšujte svoju individuálnu odolnosť správnou životosprávou, najmä: jedzte pestrú stravu, zvýšte prísun prirodzených vitamínov – ovocia a zeleniny, otužujte sa, dodržiavajte primeranú fyzickú aktivitu, často vetrajte, dbajte na kvalitný a dostatočný spánok.
  • Ak ochoriete, je potrebná aj vzájomná ohľaduplnosť k ostatným – zostaňte doma a nešírte tak chorobu ďalej.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ