Syfilis na Slovensku? Máme!

Ak si myslíte, že pacientov v poslednom štádiu syfilisu s napadnutým centrálnym nervovým systémom už na kožných klinikách neuvidíte, mýlite sa. Aj o tom sa zhovárame s dermatovene­rologičkou prof. MUDr. Dankou Švecovou, PhD., z Dermatovene­rologickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Bratislave-Starom Meste.

Syfilis patrí medzi sexuálne prenosné ochorenia, ktoré v celej Európe podliehajú povinnému hláseniu. Dá sa špecifikovať, akí ľudia majú častejšie syfilis?
Vieme, že vo všeobecnosti v Európe ho majú častejšie muži v rámci homosexuálne orientovanej populácie a, samozrejme, osoby zarábajúce si prostitúciou. V rámci európskeho regiónu pozorujeme zvýšený výskyt najmä vo východnej a v centrálnej Európe, kam patrí aj Slovensko.

Prečo práve v rámci homosexuálnej populácie? Ako to vysvetľujú odborníci?
Tam je trochu iné sexuálne správanie ako medzi heterosexuálnymi pármi. Vedú menej viazaný sexuálny život. V Belgicku je podľa štatistík 80 % prípadov syfilisu hlásených medzi gejmi, v Nemecku je incidencia (výskyt prepočítaný na 100-tisíc obyvateľov) desaťkrát vyšší medzi mužmi v porovnaní so ženami, pričom v 75 % ide o gejov. Vo Francúzsku je medzi homosexuálne orientovanými mužmi hlásených 75–87 % prípadov, v Nórsku 77 %, Dánsku 65 %. Také sú štatistiky.

A u nás?
U nás sme dlhé roky nezisťovali, koľko zo zistených ochorení sa prenieslo homo- a koľko heterosexuálnym stykom. Máme len štatistiky, ktoré hovoria o výskyte v populácii mužov, žien a v jednotlivých regiónoch Slovenska. Vedú muži, aj keď je pravda, že u nás vo výskyte medzi jednotlivými pohlaviami nie je až taký veľký rozdiel. Vyskakuje však bratislavský región, čo je logické vzhľadom na koncentráciu a migráciu obyvateľstva, vo veľkých mestách je aj liberálnejšie sexuálne správanie, väčšia anonymita a vyššia koncentrácia sexuálnych pracovníčok. V minulých rokoch vyskočil aj Trnavský kraj, tu môže zohrávať úlohu koncentrácia priemyslu. V rokoch 2010–2013 sme mali epidémiu syfilisu v Trebišove medzi rómskymi obyvateľmi. Odvtedy na Slovensku zaznamenávame mierny pokles, ale v porovnaní so začiatkom 90. rokov je výskyt syfilisu stále vysoký a trend narastajúci.

Foto: SHUTTERSTOCK

syfilis, Treponema pallidum Vyvolávateľ syfilisu Treponema pallidum

Prednedávnom sa u vás na klinike vyskytlo niekoľko mužov, o ktorých mám informáciu, že navštevujú istú saunu v hlavnom meste. Bol to aj aktualizačný moment pre tento rozhovor. Je možné syfilis dostať aj inak ako pohlavným stykom?
Syfilis je sexuálne prenosná infekcia, ktorá sa prenáša predovšetkým pohlavným stykom, resp. rôznymi sexuálnymi praktikami. O vyvolávateľovi, jednobunkovom organizme Treponema pallidum, je známe, že na vzduchu rýchlo stráca životaschopnosť a vyschne. Na druhej strane pripúšťam, že ak má nosič najinfekčnejšie druhé štádium syfilisu, takže má, povedzme, nález v ústach plný treponém a pobozká človeka s rankou na líci, môže ho nakaziť aj týmto spôsobom. Teoreticky sa to dá aj pri spoločnom kúpaní vo vani a používaní jedného uteráka. Musí však byť porušená celistvosť kože a slizníc, aj preto nie každý nechránený pohlavný styk vedie ku syfilisu. V zásade však musí ísť o blízky fyzický kontakt s nakazenou osobou. Ak máme rodinu, kde sa syfilis prenesie na dieťa, automaticky sa uvažuje o sexuálnom zneužívaní, pretože v tých 99 percentách ide o prenos rôznymi sexuálnymi praktikami.

Je dnes, v ére antibiotík, syfilis dobre liečiteľný?
Syfilis spôsobuje baktéria. To je pre nakazeného z hľadiska prognózy istá výhoda, pretože antibiotiká obyčajne dokážu baktérie zahubiť a pacient sa vylieči. To o vírusových či onkologických ochoreniach nemôžeme takto jednoznačne povedať. Na syfilis zaberá penicilín. Na druhej strane, súčasné presýtenie obyvateľstva antibiotikami je z tohto hľadiska aj veľkou nevýhodou. Ak totiž osoba v období infikovania sa syfilisom zhodou okolností užíva antibiotiká, napríklad z dôvodu angíny, zmení sa celý priebeh ochorenia. Ochorenie sa môže dostať do tzv. latentnej formy, keď o ňom nakazený nevie, nemá klasické príznaky – a šíri ho ďalej. Chýba tzv. tvrdý vred. Takýchto pacientov s latentnou infekciou je veľmi veľa. Celosvetovo narastá počet prípadov, keď sa syfilis zachytí náhodne pri nejakom internom vyšetrení pred operáciou, pred pôrodom alebo pri vyšetrení pred darcovstvom krvi. Z Hainburgu nám takto posielajú záujemcov o darcovstvo plazmy, u ktorých zachytili protilátky v krvi. Infikovaný človek však tú baktériu v tele neoklame, lebo pri angíne či inej diagnóze sa neužívajú až také vysoké dávky liečiva, takže jej rozmnožovanie v organizme sa síce spomalí, ale ochorenie postupuje. A vieme, ako sa končí – postihnutím vnútorných orgánov, mozgu, demenciou, úplnou paralýzou.

A rezistencia na antibiotiká nie je problémom?
Našťastie, treponéma je taký nepružný mikroorganizmus, ktorý si odolnosť voči penicilínu zatiaľ nevybudoval. To napríklad nemôžeme povedať o vyvolávateľovi kvapavky, tam je veľa kmeňov rezistentných na penicilín. V prípade syfilisu je vyvolávateľ dostatočne citlivý na to, aby sme infekciu dokázali úplne zlikvidovať. Problémom môže byť alergia na penicilín. V takom prípade však máme ešte v zálohe iný druh antibiotík. Dokonca môžem konštatovať, že ak infekciu zachytíme hneď na začiatku, napríklad mikroskopickým vyšetrením, v čase, keď pacient ešte nemá vytvorené protilátky v krvi, a dôsledne sa prelieči, nemusí sa dostať ani do tzv. séropozitivity.

Čo to znamená? Ak sa raz pacientovi vytvoria protilátky v krvi, ostávajú tam po celý život?
Presne tak. Syfilis, aj ten preliečený, zanecháva akúsi „pečiatku v krvi“ po celý život.

Takže z krvi sa dá aj neskôr zistiť, že dotyčný prekonal syfilis? Aj po rokoch?
Nie prostredníctvom všetkých diagnostických testov, ale v zásade áno. Pacient má túto informáciu v krvi do konca života.

To by mohlo byť motiváciou pre ľudí, aby s týmto podozrením na možnú infekciu prišli včas, nie?
Nie však spôsobom, s akým sa stretávam, že na kožné pribehne vyľakaný mladý muž: Pred dvoma dňami som mal nechránený pohlavný styk, nepamätám si ani s kým, zistite, či nemám syfilis. Takto sa to nedá. Inkubačná doba trvá priemerne 21 dní, ak pacient neužíva žiadne antibiotiká, ak užíva, tak aj 90 dní. Existujú laboratóriá, ktoré anonymne vyšetria tieto protilátky z krvi – za poplatok. Zdravotná poisťovňa nebude dotovať tých, čo žijú takýmto nezodpovedným spôsobom života. Po tomto období, resp. ak má už vytvorený tvrdý vred, môže ísť ku kožnému lekárovi. Ten ho fyzicky vyšetrí, urobí mu odbery. Ak je diagnostikovaný, samozrejme, liečba je hradená poisťovňou.

Stretávate sa s tým, že sa pacient liečiť nechce? Ujde?
Len hlupák sa nedá liečiť, ak vie, že tú infekciu má. Kto chce dobrovoľne skončiť v treťom štádiu, prípadne až demenciou, ak je ochorenie vyliečiteľné? Je však pravda, že ak máme osobu, kde nemáme istotu, že u lekára absolvuje všetky potrebné injekcie penicilínu, ktoré sa dávajú do svalu, vieme sa zariadiť inak.

Áno, počula som, že rizikové osoby z určitých komunít medzi sebou šíria informácie, ako v tomto smere obísť lekára a snažia sa vybaviť si liečbu „po kamarátskej linke“.
Je veľmi nebezpečné, ak si niekto podvodom zoženie antibiotiká a lieči sa sám, alebo ich dokonca užíva preventívne, aby sa nenakazil. Presne takto vznikajú latentné formy syfilisu. Pri samoliečbe chýba kontrola, či bola infekcia dostatočne doliečená. Tie kontroly sa musia robiť jedine z krvi, a to opakovane, aby sme vedeli porovnať hladinu, tzv. titer protilátok. Určitá hladina je odrazom akútnej infekcie. Stáva sa nám totiž, že sa pacient počas liečby syfilisom nakazí druhýkrát!

Stretávate sa dnes aj s tretím, posledným štádiom syfilisu a je liečiteľné?
Nie je to taká rarita, ako by ste si mohli myslieť. V posledných rokoch sme mali zo desať aj viac pacientov v treťom štádiu. Liečba sa líši v tom, že sa antibiotikum nepichá do svalu, ale dáva vo forme infúzie priamo do žily, vysoké dávky a veľmi dlho. Musí totiž prejsť bariérou, ktorá chráni mozog, dostať sa doň a tam účinkovať. A tu majú veľkú nevýhodu pacienti alergickí na penicilín. Tie ďalšie druhy anbitiotík sa totiž nedajú podať priamo do krvi.

Vyšetrenie protilátok na syfilis je jedným z prvých vyšetrení, ktoré sa robia po zistení, že žena je tehotná. Prečo práve toto ochorenie?
Pretože matka môže syfilis preniesť na plod aj na dieťa počas pôrodu. Postihnutie novorodencov s vrodeným syfilisom je veľmi vážne. Preto musíme nenarodené dieťa chrániť a každá tehotná, ktorá je sérologicky pozitívna, čiže v krvi jej nájdu protilátky, musí byť počas gravidity dvakrát preliečená antibiotikami.

Takže záverečné posolstvo ohľadom rizika syfilisu pre verejnosť?
Buďme si verní, myslime na ochranu v zmysle bariérovej antikoncepcie prezervatívu, v prípade podozrenia absolvujme po uplynutí inkubačnej doby vyšetrenie z krvi. Dôležité je, aby liečbu viedol a kontroloval lekár. Syfilis nie je minulosť, je to nepríjemná choroba, ktorá človeka poznačí do konca života.

prof. MUDr. Danka Švecová, PhD.

Študovala na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Atestovala z odboru dermatovenerológia v rokoch 1982 a 1991. Pracuje na Dermatovenero­logickej klinike Univerzitnej nemocnice Bratislava-Staré Mesto. Venuje sa vedecko-výskumnej, prednáškovej a publikačnej činnosti, školí doktorandov, pracuje v Ambulancii pre pľuzgierové choroby, v rámci pohotovostných a konziliárnych služieb. V roku 2014 ju prezident SR Andrej Kiska vymenoval za vysokoškolskú profesorku. Nedávno oslávila okrúhle životné jubileum.