Nutričná terapeutka Judita Páleníková: Som veľkým zástancom všežravosti

Dana Bischof, Pravda.sk | 03.03.2016 06:00
Schudnúť je oveľa ľahšie ako pribrať, hovorí v rozhovore nutričná terapeutka Judita Páleníková. Prvých desať kilogramov ide dole jedna radosť, pri priberaní sa tešíme z každého polkila.
Judita Páleníková. Foto: Peter Jurkovský
Judita Páleníková Judita Páleníková.

Špecializáciu nutričný terapeut ste vyštudovali na Lekárskej fakulte v Brne. Už počas štúdia ste mali víziu, že sa s týmito cennými informáciami vrátite do rodného Prešova, kde si otvoríte svoju poradňu?
Neviem, či som už vtedy mala túto víziu, ale je pravda, že už počas štúdia som sa rozhodla, že sa vrátim domov. Na slovenských kolegoch, ktorí v Brne ostali, som pozorovala, že ich to ťahá domov, aj napriek tomu, že v Českej republike boli pre lepšie pracovné podmienky spokojní. Od štvrtého ročníka som už bola takmer presvedčená o tom, že sa vrátim do Prešova, hoci bolo mi jasné, že to také jednoduché nebude. Možno budem prvá, kto má na Slovensku niečo také vyštudované, vravela som si. Chcela som to skúsiť.

A bolo to tak? Boli ste prvá?
Bola som prvá. Nutričných terapeutov je nás viac, ale dokázala by som nás spočítať na prstoch oboch rúk.

Vyzerá to tak, že výživa, chudnutie a zdravé priberanie je niečo, čím sa dá uživiť aj na východnom Slovensku.
Áno, má to dobrú perspektívu, hoci podnikanie na východnom Slovensku je trochu zložité. Nemyslím si však, že je to neperspektívne a nemá to budúcnosť.

Klientov máte rôznych. Sú ľudia, čo chcú zdravo pribrať, naučiť sa zdravo stravovať, avšak gro tých zákazníkov asi predsa len tvoria tí, čo chcú schudnúť.
Je to tak. Chudnúť s klientami ma baví. Je zaujímavé sledovať, ako im to ide, lebo to nie je jednoduché – všetci sme iní, každý chudne inak. No najradšej by som sa v budúcnosti zamerala na liečebnú výživu, chcela by som ľuďom pomáhať prekonávať ochorenie výživou.

Na svojej webovskej stránke uvádzate, že budete rada sprevádzať na ceste za zdravím a ideálnou hmotnosťou. Čo je to ideálna hmotnosť? BMI?
Ak sa bavíme vyslovene o termíne „ideálna hmotnosť“, dá sa vypočítať pomocou BMI. Je to termín, ktorý sme používali aj počas štúdia, často sme ním narábali, ale v práci sa naň neupínam, pretože pri chudnutí zohrávajú rolu aj iné faktory. Dôležitejšia ako ideálna hmotnosť je pre mňa hmotnosť, akú chce človek dosiahnuť. Povedzme, že by mal schudnúť desať kíl, aby sa priblížil k ideálnej hmotnosti, no on bude spokojný aj vtedy, keď sa mu podarí zhodiť len päť. V takomto prípade nemá zmysel tlačiť sa na „ideálnu hmotnosť“.

Všimla som si, že výživoví poradcovia sú štíhli. Malo by to tak byť? Kto káže vodu, mal by ju aj piť…
Určite si myslím, že by výživový poradca nemal vyzerať ako „opak štíhleho“, hoci počas štúdia sme sa stretávali aj s diétnymi sestrami, ktoré chodili medzi pacientov a radili im o výžive. Boli to staršie zdravotníčky a veľakrát mali nadváhu, niekedy až obezitu. Takto by to nemalo vyzerať. Ak rozprávate o výžive a chcete niekomu niečo poradiť, nemali by sme vyzerať tak, že sa sami týmito radami neriadime.

Prečo to nejde tak ľahko a rýchlo? Chýba... Foto: SHUTTERSTOCK
varenie, zdravá strava, zelenina Prečo to nejde tak ľahko a rýchlo? Chýba motivácia a bývame leniví. Zľahčujeme si život.

Prečo je schudnúť také ťažké?
Pretože na chudnutie nepoznáme recept a neviem, či ho niekedy budeme poznať. Dôvodom je, že všetci sme úplne iní, na každého z nás pôsobia inak vonkajšie vplyvy. S každým novým klientom nám trvá týždne, kým spolu nájdeme ten správny program, s ktorým sa stotožní a dokáže ho dodržiavať. Býva to dlhodobý a náročný a určite nie jednoduchý proces. Neexistuje diéta, ktorá pomôže schudnúť všetkým. Pozor na ľudí, ktorí tvrdia opak.

Akú rolu hrá pri chudnutí pozitívne myslenie?
Výživu treba v prvom rade pochopiť, musíte sa s ňou stotožniť, vedieť, prečo to robíte a musí vám to byť prirodzené. Pri chudnutí je rozhodne dôležité nestresovať, príliš sa na to neupínať a nerozmýšľať o tom od rána do večera.

Už dlhšie je trend, o ktorom veľa čítame a mne sa zdá, že práve to je cesta, ktorá snáď funguje na každého. Ide o „nízkosacharidovú výživu“. Sacharidy na raňajky, desiatu, obed, ale večera nech už je bez nich. Je to cesta?
Zástancom bezsacharidovej diéty nie som, avšak nízkosacharidovú stretégiu používam aj ja. Prvá z vecí, ktoré nastavím, je mierne zníženie množstva sacharidov u väčšiny mojich klientov, pretože naša strava je dosť sacharidová. Jeme veľa chleba, pečiva a najmä príloh, naopak menej zeleniny. Keď si predstavíte stravu v školských jedálňach – na tanieri je menšie mäsko, šťava a obrovské množstvo cestovín či ryže. Sacharidov prijímame obrovské množstvo, bez toho, aby sme sa nad tým vôbec zamýšľali. Uberiem z nich večer, kedy až také potrebné nie sú. Nepotrebujeme ich, ak sme nevydali extrémny výkon a pred spaním nepotrebujeme veľa jesť. Raňajky už môžu byť sacharidové, aby sme získali energiu a neboli do obeda hladní.

Jesť 5× denne, vraj je po novom výživový omyl a už to dávno neplatí. Stačí jesť 3× denne. Čo hovoríte na toto?
Niekomu stačí najesť sa trikrát denne, inému nie. Tiež sa to nedá aplikovať na širokú skupinu ľudí. Sú ľudia, ktorým vyhovuje jesť 5× denne, iný také časové možnosti nemá. V takom prípade sa snažíme pracovať s troma hlavnými jedlami, s tým, že sledujeme, ako to klientovi ide, či nemá nočné stavy prejedania. Dôležitá je pravidelnosť. Nie sú dobré obrovské medzery počas dňa, ak povedzme vynecháme raňajky, zato si však doprajeme obrovský obed, vynecháme olovrant a zaklincujeme to výdatnou večerou. Toto nie je cesta. Ale keď si dáme výdatné raňajky, odpustíme si desiatu, pokračujeme obedom, vynecháme olovrant a deň ukončíme ľahkou večerou, nevidím dôvod, prečo by sme to takto nepraktizovali.

Sú výživoví poradcovia, nielen na Slovensku, ale aj vo svete, ktorí sa nevedia zhodnúť. Jedni tvrdia, že mlieko je zdravé, ďalší odporúča, aby sme ho nepili, lebo zahlieňuje, atď. Takéto diskutabilné sú aj vajíčka, mliečne výrobky a mäso. Ako sa v tom má zorientovať laik?
Toto je úžasný príklad toho, prečo máme jesť všetko, ale nič nepreháňať. Nikto sa totiž nezhodol na základných potravinových skupinách ako sú mliečne výrobky, mäso a strukoviny. Nikomu sa ešte nepodarilo preukázať, že istá skupina potravín je zlá, aby mu niekto iný nedokázal oponovať inými štúdiami. Vzniká tam chaos a preto si myslím, že nemá zmysel vylúčiť potravinové skupiny z jedálnička. Jediné, na čom by sme sa mohli zhodnúť, je fakt, že by sme to nemali preháňať s jednoduchými cukrami a tukmi bohatými na nasýtené mastné kyseliny.

A čo základná potravinová pyramída, tiež ju veľa výživových poradcov napáda…
Sú výživoví poradcovia, aj zahraniční, ktorí si myslia, že by tak vyzerať nemala a obilné výrobky by nemali tvoriť jej základ. Dalo by sa o tom diskutovať. Ja sa držím pyramídy, ktorú podporuje Svetová zdravotnícka organizácia – dolu sú obilné výrobky – do tejto skupiny patrí aj ryža a biela múka, ktorú môžeme nahradiť celozrnnou, aj populárne obilniny ako je pohánka či pšeno. Nasleduje zelenina a ovocie, ďalšími skupinami sú mäso, strukoviny a mliečne výrobky, pričom špic tvoria tuky a jednoduché cukry – tie by sme mali obmedzovať, nemali by tvoriť veľkú časť nášho jedálnička. Aj v rámci potravinových skupín si vieme vybrať niečo, čo je pre nás lepšie, napríklad v skupine mäsa chudé, kvalitné a nie tučný bôčik či klobásu.

Na tom, že je zelenina zdravá, sa všetci... Foto: SHUTTERSTOCK
zelenina, trh, Na tom, že je zelenina zdravá, sa všetci výživoví poradcovia zhodnú.

S akými problémami sa najčastejšie stretávajú vaši klienti? Kvalitné výrobky sa im zdajú drahé, nedokážu pravidelne jesť alebo im chýba pevná vôľa?
Najhoršie je to s tou pevnou vôľou, častokrát chýba motivácia. Myslia si, že ju majú, ale nebýva správna. Ľudia dnes s obľubou fičia na sociálnych sieťach a motivujú ich vonkajšie vplyvy, iní ľudia, rôzne obrázky. Čakajú, že ich niekto zvonka nakopne. Možno ich aj nakopne, ale pomaličky to ide dolu vodou. To všetko je povrchné, motiváciu treba hľadať v sebe. Prídu nabudení, chcú chudnúť, ak si však neuvedomia ten správny dôvod, prečo to chcú, prečo by im na tom malo tak záležať a prečo by to mali dotiahnuť do konca, častokrát zlyhajú. To je ten najväčší problém. Nasleduje lenivosť. Dostanú odo mňa rady, tipy, recepty, rôzne inštrukcie, ale keď prídu domov, možno sa im nechce variť, dajú prednosť objednaniu alebo idú do potravín, kde im už do košíka pribudnú sladkosti. Uľahčujú si život.

Stávky bývajú silné motivácie, pri odvykaní od fajčenia častokrát fungujú. Stretávate sa s nimi aj v poradni?
Ešte som sa s tým nestretla, hoci motivácia je to dobrá, najmä pre súťažiivých ľudí. Ak by som sa s niekým stavila, poháňalo by ma to vpred.

Vy osobne máte „nezdravé“ potraviny, ktorých sa nedokážete vzdať? Kontrolujete, čo jete?
Keby niekto analyzoval môj jedálniček, zistil by, že nie som striktným zástancom konzumácie len tých zdravých potravín. Nemám doma len ovocie, zeleninu a nejaké to pšeno. Jem všetko, aj slaninu, keď máme v rodine zabíjačku, ale na sladké si nepotrpím. Zato by som sa však nedokázala vzdať syrov, milujem parmezán a čedar.

Mám predstavu, možno naivnú, že výživový poradca, resp. nutričný špecialista má tendenciu „mudrovať“ v rodine, poúčať, preúčať, aby sa ostatní členovia rodiny stravovali a varili zdravšie…
Musím v prvom rade upresniť, že výživu som nešla študovať s tým, že som holdovala zdravej výžive alebo sa stravovala podľa nejakého alternatívneho smeru. Bavila ma biológia, procesy, ktoré sa odohrávajú v tele a výživa sa mi zdala atraktívna, no medicína ma nelákala. Štúdium ma utvrdilo v tom, že vylučovanie potravinových skupín z jedálnička nemá zmysel a preto nikoho z našej rodiny týmto smerom neusmerňujem. Naopak. Keď príde za mnou niekto s tým, že čítal o tom, že sója je škodlivá, poviem mu neblázni, keď si občas dáš sójovú nátierku, nič sa ti nestane. Som veľkým zástancom všežravosti.

Ak si vezmeme tri diétne smery: oddelenú stravu, paleo diétu a bezlepkovú stravu, ku ktorej sa uchyľujú najnovšie aj ľudia, ktorí nemajú celiaku. Čo z toho uznávate, resp. potvrdíte, že funguje?
Ak by som musela, priklonila by som sa k delenej strave. Keďže niektoré princípy tejto stravy využívam aj u mojich klientov, bolo by odo mňa pokrytecké tvrdiť, že je to úplná hlúposť. Páči sa mi, že delená strava nie je o vyhadzovaní potravín z jedálnička, ale o ich kombinovaní. Nestotožňujem sa však so všetkými jej zásadami.

Tá tuková sa vám nepáči?
Nie, a tých dôvodov je viac. Nemyslím si, že takéto stravovanie je zdravé. Naháňame kalórie, lebo sme sa zbavili sacharidov. Sú ľudia, ktorí paleo pochopili a „neflákajú“ to, ich strava je pestrá, jedia veľa zeleniny, experimentujú s rôznymi potravinami, zavádzajú do stravy avokádo a iné zdravé rastlinné tuky – v takom prípade to nemusí byť nebezpečné, avšak bola som svedkom ľudí, ktorí paleo nie celkom pochopili, hlavne muži. Zdá sa im sympatická predstava, že môžu konzumovať veľa mäsa, čo nie je vhodné, hrozia rôzne ochorenia, napríklad dna. Ani knihy o paleo diéte nehovoria úplnú pravdu a nevysvetľujú to podľa najnovších vedeckých poznatkov, ktoré máme k dispozícii. Táto diéta mi nie je sympatická natoľko, aby som ju niekomu odporučila.

„Chcem zdravo pribrať“ – máte aj takýchto klientov?
Boli by ste prekvapená, mám a je ich dosť. Ľudia si častokrát neuvedomujú, že keď niekomu povedia, že je chudý, môže sa ho to dotknúť, pretože veľakrát za to nemôže. Buď je to človek, ktorý prekonal ťažkú chorobu, ktorá ho pripravila o značné množstvo svalovej hmoty, napríklad onkologický pacient, alebo má potravinovú alergiu. Aj celiatici častokrát trpia nedostatočnou výživou. To všetko sú to ľudia, ktorí po takejto telesnej forme netúžili, majú ju a potrebujú s tým pomôcť. Skúšame rôzne stratégie, pribrať je náročnejšie ako schudnúť. Keď chce niekto schudnúť 20 kíl, prvých 10 ide krásne dole, častokrát, keby som ho nepribrzdila, má to dole za pár týždňov. Ale čo sa týka priberania, niekedy je to boj s veternými mlynmi, tešíme sa z každého pribratého polkila. Je to niekoľkomesačný až niekoľkoročný proces, kým sa človek dostane na svoju pôvodnú váhu, ktorá je aspoň v rozmedzí zdravej hmotnosti.

Na svojom blogu testujete rôzne novinky, zdravé sladkosti či nátierky. Čo vás v ostatnej dobe najviac zaujalo? Akú zdravú maškrtu by ste nám odporučili?
Sladkosti riešim takmer so všetkými klientami. Snažím sa niečo im vybrať, aby o ne úplne neprišli. Ale bola som v šoku, keď som videla zloženie mnohých „zdravých“ cukroviniek, až mráz mi prebehol po chrbte a pýtala som sa, či sú toto skutočne produkty zdravej výživy. Veľakrát totiž majú rovnaké alebo dokonca ešte väčšie množstvo jednoduchých cukrov ako bežné sladkosti a obsahujú nevhodné tuky. S tým sa predsa človek nemôže odnaučiť od sladkej chute, čo je dôležité. Od sladkej chuti si chceme pomaly odvykať, zvykať si na menej intenzívnu sladkosť.

Vieme, čo sú zdravé sladkosti a môžem vám ich vymenovať: sušené či čerstvé ovocie, lyžica medu.
Ovocie určite áno, ale málokto sa stotožní s radou „dajte si namiesto čokolády ovocie“. Je to dlhý boj, kým to klient prijme. Najskôr sa pokúšame ubrať sladkosti – dohodneme sa, že nezje celú tyčinku, ale len polovicu. Potom prejdeme na sladkosť s menším obsahom cukrov (ideálne, ak bude obsahovať aj vlákninu a prelisované ovocie), a až potom nahradíme sladkosť ovocím.

V ostatnom čase sa u nás na Slovensku „vyrojilo“ veľa tzv. rýchlokvasených výživových poradcov, netreba spomínať, že im v tejto oblasti chýba vzdelanie, možno absolvovali dáky ten kurz. Odporúčate laikom, aby sa im nezverovali do rúk?
Áno, hoci nechcem, aby to vyznelo povýšenecky, že sme niečo viac, lebo to tak vždy nemusí byť. Nemôžem ani hovoriť „my“, pretože skupina ľudí na Slovensku, čo poctivo vyštudovali výživu na vysokej škole, je veľmi malá. Oproti sebe stoja výživoví poradcovia, ktorí prešli niekoľkodňovými, maximálne niekoľkotýždňovými kurzami a lekári. V jednej veci s výživovými poradcami súhlasím: že ani lekári o tej výžive nevedia toľko, kým si to sami dodatočne neštudujú, prípadne ak sa tomu naďalej profesionálne nevenujú, neabsolvujú zahraničné školenia a neprečítajú si o výžive množstvo kníh. Znamená to, že títo výživoví poradcovia vlastne nemajú konkurenciu. Ja len dúfam, že z môjho odboru bude vychádzať čoraz viac odborníkov a týmto výživovým poradcom dokážeme zdravo konkurovať.

Môže sa človek, ktorý nevyštuduje ani medicínu, ani odbor nutričný špecialista, hoci ich je málo, nazvať výživovým poradcom?
Môže. Toto je ten najväčší problém, že to nie je legislatívne ošetrené. Príde na živnostenský úrad, povie, že chce robiť poradcu v oblasti výživového poradenstva a už je z neho výživový poradca. Nepotrebuje na to žiaden dôkaz ani certifikát. Aj ja sa musím častokrát nazvať odborníčkou na výživu, pretože ľudia nevedia, čo si majú pod pojmom nutričný špecialista predstaviť.

Judita Páleníková. Foto: Peter Jurkovský
Judita Páleníková Judita Páleníková.

Ako by ste chceli, aby to bolo?
Mám istú predstavu. Ideálne by bolo, keby nás vedeli začleniť napríklad do procesu v zdravotníctve. Neboli by teda iba diétne sestry, ktoré v kancelárii vymýšľajú jedálničky, ale existoval by tím tvorený nutričným terapeutom, lekárom a sestrami, ktoré sú na oddelení. Tento tím by sa staral o výživu pacientov, pretože výživa v liečebnom procese je pre každého pacienta veľmi dôležitá. Onkologickí pacienti veľakrát neumierajú na následky svojho ochorenia, ale na následky podvýživy a neadekvátnej výživy. Naozaj si myslím, že dobrou výživou môžeme pacientom pomôcť vyliečiť sa a cítiť sa lepšie, alebo aspoň kvalitne dožiť svoj život.

Mgr. Judita Páleníková (28)

Je nutričná špecialistka. Pochádza z Prešova, vyštudovala Lekársku fakultu v Brne, odbor nutričný špecialista. Vo svojej poradni Judit It sa venuje liečebnej výžive a ľuďom, ktorí chcú schudnúť či pribrať. Viac informácií možno nájsť na webovskej stránke www.judit-it.sk

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ