Dermatovenerologička: Vypekanie na slnku sa nám o dvadsať rokov vypomstí

Dana Bischof, Pravda.sk | 31.10.2016 06:00
prof. MUDr. Mária Šimaljaková, PhD. Foto:
prof. MUDr. Mária Šimaljaková, PhD.
Kožný lekár už dávno nie je "mastičkár", ako v minulosti, kedy lieky takmer vôbec neexistovali. S dermatovenerologičkou Máriou Šimaljakovou, ktorá bola tento rok nominovaná na Slovenku roka, sme sa rozprávali aj o tom.

Na tlačovej konferencii venovanej téme psoriáza ste poznamenali, že vás kožiarov nepovažujú za lekárov, vraj ste iba takí „skrášľovači“. Rozhodne proti tomu protestujete.
Aj moji kolegovia sa ma občas pýtajú, či mám zelený, žltý alebo modrý deň. To už dávno prešlo, dnes je liečba kožných ochorení náročná. Už nie sme tí mastičkári, čo sme boli pred tridsiatimi rokmi – lieky, ktoré sa používali perorálne alebo injekčne, veľmi neexistovali.

Prečo ste si zvolili tento smer, čo vás na ňom lákalo?
Pôvodne som chcela byť chirurgička, ale nemala som protekciu (smiech). Potom ma lákala psychiatria, napokon som to vzala vylučovacou metódou. Moja svokra bola technológ a myslela si, že bude robiť maste a ja ich budem aplikovať. Ale ja som spokojná! Keď som sa dopracovala na taký vysoký post, asi ma to baví (smiech).

Neprenasledoval vás strach, keď pracujete s kožnými ochoreniami, že niečo sama dostanete? Nemyslím od pacientov!
To mi v živote nenapadlo. Mám pocit, že mám pomáhať ľuďom a na seba myslím až v poslednom rade.

Hovorí sa, že obuvníkove deti chodia bosé. Aj vy?
Bosá zrovna nechodím, ale nie som ten typ človeka, ktorý by utekal za značkovými vecami alebo módou.

Kožných ochorení je neúrekom, možno však psoriázu považovať za to, ktorému sa venujete najviac? Alebo len psoriatici u vás tvoria väčšinu?
Vďaka tomu, že sú sústredení na našej klinike, dá sa povedať, že áno, ale je to absolútny prierez dermatológie, nie sú to len títo pacienti.

Možno kožné ochorenie vitiligo (strata pigmentu) dnes považovať za absolútne zúfalstvo? Ide v podstate o neliečiteľné ochorenie.
Ani psoriáza nie je liečiteľná, sú to autoimunitné ochorenia. Aj na vitiligo sa hľadajú lieky, zisťuje sa, kde tá imunita zasiahne. Na psoriázu sa zrazu našli lieky, aj na pemfigus, čo je oveľa horšie ochorenie ako vitiligo. V prípade vitiliga vám stačí dobrý make-up, môžete s ním ísť aj do vody.

Ženy…
Aj muži! Prečo nie? Dokonca už rovnaké lieky sa používajú na rôzne diagnózy. Aj vitiligo je v súbore tých diagnóz. My nie sme takí tmaví, ale predstavte si brazílske ženy alebo černocha. Pre nich je vitiligo oveľa horšie ako pre modrookú blondínku. Tej poviete „nechoďte na slnko“, ona celá vybledne a bude krásna.

Chodia niektoré kožné ochorenia spolu? Povedzme psoriatik – môže zároveň dostať vitiligo?
Niektoré autoimunitné ochorenia chodia spolu – atopická dermatitída s alopéciou (vypadávanie vlasov), Hashimotová struma s vitiligom.

Liek zvaný slnko. Ktorým kožným ochoreniam pomáha a ktorým, naopak, ubližuje?
Na psoriázu a atopickú dermatitídu pomáha slniečko. Ale nie vypekanie, to nepomáha nikdy. Mali by sme to brať tak, že nechceme zostarnúť. Každý chce byť mladý a pekný, to je dnes taký trend. A tiež, že keď sa budeme veľmi vypekať, o dvadsať rokov sa nám to vypomstí v podobe aktinických keratóz (ložiská, vznikajúce na hlave, zväčša na oslnených častiach, s hrubými nánosmi šupín, ktoré môžu prejsť do nádorov). Aj iné nádory vznikajú zo slnka, napríklad malígny melanóm. Často sa vyskytuje v Austrálii, nepostihuje však tých domorodých tmavých agorigénov, ale Írov, čo tam boli dovezení ako väzni a nemajú tam čo hľadať. My slnko potrebujeme! Nechcem povedať, že bez neho by sme spráchniveli, ale bez vitamínu D, ktorý si sami nevieme vyrobiť, by sa nám rozsypali kosti. Nám však celkom stačí, keď vyjdeme na slniečko dvakrát do týždňa sčasti odhalení, na dvadsať minút. Treba sa držať dvoch pravidiel: Nespáliť seba a nespáliť si dieťa a používať ochranné faktory, najlepšie kombinované (fyzikálne a chemické). Netreba tiež zabúdať na to, že chemický faktor funguje až po 20–30 minútach, takže nebudem sa natierať až na pláži, lebo do dvadsiatich minút sa spálim. Sú ochorenia, ktorým slnko vyslovene škodí – patrí sem lupus alebo porfýria (metabolická choroba). Mladučké vitiligo môže repigmentovať, ale staré práve naopak, koža sa spáli a tá okolo ložiska hyperpigmentuje, je ešte tmavšia, výraznejšia.

Ktorá z tých kožných chorôb, ak vôbec, je vlastne taká, že „predpíšem vám mastičku a dovidenia“?
Taká psoriáza má desať centimetrov štvorcových. Je to len na dva lakte (smiech).

Dajme tomu, že akné?
Podľa toho, či sa jedná o akné comedonica, alebo máte hnisavé vyrážky. V takom prípade si dám tabletku. Treba si uvedomiť, že ani akné nie je kozmetický problém. Začína sa kozmetikou, pokračuje lekárskou kozmetikou a keď nepomôže, idem k lekárovi, ktorý mi dá mastičku. Ak ani to, tak retinoidy.

Máte pacientov, ktorí nechcú užívať lieky. Psychiatri zas vravia, že pacienti si ich vyslovene žiadajú, radšej ako nejakú terapiu…
Príde pacient, ktorého poštípal kliešť a už chce antibiotiká, pretože sa bojí, že dostane boreliózu. Treba vedieť, komu dať liek, načo, v akej dávke a indikácii a aké sú tam kontraindikácie. Naozaj zvažovať. Asi 50 percent pacientov nechce užívať lieky. Treba s nimi pracovať.

Zaoberáte sa aj duchovnými príčinami ochorenia? Môže byť, že psoriatik svoju chorobu „získal“, lebo nemá vyriešený vzťah s matkou?
To sú tie podvedomé stresy. Povedzme si ale, že on má genetickú danosť. Povie mi napríklad, že „u nás v rodine nikto nemá psoriázu“. Ale jeho rodičia mohli pokojne žiť, nebrať žiadne z liekov, ktoré psoriázu vyprovokujú, možno mali nejaké šupiny vo vlasoch, no neuvedomovali si to. Dnes je však oveľa stresujúcejší život, ako pred tridsiatimi rokmi, aspoň si myslím a psoriáza má tým pádom vyššiu šancu prejaviť sa. Je pravda, že niektorých pacientov posielam aj k psychiatrovi.

Prof. MUDr. Mária Šimaljaková, PhD. (62)

Vyštudovala Lekársku fakultu v Bratislave, je prednostkou I. Dermatovenero­logickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Bratislave.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ