Prečítali sme za vás: Ucho prišité bez veľkej slávy

Bianka Stuppacherová, Pravda | 25.12.2016 06:00
Novinára a spisovateľa Petra Vala (nar. 1948) inšpiruje zápas o ľudský život. Pri reportážach z operačných sál sa zoznámil s osobnosťami slovenskej medicíny. Humorné epizódky z ich života sa stali základom jeho najnovšej knižky Čierny humor v bielom plášti 2, ktorá je pokračovaním úspešného prvého dielu. Skrátené "doktorské historky" vám prinášame v rámci seriálu.
Peter Valo - Čierny humor v bielom plášti 2

Nocľažník na koľajniciach

Riaditeľa bratislavskej Záchrannej a dopravnej zdravotníckej služby MUDr. Jána Kovalčíka zavolali v noci k dopravnej nehode. V Petržalke zrazil medzinárodný rýchlik človeka. Keď rušňovodič zbadal medzi koľajnicami ležať chlapa, začal prudko brzdiť, ale pri brzdnej dráhe rozbehnutého rýchlika nemal nešťastník šancu. Keď doktor Kovalčík prišiel na miesto nehody so sanitkou, uvidel zúfalého rušňovodiča s hlavou v dlaniach. Okolo neho pobehoval vlakvedúci. Policajti mu ukázali miesto pod štvrtým vagónom, kde sa mala nachádzať mŕtvola. Doktor Kovalčík vliezol pod vagón. Len čo sa dotkol nebožtíka, ten otvoril oči a zašomral: „Dajte mi pokoj! Čo mi nedáte spať?“ Nie nadarmo sa hovorí, že opilci majú viac anjelov strážnych.

Láska aj svrab prenáša

Očné infekčné oddelenie bolo v cholebarákoch na Miletičovej ulici. Primárka Niké Klimešová prijala mladého 25-ročného chlapíka s trachómom. Pacienti z očného infekčného oddelenia sa zvykli prechádzať v malej záhradke. Za plotom bola úzka ulica a za ňou činžiak. V jednom okne sedávala smutná mladá žena. Jej pohľad sa často stretával s pohľadom mladého pacienta. Najprv sa dorozumievali posunkami, potom debatovali ponad plot. Primárke Klimešovej to pripomínalo balkónovú scénu zo Shakespearovej tragédie Rómeo a Júlia. Po čase si sestry všimli, že sa Rómeo sústavne škriabe. Oznámili to primárke. Keď sa naňho lepšie pozrela, zistila, že má svrab. S infekčnou kožnou chorobou nemohol ostať na očnom oddelení, lebo by mohol nakaziť ďalších pacientov. Z toho istého dôvodu ho však s infekčným trachómom nemohli preložiť na kožné. Navrhli mu, aby odišiel do dočasného domáceho liečenia. Pacient sa zbalil a odišiel. Jeho „Júliu z okna“ čoskoro prijali na kožnom oddelení. Rómeo ju okrem vrelých dotykov lásky obdaril aj svrabom.

Lekár, čo ešte nevidel filcky

Medik sa v škole teoreticky dopočuje o kadečom. Mnohé veci uvidí až v praxi alebo ich neuvidí nikdy. Doktora Alexandra Kliku požiadal mladý kolega z obvodu: „Rád by som sa trochu podučil. Ešte som nevidel filcky.“ Dlho netrvalo a u doktora sa objavila pacientka s phtirus pubis. Okamžite zatelefonoval kolegovi: „Ak máš čas, príď ku mne do ambulancie. Mám tu čistokrvnú rasu filciek v prirodzenom a mimoriadne atraktívnom výbehu.“ Vzdelávaniachtivý mladší lekár ho zaskočil odpoveďou: „Ďakujem, mám už vlastný chov.“

Ucho bez veľkej slávy

K obvodnému lekárovi v Medzilaborciach MUDr. Feodosijovi Pedanovi priviezli poraneného chlapca. Vydesený otec oznámil, že ho prešiel rebrinák. Ostré okované koleso mu, našťastie, odtrhlo iba ucho. Potom vytiahol z vrecka špinavú vreckovku a vybalil z nej synovo ucho. Takýto prípad sa obvykle uzavrel ošetrením rany a pacient odkráčal bez ucha. Doktorovi Pedanovi bolo chlapca ľúto. Mal za sebou niekoľko rokov chirurgie u primára Gallusa Mráza v Rimavskej Sobote. Povedal si, že sa to ucho pokúsi nejako prišiť. Podarilo sa a ucho sa zázračne prihojilo. A tak v roku 1942 na východnom Slovensku v Medzilaborciach, istý doktor Pedan úspešne replantoval ucho v čase, keď o takom niečom nik ani nechyroval. Žiaľ, historici slovenského zdravotníctva neskôr zabudli túto významnú udalosť zaznamenať.

(Z knihy Čierny humor v bielom plášti 2, kapitola Úsmevný dispenzár, krátené, Forza Music)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ