Spoliehať sa však na umelý kĺb nestačí. Dôležité je udržiavať si normálnu váhu a kĺb nezaťažovať. Operácia bedrového kĺbu nie je jednoduchý ani lacný výkon. Aj keď celú operáciu a následnú rekonvalescenciu platia zdravotné poisťovne, treba si to uvedomiť. Cvičenie by sa malo stať pravidelnou súčasťou režimu pacienta.
Najčastejšou príčinou poškodenia kĺbu je osteoartróza a reumatoidná artritída. Obe spôsobujú deštrukciu chrupavky, ktorá je na styčných plochách kĺbu, čo má veľký vplyv na pohyblivosť kĺbu. Príčina vzniku zatiaľ nie je objasnená, ale vie sa, že isté prvky urýchľujú jej priebeh. Je to najmä preťažovanie kĺbov obezitou alebo športovaním s dopadom na tvrdý povrch.
Najdôležitejšia vec, ktorú môže pacient urobiť, aby mu kĺb dlho vydržal, je udržiavať si normálnu váhu. Hmotnosť je najnegatívnejším prvkom, ktorý ovplyvňuje životnosť zdravého kĺbu.
Výmena bedrového kĺbu za umelý predstavuje úľavu od bolesti a návrat chorého do normálneho života. Totálna endoprotéza znamená, že sa operatívne nahradí hlavica stehennej kosti aj kĺbová jamka v panve za poškodenú časť. Každý pacient si musí uvedomiť, že umelý kĺb má obmedzenú životnosť. Pri šetrnom zaobchádzaní vydrží približne 15 rokov. Preto by si mal uvedomiť, že ide len o náhradu, nie o nový a zdravý kĺb, a tak k nemu aj pristupovať.
Kedy lekár odporučí výmenu:
- pri degeneratívnom ochorení – koxatróze,
- pri poškodení úrazom, po zlomenine krčka stehennej kosti, pri poúrazovej deštrukcii kĺbu,
- pri deštrukcii kĺbu v dôsledku reumatického ochorenia,
- pri vrodených chybách kĺbu,
- pri nádorových ochoreniach.
Čo čaká pacienta pred operáciou
- V dôsledku dlhodobého deformačného poškodenia sa kĺb a okolité mäkké štruktúry prispôsobujú obmedzenému pohybu a skracujú sa. Preto je predoperačná príprava zameraná na postupné naťahovanie skrátených svalových štruktúr bedier, posilňovanie oslabených svalových skupín – predovšetkým brušného, bedrového svalstva a posilňovanie horných končatín a zdravej dolnej končatiny na chôdzu s barlami, ale aj nácvik pohybových stereotypov nevyhnutných pre pooperačnú fázu rehabilitácie.
- Predoperačné vyšetrenie.
- Pokiaľ ide o domácu prípravu, vhodné je nacvičiť si chôdzu s barlami po byte a ubezpečiť sa, že kúpeľňa, toaleta, kuchyňa a posteľ sú ľahko prístupné.
Ako vyzerá pooperačná starostlivosť
- prvé dva dni po operácii pacient leží s operovanou nohou vo zvýšenej polohe. Dôležitá je dychová rehabilitácia, ktorá je prevenciou zápalu pľúc. Pacient zľahka precvičuje podľa pokynov lekára všetky svaly nohy a bedier.
- tretí deň pacient začína chodiť s pomocou bariel bez záťaže operovanej nohy
- piaty až siedmy deň sa začína intenzívnejšie cvičenie, pacient už vie chodiť s barlami aj po schodoch
- dva až tri týždne po operácii zvyčajne odchádza do domáceho liečenia a chodí na pravidelné kontroly určené lekárom, cvičenie je každodenným rituálom
Čo je vhodné v bežnom živote:
- spať na rovnej, pevnej posteli
- 2-krát denne ležať 30 minút na bruchu
- 20 až 30 minút denne cvičiť
- každý deň chodiť na prechádzku, vhodným športom je turistika, plávanie, bicyklovanie…
- pri ležaní na boku je dobré medzi kolená vložiť pevnejší vankúš
Čo vhodné nie je:
- sedieť v hlbokom mäkkom kresle
- dva až tri mesiace od operácie nešoférovať
- otáčať sa na posteli bez vankúša medzi kolenami
- robiť drepy, nepredkláňať sa
- dávať nohu cez nohu
- nosiť predmety ťažšie ako 5 kg
- vyvarovať sa športom ako lyžovanie, futbal, jazda na koni
- doskakovať na operovanú nohu