„Úplne presné čísla nevie nikto, pretože štatistiky sa u nás nevedú,“ hovorí doktorka Ľubica Procházková z II. neurologickej kliniky LF UK a FNsP v Bratislave a dodáva, že ide o druhé najčastejšie chronické ochorenie nervovej sústavy. Negatívnou informáciou je, že chorých pribúda.
„Viac chorých na Slovensku sa pripisuje geografickým podmienkam. Čím bližšie k rovníku, tým menej chorých. Vysvetľuje sa to slnečným svitom, vitamínom D, dĺžkou slnečných dní. Čím ideme severnejšie, tým je chorých viac,“ hovorí doktorka Procházková. Častejšie na ňu ochorejú ženy a zákerná je aj v tom, že sa začína v produktívnom veku medzi 20. a 40. rokom života. „Prečo postihuje najmä mladých ľudí, nevieme. Máme diagnostikované aj deti vo veku troch rokov, ale aj starých ľudí. Väčšinou má však dvojvrcholový výskyt okolo dvadsiatky a potom okolo štyridsiatky,“ dodáva.
Pravú príčinu jej vzniku nepoznáme, ale podieľajú sa na nej infekcie, výživa, porucha imunity či genetická výbava. Istý výskum priniesol zaujímavé výsledky, ktoré hovorili o tom, že deti, ktoré matky dojčili aspoň pol roka, ochorejú na ňu menej často. „Dojčené deti majú vôbec menej autoimunitných ochorení a skleróza sa považuje tiež za poruchu imunity,“ hovorí neurologička.
Stres – provokujúci faktor
Príznakov, ktorými sa prejavuje, je veľa. „Zápal očného nervu s čiastočnou alebo úplnou stratou zraku, dvojité videnie, nezrozumiteľná reč, závraty, poruchy dýchania, prehĺtania, porucha stability, koordinácia, tras končatín a mnohé iné,“ vysvetľuje neurologička. Pacienti sa zároveň sťažujú na únavu. Ak ťažkosti trvajú týždeň-dva, prípadne sa opakujú, je vhodné navštíviť lekára.
Prevencia síce neexistuje, ale lekári odporúčajú odbúrať stres, spomaliť, viac spať, zdravšie sa stravovať. „Stres je jedným z provokujúcich faktorov. A v strese žijeme,“ prízvukuje Procházková.
Ak už je diagnóza jasná, pohyb je pri nej dôležitý. „Napriek tomu, že aj dnes niektorí lekári hlásajú opak. Treba sa hýbať. Život je pohyb. Je jedno, či plávate, chodíte do prírody. Aj na vozíčku sa dá cvičiť.“ Okrem pohybu treba rehabilitovať a absolvovať kúpeľnú liečbu. Tú prepláca každý druhý rok poisťovňa.
Diagnóza a liečba
Ak na esemku lekári myslia, diagnostikuje sa ľahko. Je potrebné vyšetrenie u neurológa, ktorý zistí, či sú zrejmé poruchy nervových dráh. Veľkým pomocníkom je magnetická rezonancia a vyšetrenie likvoru – mozgovo-miechového moku.
Mnohí majú z tejto krutej diagnózy strach. „Hoci ide o nevyliečiteľné ochorenie, vieme liečiť alebo ovplyvniť jeho príznaky. Priebeh ochorenia zvyčajne dostávame pod kontrolu do takej miery, aby nepokračovala veľmi agresívne,“ vysvetľuje doktorka Procházková. Na to všetko sú lieky. Zatiaľ však neexistuje liek, ktorý by chorobu zastavil úplne. Koncom 90. rokov 20. storočia sa však objavili také, ktoré sú schopné za určitých okolností zmierniť priebeh niektorých jej foriem. Platilo však vekové obmedzenie, keď takéto lieky nedostávali ľudia nad 45 rokov. „Našťastie, táto diskriminácia je už minulosťou,“ hovorí neurologička. Najmodernejšími liekmi sú momentálne interferóny, môžu sa použiť cytostatiká. Prebieha veľa klinických štúdií, v ktorých sa skúšajú interferóny v tabletkovej forme. Dnes funguje injekčná alebo infúzna aplikácia, ktorá pacientovi uberá na komforte. Koncom budúceho roka by sme aj na Slovensku mali mať tablety. Skúšajú sa aj rôzne alternatívne metódy, napríklad liečba včelím jedom. „Môže pomôcť, výsledky však neboli overené v štúdiách, preto by som to brala s rezervou.“
Už dávno je jasné, že na sklerózu sa nezomiera, smrť zvyčajne spôsobujú komplikácie, ktoré prináša. Už aj pred tridsiatimi rokmi sa vedelo, že výrazne neskracuje dĺžku života. Ak, tak maximálne o sedem rokov. Vďaka pokroku v medicíne ju dokážeme včas diagnostikovať a stav zlepšiť. Veľa sa v tejto súvislosti hovorí aj o využití kmeňových buniek. „Výskum ide aj týmto smerom, je to ďalšia nádej pre pacientov s touto chorobu,“ dodáva Ľubica Procházková.
Fakty o skleróze multiplex
Odhaduje sa, že ju má 2,5 milióna ľudí na svete
U dospievajúcich je jedným z najbežnejších ochorení centrálneho nervového systému
Sklerózou sa mienia jazvy na mozgu a v mieche
I keď príčina jej vzniku nie je známa, veľa sa vie o jej účinku na imunitný systém, ktorý môže byť jednou z príčin choroby
Nie je priamo dedičná, aj keď genetická náchylnosť hrá v jej vývoji istú úlohu
Vyskytuje sa častejšie u žien ako u mužov
Dĺžku života výrazne neovplyvňuje
Ako sa stravovať pri chorobe
Odborníci kladú pri liečbe veľký dôraz na racionalitu, kalorickú primeranosť, vyváženosť, pestrosť, obmedzenie živočíšnych tukov, veľa vlákniny, vitamínov a minerálnych látok. Odporúča sa dostatočné množstvo horčíka, ktorý obsahujú najmä banány, mandle a datle. Pri jeho nedostatku sa môžu objaviť kŕče, slabosť a chvenie
Z mäsa treba dať prednosť kuraciemu, králičiemu a nemastnému rybaciemu mäsu
Najvhodnejším mliekom je polotučné, v jedálničku by nemali chýbať zakysané mliečne výrobky, jogurty
Syry by nemali obsahovať viac ako 30 percent tuku
Pri príprave jedla použite radšej rastlinné oleje, ideálny je panenský olivový
Strukoviny sú bohatým zdrojom bielkovín, preto by sa v jedálničku mali objavovať aspoň raz do týždňa
Ovocie a zeleninu treba zaradiť do každodenného jedálnička
Pitný režim je tiež dôležitý
Dôležité je jesť 5– až 6-krát za deň v menších dávkach
Zdroj: roska.eu
Príznaky choroby
Únava je jedným z najbežnejších symptómov
Spasticita je zvýšenie svalovej stuhnutosti a môže byť spojené s bolestivosťou, keď sa svaly zvierajú do kŕča
Bolesť
Problémy mechúra a čriev
Sexuálne problémy ako impotencia, znížená vzrušivosť, prípadne pociťovanie bolesti počas pohlavného styku
Poruchy zmyslového vnímania
Chorobná citlivosť vyvoláva nepríjemné pocity v tele. Patrí sem "mravčenie”, pocity štípania, hučania alebo zvierania
Poruchy videnia