Výrazný prelom v pátraní po účinnej látke proti tomuto progresívnemu a dosiaľ neliečiteľnému ochoreniu mozgu objavili americkí vedci a zatiaľ ho vyskúšali na myšiach. Podľa výsledkov zverejnených v prestížnom žurnále Science pri myšiach s alzheimerom zaznamenali dramaticky rýchle zvrátenie patologických, pamäťových a kognitívnych nedostatkov, ktorými sa toto ochorenie prejavuje.
Novým liekom s veľkým prísľubom do budúcnosti sa stal bexarotén. „Je to nevídaný objav,“ vyhlásil Paige Cramer, prvý autor štúdie z Case Western Reserve University v Clevelande.
Zabijak zábudlivých
Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie. Na Slovensku ňou trpí 50– až 60-tisíc prevažne starších ľudí. Medzi prvé varovné signály ochorenia patrí zhoršovanie pamäti, zabúdanie nedávnych udalostí, mien, neschopnosť rozpoznávať známe miesta a orientovať sa v čase. Na alzheimera zatiaľ neexistuje liek, len prostriedky na zmiernenie príznakov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je Alzheimerova choroba jedným z desiatich hlavných smrteľných ochorení ľudstva.
Alzheimerova choroba z veľkej časti vzniká preto, že telo nie je schopné dostať z mozgu bežne sa vyskytujúcu látku beta amyloid. Jej hromadenie postupne narúša fungovanie mozgu. Za odstránenie amyloidu je zodpovedný Apolipoproteín (ApoE). Látka bexarotén však dokáže podporiť mozog v produkcii ApoE, čím sa mozog očistí od nadbytočných amyloidov, a tým sa aj postupne vytrácajú príznaky Alzheimerovej choroby.
O myšiach a ľuďoch
Vedci zatiaľ vyskúšali bexarotén len na myšiach, no boli prekvapení, ako rýchlo zafungoval. Ako jeden príklad uviedli zlepšenie schopnosti myší chorých na alzheimera robiť to, čo by mali. Myši si totiž zvyknú budovať pelechy. V tomto prípade stavebným materiálom boli natrhané kúsky papiera.
Myši s alzheimerom stratili schopnosť spojiť si prítomný papier s možnosťou postaviť pelech, podobne ako ľudia s alzheimerom nevedia, kde čo majú alebo si nevedia spomenúť, na čo to slúži. Už šesť hodín po aplikovaní bexaroténu však choré myši začali z papiera stavať príbytky a výrazne sa zlepšila aj ich schopnosť vnímať a reagovať na čuchové podnety.
Keď sa vedci na účinok bexaroténu pozreli bližšie, zistili, že do 72 hodín odstránil až polovicu nahromadenín amyloidu. Nakoniec z mozgu dostal až 75 percent týchto nebezpečných zhlukov, ktoré sú hlavným patologickým príznakom Alzheimerovej choroby. Zdá sa, že bexarotén vie preprogramovať mozgové imunitné bunky tak, aby „požierali“ zhluky amyloidov, a tým obnovovali normálne fungovanie mozgu.
Ďalšie testy
Výskumníci hovoria, že takáto účinnosť látky je dosiaľ nevídaná. „Dosiaľ najlepšej látke použitej na myšiach s Alzheimerovou chorobou trvalo až sedem mesiacov zredukovanie nahromadenín (amyloidov) v mozgu,“ povedal Cramer. „Tento výskum je veľmi povzbudivý a vďačný, pretože je sľubným prínosom pre liečbu Alzheimerovej choroby,“ pridal sa hlavný autor štúdie profesor Gary Landreth.
Zároveň však zdôraznil, že látka síce funguje veľmi dobre na myšiach, no bude potrebné vyskúšať ju ešte na ľuďoch. „Sme len na začiatku cesty prenosu tohto objavu k jeho použitiu v lekárskej praxi,“ povedal Landreth.
Výhodou potenciálnej liečby bexaroténom však ostáva fakt, že sa táto látka už v praxi používa na liečbu rakoviny. K tomu je považovaná za bezpečnú s relatívne miernymi vedľajšími účinkami. Pre využitie pri liečbe alzheimera však bude musieť ešte prejsť náročnými klinickými testami.