Aj mozog potrebuje rozcvičku

Asi každý túži po skvelej mysli až do vysokého veku. Otázkou, ako to dokázať, sa zaoberajú stovky vedcov na celom svete. Odporúčajú fyzickú aktivitu, jedálny lístok bohatý na omega-3 mastné kyseliny a mnoho ďalších návodov.

03.06.2013 06:00
oči, pamäť, hmat, zmysel, mozog, slepota Foto:
Mozgu zmeny prospievajú, preto je dobré raz za čas zrak odstaviť a poradiť si aj poslepiačky.
debata

Na jednom sa však zhodujú všetci – mozog treba čo najviac precvičovať a dávať mu stále nové podnety.

Telo si udržiava človek vo forme cvičením, na precvičovanie mozgu však veľa ľudí zabúda. Pritom práve jeho pravidelným namáhaním sa podporuje tvorba nových prepojení medzi neurónmi, ktoré sú pri myslení podstatné. Bežné úlohy totiž mozog vlastne nenamáhajú, pretože sú už zautomatizované.

Naopak, vďaka nezvyčajným zmyslovým stimuláciám a aktivitám telo produkuje chemikálie, ktoré podporujú rast nových dendritov a spojení v mozgu. Podľa všetkého tak vďaka pravidelnému precvičovaniu mozgu môže mať človek skvelý rozum a pamäť aj vo vysokom veku. Túto teóriu aj cviky v knihe Udržte svoj mozog nažive predstavili Lawrence Katz a Manning Rubin. Lawrence Katz je zároveň autorom často používaného výrazu neurobik.

Na precvičovanie mozgu slúžia rôzne typy aktivít. Podstatné je, aby činnosť vybočovala z rutiny a zabehnutých postupov a zapájala aj zmysly, ktoré bežne nie sú naplno využité. Aby bol efekt čo najlepší, treba vykonávanej aktivite venovať plnú pozornosť.

So zatvorenými očami

V bežnom živote si človek neraz vôbec neuvedomuje, ako veľmi sa spolieha na svoje oči. Hoci väčšinu akcií zvládne spraviť aj pomocou iných zmyslov, aj z jednoduchej činnosti sa so zavretými očami môže stať misia na päť či viac minút. Mozgu však takéto zmeny prospievajú, preto je dobré raz za čas zrak odstaviť a poradiť si aj poslepiačky.

Vhodný je napríklad pohyb po byte so zatvorenými očami. Snaha rozpamätať sa, čo sa kde nachádza, ako aj precvičenie hmatu je pre mozog osviežujúcou činnosťou. Rovnako možno poslepiačky skúsiť aj umývanie zubov, nájdenie predmetu v kabelke alebo kufríku či rozoznávanie mincí. Hra, ktorá pobaví mozgy aj nosy celej rodiny, je jednoduchá. Treba len pripraviť vzorky desiatich potravín a následne ich rozoznať podľa vône aj poslepiačky. Kto získa najviac bodov, vyhráva. Podobným spôsobom možno preveriť aj chuťové bunky.

Pomôže aj ľavá ruka

Hoci sa nájde pár výnimiek, ktoré majú obe ruky rovnako výkonné, väčšina ľudí má jednu z nich dominantnú. Ďalšia séria cvikov je zameraná na jej čiastočnú ignoranciu – hlavnú úlohu totiž hrá nedominantná ruka, teda vo väčšine prípadov ľavá. Skúste ňou napríklad písať. Aj keď je tento proces namáhavý a zdĺhavý, nenechajte sa hneď odradiť. Zapojiť ju možno aj do rôznych iných činností – pri odomykaní dverí, nakladaní vecí do tašky alebo jedení.

Hry s písmenami

S písmom prichádza do kontaktu každý – a práve ono môže byť skvelým cvičebným nástrojom. Skúsiť možno napríklad čo najrovnejšie písanie bez použitia zraku. Vhodné je aj čítanie textu odzadu a pozadu by nemali zostať ani rôzne krížovky či hádanky. V tomto prípade je ideálne ich obmieňať a nesústrediť sa len na jeden typ, ktorý už lúštiteľ dobre pozná. Naopak, aj samotné pochopenie pravidiel novej hádanky je cvičením.

Pamäť treba potrápiť

Najlepší cvik pre pamäť je spomínanie a učenie sa nových vecí. Dobrým tipom je napríklad pospomínať si počas cesty v autobuse na mená všetkých spolužiakov aj učiteliek zo základnej školy alebo na detské lásky, zhrnúť všetky členské krajiny Európskej únie a ich hlavné mestá, či si spomenúť na názvy obľúbených kníh z detstva. Mozog však treba zamestnávať aj novými podnetmi, preto je nevyhnutné chodiť s otvorenými očami, vnímať svet okolo seba a učiť sa nové veci aj v staršom veku. Čo tak napríklad osvojiť si znakovú reč pre hluchonemých?

Ako na rutinu?

Človek si zväčša zvykne na jeden spôsob robenia vecí, ktorý mu z nejakých dôvodov vyhovuje najviac. Robí ich automaticky a mozog tak zaťažuje len minimálne. V niektorých prípadoch ide o pozitívum – napríklad ak sa človek zle cíti a ani si nepamätá, ako sa dostal domov. Mozog je však v takomto prípade namáhaný minimálne a cestu domov pozná doslova naspamäť. Preto je skvelé zaužívané zvyky raz za čas obmeniť. Zvoliť netradičnú cestu do roboty, nájsť nové miesto aj bez navigácie – len s použitím vlastného orientačného zmyslu či papierovej mapy, alebo vybrať netradičné nové miesto na stretnutie s priateľmi – to všetko sú pre mozog nové vnemy, vďaka ktorým si zachováva svoju mladosť.

debata chyba