Svet paranoika: Zdravý som ja a chorí všetci naokolo

Paranoja je príznak rôznych psychických porúch. Psychiatria paranoidného človeka vysvetľuje tak, že má extrémny, neprimeraný pocit toho, že druhí ľudia, okolie či spoločnosť mu robia naschvál, snažia sa ho zničiť a poškodiť.

04.07.2013 14:00
paranoja, strach, obavy, prehnaný strach,... Foto:
Paranoici o liečbu nemajú záujem.
debata (3)

Paranoik v tom vidí zámernú a systematickú snahu, hoci všetci okolo sú si istí, že to nie je pravda. Vysvetlil to psychológ, Doc. Mgr. Anton Heretik, PhD. Ako ďalej spresnil, paranoidný človek s paranoidnými prejavmi môže byť napríklad presvedčený o tom, že sa proti nemu spikla nejaká organizácia, susedia či rodina.

Veľmi čitateľná paranoja sa môže prejaviť aj pri schizofrénii. Okoliu je v tomto prípade veľmi nápadná. Človek je totiž presvedčený o tom, že ho ovplyvňujú mimozemšťania, no niektoré paranoické prejavy alebo myšlienky nemusí byť také ľahké prekuknúť. „Napríklad niekto má súdny spor, ktorý je reálny, no on je presvedčený o tom, že súdy sú na strane toho druhého a spolu sa akosi dohodli. Dá sa však odvíjať od toho, že človek si všetko prepája, všetci mu robia zle, celý svet je zlý a paranoické symptómy sa stávajú súčasťou jeho života.“

Na otázku, či sa paranoidné stavy paranoika môžu odvíjať na základe zážitku, Heretik odpovedá: „Občas býva jasné, že človeku sa stalo nejaké príkorie, ale to, čo z toho vyvodil alebo ako sa začal správať a vnímať svet, je neprimerané.“ Psychológ však upozornil na to, že paranoja nemusí mať príčinu. Stačí, že je človek nastavený vnímať všade okolo seba fakt, že mu chcú všetci ublížiť a dokonca sú dohodnutí. „Keby sme ich roky sledovali, zistíme, že postupne si vybudujú systém presvedčení.“

Čo je paradox, paranoja sa nedá liečiť. Najdôležitejším dôvodom je však to, že o liečenie paranoici nemajú záujem. „Oni to neberú tak, že sú chorí, ale že im ostatní robia zle,“ zdôraznil Heretik. Navyše, v ich vnímaní sú oni tí zdraví a chorí všetci naokolo. Psychológ tiež upozornil, že na to, aby sa liečiť museli, museli by pod vplyvom svojho ochorenia páchať trestné činy či ohrozovať seba alebo druhých.

Keď niekto vysloví vetu: Trpím paranojou, je viac ako pravdepodobné, že ňou netrpí. „Ten, čo si uvedomuje, že jeho podozrenia sú prehnané, väčšinou paranoidný v pravom slova zmysle nie je.“ Podľa Heretika je v norme, len je na rôzne veci viac citlivý a tým pádom uvažuje viac nad tým, ako je to naozaj. „Ale to ešte nie je paranoja. Skutoční paranoici nad tým nerozmýšľajú, lebo sú stopercentne presvedčení o tom, že majú pravdu.“

Paranoici namiesto toho, aby vyhľadávali knihy, ktoré by im pomohli, vyhľadajú skôr knihu o sprisahaní slobodomurárov, hovorí ďalej Heretik. Zhodnotil, že paranoja predstavuje vážny problém a v rodinách spôsobuje aj tragédie. „Čím viac ich okolie začne presviedčať o tom, že sú paranoidní, tým viac sú presvedčení o tom, že aj oni sú súčasťou tohto problému,“ myslí si psychológ.

Psychológ Doc. Mgr. Anton Heretik, PhD. učí na katedre psychológie FFUK v Bratislave. Spolupracuje tiež s organizáciou Liga za duševné zdravie.

3 debata chyba