O terapii vraví ako o záhadnej. „Vôbec som nerozumela tomu, čo sa tam deje. Jemné dotyky prinášali hlboké uvoľnenie,“ opísala v skratke žena, ktorej terapia pomohla a naďalej pomáha nájsť svoj stred a vnútornú oporu pri rôznych životných rozhodnutiach a zmenách.
Kraniosakrálny systém (cranium – lebka, sacrum – krížová kosť) je stále pomerne neznámy. Kraniosakrálny rytmus pulzuje hlboko vnútri nášho fyziologického systému. Táto vnútorná hybná sila sa nazýva aj „primárne dýchanie“. Terapia prináša hlboké fyzické a emocionálne uvoľnenie a súčasne aktivizuje samoozdravné procesy organizmu. „Ľudia poznajú najmä dýchací a srdcový rytmus. Kraniosakrálny je zaujímavý tým, že sa objavuje ako celkom prvý a po smrti zaniká ako posledný. Tým je trochu záhadný,“ zhodnotila terapeutka. Kraniosakrálnu terapiu sprístupnil verejnosti americký lekár John Upledger. Počas operácie otvoril miechový kanál a keď sa snažil udržať pinzetami blany, odrazu nebol schopný, lebo sa rytmicky hýbali.
Foto: archív I. Bánovej
Podstatou terapie je vnímanie pulzácie mozgovomiechovej tekutiny. Ako vysvetlila Bánová, napúšťa a vypúšťa sa v mozgových komorách v určitom rytme a prúdi v kraniosakrálnom systéme, pričom končí až pri krížovej kosti. Bánová vysvetlila, že kosti lebky sa musia prispôsobovať tlaku mozgovomiechovej tekutiny – kvôli tomu sa lebka zväčšuje a zmenšuje, akoby dýchala. Úlohou terapeuta je naučiť sa precítiť pohyb kostičiek, či tam nie sú nejaké bloky. „Prúdenie tekutiny, ktoré sa deje v určitom rytme, sa prenáša na všetky štruktúry v tele. Pohyb mozgovomiechovej tekutiny sa dá odčítať aj na chodidlách či kdekoľvek inde na tele. Obmedzenie, resp. blokáda môže byť priamo v chrbtici v miechovom kanáli, no napätie sa môže uložiť hocikde a blokovať pohyb tekutiny. Ja sama som bola prekvapená, keď som to ucítila, lebo je to jemnučké,“ skonštatovala Bánová a doplnila, že rovnako ako klient, aj terapeut musí byť počas terapie úplne uvoľnený.
Bánová sa učila u nemeckého lektora Ulricha Hesseho – Nijesha. Po prvom týždni kurzu si kúpila masážny stôl a terapiu začala praktizovať. Ako plnohodnotná terapeutka však mohla terapiu praktizovať až po rok a pol trvajúcom kurze, počas ktorého si musela „ohmatať“ a precítiť viacerých ľudí.
Dnes sa na ňu vraj ľudia obracajú takmer so všetkým. „Mozgovomiechová tekutina vyživuje, detoxikuje a ochraňuje centrálnu nervovú sústavu.“ Záujem o terapiu majú ľudia, ktorých trápia migrény, neurologické problémy, depresie a rôzne iné, s ktorými im už lekár nedokázal pomôcť. „Lekár klientovi vraví, že mu nič nie je, no jemu je stále zle, má závrate, vysoký očný tlak, poruchy videnia či hučanie v ušiach,“ vymenovala Bánová. Kraniosakrálna terapia je účinná aj pri strese, na posilnenie imunitného systému, v prípade alergií, pri škúlení, rôznych poruchách zraku, pri škrípaní zubov, pri nespavosti, chronickej únave, no je výborná aj ako doplnok poúrazovej a pooperačnej rekonvalescencie a dokonca ju môžu absolvovať aj tehotné ženy, pretože uvoľňuje psychiku a telo.
V niektorých krajinách je kraniosakrálna terapia dokonca súčasťou popôrodnej nadštandardnej starostlivosti. Vykonáva sa priamo v pôrodnici, povedala Bánová. „Lebka bábätka znáša pri priechode pôrodnými cestami obrovské tlaky, takže občas sa už pri pôrode môže čosi zablokovať a objaviť neskôr. Dieťa môže mať dôsledkom toho poruchy učenia, správania a koncentrácie. Preto sa v tomto prípade vníma kraniosakrálna terapia ako prevencia,“ vysvetlila Bánová.
Pri kraniosakrálnej terapii sa venuje pozornosť určitým bodom od nôh až k hlave, vrátane trupu a lebky. Dotyky sú jemnučké, majú váhu listovej obálky (ktorá nemá viac ako 5 gramov). Terapia je nebolestivá, trvá hodinu a klient je oblečený. Jeho reakcie sú podobné ako pri klasickej masáži, môže napríklad zaspať. „Záleží aj od toho, s akým problémom príde. Sú ľudia, ktorí majú pocit, že roky stoja na jednom mieste, alebo sa potrebujú uvoľniť či chceli by niečo zmeniť, no nevedia ako. Preto môže byť reakcia pri uvoľnení dosť emocionálna a klient sa dokonca môže aj rozplakať.“
Jedna terapia nestačí, odporúča sa viac opakovaní. V zahraničí sa ľuďom s ťažšími ochoreniami typu skleróza multiplex alebo detská mozgová obrna, aplikuje kraniosakrálna terapia aj každý deň. Pri iných problémoch môže stačiť opakovanie raz do týždňa alebo raz do mesiaca. A Bánovej výsledky, ktoré stoja za zmienku? „Všetkých upozorňujem, že nie som liečiteľ. Kraniosakrálna terapia je skôr podpora, aby sa telo vrátilo k stavu zdravia. Aby si našlo mechanizmy na to, ako sa opäť dostať do harmonického stavu,“ povedala Bánová, ktorá má dobré výsledky napríklad s hučaním v ušiach, pri bolestiach kĺbov, migrénach či závratoch.
Najhorší je vraj klient, ktorý sa terapeutovi zverí do rúk s tým, aby s ním niečo spravil. „Taký klient bude len ťažko úspešný, pretože jednak tej terapii možno sám neverí, no hlavne chce, aby zaňho urobili niečo tí druhí. Za svoj život musí niesť zodpovednosť každý sám.“
PhDr. Ivana Bánová sa venuje kraniosakrálnej terapii, metamorfnej technike aj klasickej masáži, je certifikovaná inštruktorka masáží dojčiat CIMI. Vedie aj cvičenia pre matky s deťmi od 1 do 3 rokov, organizuje odborné a zážitkové semináre z oblasti materstva a rodičovstva.