Ako to už pri liečivých rastlinách býva zvykom, dobre o nich vedeli už naši dávni predkovia. Konkrétne s medovkou si už starí Rimania tíšili kŕče, používali ju tiež pri búšení srdca, dokázala zahnať melanchóliu, ale tiež bolesti brucha. Istý zdroj tiež vravel, že po medovkovom čaji sa vraj snívajú nádherné sny, preto ju treba piť hodinu pred spaním. Čo je tiež zaujímavé, je fakt, že medovku milujú aj včely. Vraj pred ňou majú taký rešpekt, že neuštipnú nikoho, kto má túto zázračnú bylinku pri sebe.
Liečivé nie sú kvietky či koreň, ale mäkkučké medovkové lístočky. Jej domovom je južná Európa, odtiaľ sa rozšírila aj do ostatných kútov. Medovka je nenáročná, pestuje sa ľahko, veľa toho vydrží. Aby nikto nepochyboval o tom, že bylinka je to skutočne liečivá, v roku 2006 ju pre istotu vyhlásili za „liečivú rastlinu roka“. To jej dodalo na vážnosti.
Medovkový čaj, extrakt, špiritus či masť, pomáhajú aj v boji proti stresu. Ľahko a rýchlo sa po medovke zaspáva, potláča žalúdočnú neurózu, posilňuje srdce a odbúrava tiež nepotrebnú nervozitu. Podobná je ľubovníku bodkovanému, lebo aj ju môžeme užívať, keď nás trápia psychické problémy, sme smutní a skleslí. Účinok, ktorý nepochybne má, sa zvykne nazývať tiež „rozveseľujúci“. Nie je to všetko, medovka lieči ešte ďalej, akoby nepoznala hraníc. Pomáha pri hlavybôľoch či menštruačných bolestiach, piť medovkový teplý čaj možno aj počas prechladnutia.
Ukázalo sa tiež, že medovka má schopnosť zlepšovať pamäť a čistí aj kožu. V tom prípade sa žiada parný kúpeľ, nestačí piť medovkový čaj. Pacientom s Alzeimerovou chorobou a sklerotikom sa medovka rozhodne odporúča, pomôže aj študentom, ktorí si prajú, aby im to „lepšie pálilo“.