Rakovina vôle, ako sa depresii hovorí, postihuje celé telo, nielen dušu

Psychické ochorenia a poruchy sú epidémiou dnešnej doby. Ľudí, ktorí nimi trpia, je čoraz viac. Naše duševné zdravie ohrozuje stres, rýchly životný štýl, prepracovanosť, náročné vzťahy v rodinách, sociálna neistota i nevyriešené traumy z minulosti.

"Depresia je jednou z najzávažnejších a najčastejšie sa vyskytujúcich duševných porúch. Je to ochorenie, ktoré vzniká na podklade neurochemických zmien v mozgu a môže, no nemusí, súvisieť so životnými udalosťami,“ hovorí doktor Marek Zelman, riaditeľ Psychiatrickej nemocnice Hronovce. "Na jednej strane smutná pokleslá nálada, pokles energie či zvýšená unaviteľnosť, na druhej strane chorobne podmienená chýbajúca schopnosť prežívať príjemné aktivity či strata záujmu o ne, to sú dva hlavné príznaky depresie,“ konštatoval. Ako však povedal, depresiou nie je prechodný stav psychickej nepohody, zármutku, zlej nálady, sklesnutosti, prirodzený smútok…

"Depresia je psychická porucha, ktorá je dobre liečiteľná, avšak doteraz nie úplne kompletne liečená. Mnoho pacientov sa však, žiaľ, nelieči či nevyhľadá lekára včas. Ochorenie môže postihnúť každého v každom veku a životnom období. Často vypukne bez zjavnej, náhlej príčiny a jeho pôvod sa mnohokrát nedá zistiť. Základným príznakom depresie okrem depresívnej nálady je anhedónia – neschopnosť tešiť sa duševných i fyzických pôžitkov, neschopnosť prežívať pozitívne pocity, ale aj negatívne emócie, a cítiť zadosťučinenie z príjemných udalostí,“ vysvetlil doktor Zelman. Skrátka, nemožnosť užívať si život a skutočne žiť.

Predpokladá sa, že do roku 2020 bude depresii patriť druhá priečka v rebríčku najčastejších príčin úmrtí vo svete, a to hneď po ischemickej chorobe srdca. "Ide o dlhotrvajúce ochorenie spojené s častou a dlhodobou práceneschopnosťou a často aj invalidizáciou,“ vraví Zelman. Včasná diagnostika a liečba je preto veľmi dôležitá, pretože znižuje riziká dlhodobých dôsledkov.

Podľa rôznych údajov sa depresia niekedy v živote vyskytla u 9 až 26 percent žien a u 5 až 12 percent mužov. Podľa Zelmana sa prvá depresia obyčajne objavuje okolo 40. roku života, nie je to však pravidlo. Takzvaná veľká depresívna porucha je vôbec najčastejšou príčinou samovrážd spomedzi všetkých psychických ochorení. Nediagnostikovaná a neliečená depresia sa môže vážne zhoršovať. Môže viesť až k samovražde alebo spôsobovať človeku dlhoročné utrpenie.

Prvým príznakom depresie býva anhedónia. Často pretrváva aj po odznení depresívnej epizódy a sťažuje pacientom návrat k bežnému životu. Anhedónia je pojem odvodený z gréckeho slova „hedone" teda radosť, potešenie. "Tento príznak bol v minulosti zaznávaný. V popredí boli iné, ľahko identifikovateľné príznaky ako zlá nálada, nesústredenosť, únava, poruchy príjmu potravy a spánku či samovražedné myšlienky. Dnes je však vnímaná ako vážna súčasť depresie,“ konštatoval doktor Branislav Moťovský z Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice Trenčín. "Až 37 percent pacientov, ktorí trpia depresiou, prežíva aj klinicky významnú anhedóniu. Pacienti, ktorí už nemali iné príznaky depresie, často opisovali, že sa ďalej cítia neschopní tešiť sa z čohokoľvek v živote. Hoci už vládali fungovať v práci i v rodine, chýbal im pocit uspokojenia z bežných denných udalostí.

Súčasná moderná antidepresívna liečba však už vie pomôcť aj pacientom s andhedóniou. "Liek s účinnou s látkou agomelatín je moderné antidepresívum s výrazným účinkom na obidva hlavné príznaky depresie, depresívnu náladu i anhedóniu, a s minimálnymi nežiaducimi účinkami. Mechanizmus účinku je iný než pri všetkých predchádzajúcich antidepresívach. Agomelatín je prvý prípravok, ktorý podľa odborných štúdií okrem ďalších depresívnych príznakov účinkuje aj na anhedóniu,“ vysvetľuje doktor Moťovský. "Je klinicky overené, že agomelatín zlepšuje anhedóniu od prvého dňa a počas celej liečby. Cieľom liečby sa tak stáva aj snaha pomôcť pacientom nájsť uspokojenie, zlepšiť ich život, umožniť im znovu začať vnímať príjemné pocity, ktoré sú pre väčšinu ľudí úplne normálne a bežné, a doviesť ich tak k úplnému zotaveniu z depresie,“ konštatoval.

Prvým a najdôležitejším krokom je však pri prvých príznakoch depresie navštíviť lekára – či už praktického, alebo psychiatra. "Nečakajte, že sa váš stav zlepší okamžite, hoci sa vám môže zdať, že vaše utrpenie je neznesiteľné. Kým nasadené antidepresíva zaberú, potrvá to niekoľko týždňov. Dôležité je dodržiavať dávkovanie, brať lieky pravidelne a nezúfať, ak bude nutné medikáciu vymeniť. Všetky možné vedľajšie účinky oznámte svojmu lekárovi, aby vám prípadne vedel upraviť liečbu. Budete mať ,horšie‘ a ,lepšie‘ dni, myslite však na to, že depresia je dobre liečiteľná. Hoci spočiatku v žiadne zlepšenie nedúfate, váš stav sa zlepší a už počas liečby sa vrátite späť k svojmu životu a záujmom,“ dodal doktor Moťovský.

Ako sa depresia diagnostikuje?

• správna diagnostika nie je vždy jednoduchá. Často ju totiž sprevádzajú pocity úzkosti a je dôležité rozlíšiť, či ide o depresiu, úzkosť alebo zmiešaný stav depresie a úzkosti, lebo liečba každého ochorenia je odlišná
• stanovenie diagnózy a následne liečby často komplikuje aj to, že mnohí ľudia nevedia alebo nechcú pripustiť, že majú skutočne zdravotný problém. Neexistujú žiadne zobrazovacie metódy či biochemické vyšetrenia, ktoré by preukázali diagnózu depresie. Lekár ju diagnostikuje dôslednou anamnézou a zhodnotením prejavov, ktoré sa u človeka objavujú

Ako sa rozpoznáva anhedónia?

• niekedy je pre lekára ťažké odlíšiť anhedóniu ako depresívny príznak od vedľajších účinkov liečby, ktoré na pacienta pôsobia a ktoré môžu ovplyvniť jeho emocionalitu
• niektorí pacienti, ktorí sú liečení selektívnymi inhibítormi spätného vychytávania serotonínu, popisujú počas liečby emocionálnu plochosť či otupenie – neschopnosť plakať, smútiť, hnevať sa, prekvapiť sa, vyjadrovať svoje pocity, prežiť potešenie v sexuálnej oblasti a pociťovať sexuálnu túžbu
• pacienti s depresiou sú väčšinou schopní opísať, čo pri anhedónii subjektívne prežívajú. Opisujú stav nešťastia a utrpenia, úplnú neschopnosť tešiť sa z čohokoľvek v živote, chýbanie pocitu uspokojenia z bežných denných udalostí. Na rozdiel od apatickej nálady nie sú k svojmu stavu ľahostajní. Sťažujú sa na znížený záujem o svoje záľuby alebo neschopnosť cítiť radosť pri činnostiach, ktoré im predtým radosť prinášali
• anhedónia vyúsťuje do straty motivácie uskutočňovať tieto aktivity, chýba emočná odpoveď na pozitívne podnety zo strany okolia, ktoré obvykle vyvolajú potešenie. Anhedónia sa prejaví aj v reči, v mimike, v správaní a vo vzťahoch
• pri posudzovaní symptómov treba brať do úvahy aj kultúru, z ktorej človek pochádza. Vplyv na emocionálnu reaktivitu majú aj nelegálne návykové látky. Okrem klinických vyšetrení majú lekári k dispozícii test s názvom Snaithova-Hamiltonova stupnica potešenia, ktorá bola navrhnutá na zmeranie schopnosti prežívať potešenie počas niekoľkých uplynulých dní.

Čo je to depresia?

• tento pojem sa často používa aj v situáciách, keď hovoríme o zlej nálade. Veľa ľudí presne nevie, čo je depresia a čo ju odlišuje od bežných pocitov smútku či negatívneho prežívania skľučujúcich udalostí. Mätie nás aj to, že existuje veľa typov depresie (unipolárne depresie, manické depresie, sezónne afektívne poruchy, dystýmie)
• väčšina z nás sa však s depresiou počas života stretne. Buď priamo, alebo cez ochorenie člena rodiny či priateľa. U každého piateho človeka sa aspoň 1-krát za život objaví klinicky významná depresia
• každoročne ochorie 5 % obyvateľov Slovenska nezávisle od veku. Ženy ochorejú 2-krát častejšie ako muži
• depresii sa hovorí aj „rakovina vôle“. Je to ochorenie, ktoré postihuje všetky časti života
• depresia patrí medzi afektívne („citové“) psychické poruchy a jej hlavnými príznakmi sú porucha nálady a anhedónia
• je to chronické ochorenie a prejavuje sa jednorazovými či opakujúcimi sa epizódami depresie, ktoré trvajú minimálne 2 týždne, alebo výrazným poklesom záujmu takmer o všetky činnosti. Ak sa nelieči, obyčajne pretrváva 6 mesiacov alebo aj dlhšie
• veľa neliečených pacientov trpí jej prejavmi počas niekoľkých rokov. Depresia má tendenciu sa aj po vyliečení opäť vracať. U viac ako 50 percent ľudí sa po prvej epizóde objaví ešte minimálne jedna. Po druhej a tretej epizóde depresie rastie riziko recidívy ochorenia až na 70 – 90 %
• depresia patrí medzi najčastejšie duševné ochorenia, ale aj medzi najčastejšie choroby vôbec. Predpokladá sa, že do roku 2020 jej bude patriť druhá priečka v rebríčku najčastejších príčin úmrtí vo svete, a to hneď po ischemickej chorobe srdca
• s ťažkou depresiou má skúsenosť až 17 % ľudí. Podľa rôznych údajov sa niekedy v živote vyskytla u 9 – 26 % žien a u 5 – 12 % mužov. Prvá depresia sa obyčajne objavuje okolo 40. roku života, nie je to však pravidlo. Takzvaná veľká depresívna porucha je vôbec najčastejšou príčinou samovrážd spomedzi všetkých psychických ochorení

Čo je to anhedónia?

• termín anhedónia pochádza z gréčtiny a v preklade znamená zápor (an) k slovu hédóné (radosť)
• najčastejšie sa charakterizuje ako „strata schopnosti tešiť sa“, nemožnosť získať potešenie z príjemných zážitkov
• prvýkrát ju opísali v 19. storočí, ale až do konca 80. rokov minulého storočia bola zaznávaná ako príznak depresie. V popredí boli iné, ľahko identifikovateľné príznaky ako zlá nálada, nesústredenosť, únava, poruchy príjmu potravy a spánku či samovražedné myšlienky
• v súčasnosti je však spolu s dysforickou (skľúčenou) náladou považovaná za základný príznak veľkej depresívnej epizódy
• anhedónia teda nie je samostatná psychiatrická diagnóza, je to významný symptóm depresie
• prirodzená nechuť do niečoho alebo nezáujem o niečo nie je anhedónia. Zistilo sa, že súvisí nedostatkom dopamínu, noradrenalínu a niektorých ďalších neurotransmiterov – chemických látok, ktoré prenášajú impulzy v mozgu. Dopamín hrá hlavnú úlohu pri pocitoch spojených s prežívaním, motiváciou a pocitom odmeny. Noradrenalín sa zase viac spája s aktivitou
• viaceré neurologické ochorenia, ktoré sa vyznačujú nedostatkom dopamínu sa preto spájajú aj s anhedóniou. Štúdia Inštitútu psychiatrie v Londýne zase poukázala na zníženú činnosť viacerých oblastí mozgu pri anhedónii – prednej časti mozgu, ktorá je spájaná s empatiou a reguluje negatívne emócie, striata – prúžkovitého telesa, ktoré súvisí s motiváciou a pocitom odmeny a amygdaly- oblasti mozgu spojenej s náladou a reguláciou obáv. Tieto štúdie môžu podľa vedcov v budúcnosti pomôcť pri vývoji nových liekov na anhedóniu pôsobiacich len v istých častiach mozgu

Aký je rozdiel medzi depresiou a „zlou náladou“?

• depresia nie je len „zlá nálada“ či pocity smútku. Ide o časté a závažné ochorenie, ktoré môže narušiť každodenné fungovanie človeka a spôsobiť sebapoškodenie či samovraždu
• výskumy ukazujú, že mozog ľudí s depresiou funguje odlišne, poruchy sa pravdepodobne objavujú v oblasti mozgu pre správanie, myslenie, chuť do jedla a spánok. Zrejme dochádza aj k nerovnováhe dôležitých chemických látok v mozgu – tzv. neurotransmiterov. Ide teda o medicínsky problém
• od bežného smútku alebo rozladenosti sa depresia líši najmä tým, že je intenzívnejšia a hlbšia ako smútok; trvá dlhšie; nepriaznivo ovplyvňuje našu výkonnosť
• platí, že príznaky depresie sa od prirodzených negatívnych reakcií na nepriaznivé životné udalosti či straty líšia tým, že pretrvávajú dlhšie ako dva týždne, sú hlboké a znemožňujú človeku fungovať v bežnom živote

Čo spôsobuje depresiu?

Vedci presne nevedia, čo spôsobuje depresiu. Predpokladá sa, že niektorí ľudia majú na vznik depresívneho ochorenia genetické predpoklady alebo ich zraniteľnosť spôsobili zlé skúsenosti z raného detstva. Depresiu môže vyvolať aj fyzická choroba, užívanie niektorých liekov či tzv. rekreačných drog. Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu zvýšiť riziko vzniku depresie.

Medzi najčastejšie patria tieto:
Strata milovanej osoby, spoločenského postavenia, zamestnania.
Dedičnosť: k vzniku depresie môžu prispieť genetické faktory, ktoré pravdepodobne spôsobujú biochemické poruchy v mozgu (napr. poruchy v počte receptorov či v ich citlivosti).
Depresívne myslenie: tendencia človeka vysvetľovať si udalosti pesimisticky a s beznádejou.

Negatívne myšlienky u ľudí s depresiou delíme do 3 kategórií:
1. Negatívne myšlienky o sebe – presvedčenie človeka o sebe samom, že je bezcenný a neschopný, že nič nerobí dobre.
2. Negatívne vnímanie životných udalostí.
3. Beznádejný pohľad na budúcnosť – človek si myslí, že jeho neschopnosť a nedostatočnosť mu znemožnia zlepšiť svoju situáciu.

Môže prichádzať postupne alebo vzniknúť náhle. Rovnako ako všetky choroby môže udrieť bez zjavnej príčiny. To, že príčina je často neznáma, je pre mnohých ľudí stresujúce. Chcú vedieť a „pochopiť", prečo sú vlastne chorí.

Čo spôsobuje anhedóniu?

Treba si uvedomiť, že anhedónia nie je samostatná diagnóza, je to jeden zo základných príznakov depresie. Podobne ako pri depresii aj anhedónia podľa všetkého súvisí s poruchou biochémie mozgu, pravdepodobne s nedostatkom neurotransmiterov – noradrenalínu a dopamínu a tiež možno s nedostatočnou činnosťou niektorých častí mozgu.

Čo presne ju spôsobuje, však zatiaľ tak ako pri depresii nie je známe.