Všetko o strese. Najhoršie sú na tom ľudia tesne pred dôchodkom

Stres je súčasťou nášho každodenného života a v preklade znamená uťahovať, stláčať. Ide o silný podnet, s ktorým sa musí náš organizmus vyrovnať. So stresovou situáciou sa však nedokáže vyrovnať tretina Slovákov, pričom zvýšenému stresu čelia až siedmi z desiatich.

15.01.2016 06:00
debata (3)
Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
stres, nervozita, práca, prepracovanosť Ilustračné foto.

Potvrdil to prieskum, ktorý pre zdravotnú poisťovňu Dôvera robil Inštitút stresu. Zvýšené stresové zaťaženie sa pritom zistilo aj u najmladšej skúmanej vekovej kategórie – medzi 18– až 29-ročnými ľuďmi. „Ideálny stav stresového skóre sme zistili len u tretiny vyšetrených, čo tiež nie je veľmi dobrá správa. U ôsmich ľudí zo sto bolo stresové zaťaženie dokonca extrémne vysoké,“ konštatoval vedúci inštitútu psychológ Karol Kováč.

Najhoršie výsledky dosiahli ľudia vo vekovej kategórii tesne pred dôchodkom, teda 50– až 64-roční. Nielen, že sú vystavení najväčšiemu stresu, ale zároveň ich schopnosť zvládnuť stresové situácie je najslabšia. V prieskume dopadli dokonca horšie ako najstaršia veková kategória 65+.

Čo je stres

  • Slovo stres pochádza z latinského slovesa "stringo, stringere“, teda sťahovať, uťahovať. Je odpoveďou organizmu na akúkoľvek nadmernú záťaž, ktorá vyvoláva v tele reakciu prispôsobovania sa na nové podmienky, takzvanú stresovú reakciu, prostredníctvom ktorej sa organizmus uvedie do pohotovosti a snaží sa so záťažou vyrovnávať.
  • Stres je každá situácia, pri ktorej na organizmus pôsobia škodlivé podnety a vychyľujú ho z rovnovážneho stavu, ohrozujú jeho celistvosť a integritu.
  • Podnetom, ktorý ho vyvolá, môže byť nepríjemná informácia, úmrtie, autonehoda, ale aj športový výkon, poranenie alebo popálenie, ktoré tiež vyvolávajú krátkodobý stres v organizme.
  • Pokiaľ trvá krátkodobo a v primeranej intenzite, stimuluje človeka k vyššiemu alebo lepšiemu výkonu, podporuje látkovú výmenu, hormonálne zabezpečenie, ako aj duševné schopnosti, tvorivosť a podobne, preto hovoríme o pozitívnom, prospešnom strese.
  • Naopak, nadmerný stres, ktorý pretrváva dlhodobo, ohrozuje telesné aj psychické zdravie človeka, môže ho poškodiť a dokonca spôsobiť až smrť v dôsledku nadmernej záťaže a vyčerpania organizmu. Vplyv na výkonnosť je veľmi negatívny až ničivý.

Podľa krajského odborníka na psychiatriu a primára psychiatrického oddelenia nemocnice v Rimavskej Sobote Petra Korcsoga je však realita ešte horšia, ako ukazujú údaje. „Reálne je nárast podľa mňa oveľa výraznejší, až sa čudujem, že sa to na číslach neprejavilo. Predovšetkým výskyt úzkostných porúch a závislostí, ktoré vyžadujú liečbu, je niekoľkonásobný,“ uviedol. Vysoký výskyt duševných problémov medzi 51– až 60-ročnými ho neprekvapuje, podľa neho nezamestnanosť, sťažené uplatnenie sa na trhu práce a častejšie telesné ochorenia robia túto skupinu veľmi zraniteľnou.

Zo štatistík zdravotnej poisťovne výrazne horšie vychádzajú ženy, duševnou poruchou vlani trpelo 96,2 tisíca z nich, kým mužov s takouto diagnózou bolo takmer o polovicu menej (50-tisíc). V skutočnosti sú však psychické problémy u mužov minimálne rovnako časté, ak nie dokonca častejšie ako u žien. Psychiatra vyhľadá máloktorý muž, svoje problémy sa snažia riešiť skôr u lekárov internistov, gastroenterológov či neurológov.

Pritom jedným zo spúšťačov psychických ochorení je práve stres. „Teda odpoveď organizmu na nadmernú záťaž, situácia, pri ktorej na organizmus pôsobia škodlivé podnety a vychyľujú ho z rovnovážneho stavu. Stresu sa však dá účinne predchádzať zdravým životným štýlom – aj pravidelným pohybom,“ vraví psychológ.

Nie každý stres je však zlý. Pod stresom ste aj vtedy, keď sa pripravujete na podanie výkonu alebo keď s napätím sledujete športový prenos. Ak trvá krátko a má primeranú intenzitu, môže mať na človeka pozitívny vplyv. Pozitívny stres sa spája s prežívaním alebo očakávaním pozitívnej udalosti. Stimuluje nás k lepšiemu výkonu, zvyšuje tvorivosť, sústredenosť a pomáha dosiahnuť vytýčený cieľ. Naopak, na psychiku a celkové zdravie môže mať nepriaznivý vplyv negatívny stres. Pod tlakom nadmernej a dlhodobej záťaže môže vyústiť až do úplného vyčerpania alebo rôznych zdravotných problémov.

Prejavy stresu

  • Fyziologická oblasť – búšenie srdca, zvieranie v hrudi, nutkanie na močenie, na stolicu, silné bolesti hlavy, migréna, zmeny v menštruačnom cykle, v sexuálnej túžbe (pokles).
  • Emočná rovina – prudké zmeny nálad, neschopnosť prejavovať emócie, nadmerné starosti o svoje zdravie, nadmerný pocit únavy, zvýšená dráždivosť, prchkosť, obmedzenie kontaktu s druhými.
  • V myslení sa stres prejavuje ako sťažené sústredenie, nepozornosť, nadmerné zaťažovanie sa nepodstatnými vecami, zábudlivosť.
  • V správaní – zvýšená chorobnosť, zvýšená nehodovosť pri riadení, zhoršená kvalita práce, strata chuti do jedla, naopak, zvýšené užívanie cigariet, alkoholu, tabletiek.
  • Zmeny v životnom štýle – nespavosť, sťažené a neskoré vstávanie, vyhýbanie sa zodpovednosti, rozhodovaniu, spoločnosti, agresívne správanie.

Ako sa pred chrániť pred stresom

Myslite dopredu
Ak zvládate stresové situácie ťažšie ako ľudia vo vašom okolí, snažte sa na ich ďalší možný výskyt pripraviť. Zamyslite sa, aké náročné situácie či udalosti vás čakajú v najbližšom období. Týmto spôsobom si môžete určiť svoje priority a spôsoby, ako ich čo najlepšie zvládnuť

Naučte sa vyrovnať s neúspechmi
Každému sa sem-tam stane, že niečo nevyjde. Následné sklamanie je prirodzené, ale nenechajte sa vtiahnuť do zbytočnej frustrácie. Aj ťažkosti patria k životu a treba s nimi rátať. Pozitívom je, že z neúspechov sa môžeme poučiť a podobným neúspechom sa v budúcnosti vyhnúť

Zdravý životný štýl – zaručený recept
Stres všeobecne zvládajú ľahšie ľudia, ktorí majú dostatočný telesný pohyb a odpočinok. Pravidelný pohyb vás dobije novou energiou a optimizmom. Spánok je nevyhnutný pre celkové telesné aj duševné zotavenie. Snažte sa vyhýbať nadmernej únave, naučte sa rozpoznať hranice svojich síl a neprekračujte ich. Ak ste v práci unavení, spravte si prestávku a doprajte si chvíľu na niečo príjemné a upokojujúce. Nezabúdajte ani na pozitívne myslenie a schopnosť usmievať sa, ktoré pomáhajú riešiť problémové situácie s nadhľadom, a teda aj bez zbytočného stresu.

Fázy stresu:

Človek je obdarený schopnosťou rozpoznať množstvo signálov, ktoré naznačujú blížiace sa nebezpečenstvo. Od svojho vzniku až po najkritickejší moment prebieha stres v troch fázach

1. Varovná fáza:
Túto fázu tvorí jasné varovanie, že je prítomný stresový faktor. Najskôr sa objavia napätie, nervozita, ktoré sú nielen varovaním, ale aj výzvou, aby s tým začal niečo robiť. Ak si človek uvedomuje možnosť vzniku stresovej situácie, napr. veľké množstvo práce, má ešte možnosť problém posúdiť, riešiť a k stresovej situácii ani nedôjde. No ak situácia začne človeku prerastať cez hlavu a on si uvedomuje, že nemá dostatok času ani sily, prejavia sa pocity skutočného stresu.

2. Fáza odolávania:
Človek sa snaží zvládnuť nakopenú prácu, riešiť pribúdajúce problémy sám, ale jeho schopnosti sú obmedzené. Začína zisťovať, že stráca príliš veľa energie, znižuje sa jeho produktivita, prejavujú sa pocity frustrácie. Musí sa zachrániť, ale nevie ako, vstupuje do bludného kruhu, chce dokončiť svoju prácu, vyriešiť svoj problém, ale v skutočnosti to nie je možné. Čím sú väčšie obavy zo zlyhania, tým je aj úspech menej pravdepodobný.

3. Fáza vyčerpania:
Prejavuje sa únavou, stavmi úzkosti a depresiou. Únava zo stresu nemá nič spoločné s únavou po ťažšej fyzickej záťaži a nemožno ju odstrániť dobrým spánkom, lebo ju navyše sprevádza podráždenosť, napätie a zlosť. Stresovaný jedinec pociťuje úzkosť nielen v kontakte so stresovým faktorom, ale aj v situáciách, ktoré by za normálnych okolností nevyvolali žiadnu úzkosť. Ak sa človek dostane do tejto fázy, je to pre neho z telesnej aj duševnej stránky veľmi bolestné a vyčerpávajúce.

Stresory – možné príčiny stresu

  • vplyvy prostredia – hluk, uzavretý priestor, horúčava, prírodné katastrofy…
  • spoločnosť a vzťahy – vzťahy medzi ľuďmi, médiá, spoločenské pravidlá, zákazy, termíny…
  • osobnosť a psychické vnímanie – životný postoj, negatívne myslenie, pesimizmus, strata zmyslu života…
  • kondícia a životný štýl – nedostatok spánku, nabitý program, nadmerná konzumácia alkoholu, obezita, vážne alebo nevyliečiteľné ochorenie, vek…
  • ekonomická situácia – hypotéka, pôžička, Vianoce, exekúcia, neschopnosť splácať dlhy, zlá finančná situácia, strata príjmu…
  • životné udalosti – svadba, rozvod, rozchod, tehotenstvo, narodenie dieťaťa, strata alebo zmena zamestnania, smrť blízkeho, sťahovanie, odchod do dôchodku…
  • každodenné problémy – hádky, zlé vzťahy v rodine, na pracovisku, nefunkčnosť elektrospotrebičov, strata kľúčov, meškanie autobusu…

Druhy stresu

  • Pozitívny stres (eustres) sa spája s prežívaním alebo očakávaním nejakej pozitívnej udalosti, napríklad pred stretnutím sa s milovanou osobou. Stimuluje nás k lepšiemu výkonu, zvyšuje našu tvorivosť, sústredenosť a navyše nám pomáha dosiahnuť cieľ. Stojí tiež za naším uspokojením z dobre vykonanej práce.
  • Negatívny stres (distres) prežívame pri rôznych nepriaznivých situáciách. Takáto nadmerná záťaž vedie k zníženiu výkonu až neschopnosti vykonávať danú činnosť. Ak je jeho intenzita príliš vysoká a pretrváva dlhšie, môže ohroziť a poškodiť fyzické aj psychické zdravie človeka.
  • Samotnou kapitolou je chcený – umelo vyvolaný stres, ktorý vyhľadávajú najmä milovníci adrenalínových športov.

Stresové situácie v jednotlivých etapách života

Ranné detstvo (0 až 2 roky)
V priebehu prvých dvoch rokov života dieťa prežíva stres, ktorý súvisí s jeho potrebami jedla, hygieny a starostlivosti. V tomto veku sa učí zvládať niektoré veci: učí sa samo jesť, chodiť, pochopiť vzťahy medzi tým, čo vidí, počuje a čoho sa dotýka. Neskôr sa učí rozumieť reči a vyslovovať prvé slová, čo je dosť činností, ktoré sú stresujúce.

Predškolský vek (3 až 5 rokov)
V tomto veku robia deti veľké pokroky v reči a v psychomotorickej koordinácii, poznajú svoj materinský jazyk, zdokonaľujú sa v schopnosti samostatne sa obliecť, najesť. Dieťa zvyčajne začína chodiť do škôlky, musí sa prispôsobovať dosiaľ neznámym veciam, čo preň môže byť stresujúce.

Mladší školský vek (6 až 12 rokov)
Stresujúce v tomto období môžu byť nároky na školskú dochádzku alebo prvé vzťahy hlbšieho priateľstva. V spoločnosti spolužiakov a ostatných detí sa dieťa učí žiť vo svete, kde sú dôležité i potreby iných. Dieťa objavuje výhody aj nevýhody vzájomnej spolupráce, vzťahy s inými mu spôsobujú stres. V škole sa učí porovnávať sa s ostatnými, všíma si poznámky učiteľov, uvedomuje si, aké sú jeho vlastné schopnosti i schopnosti druhých.

Puberta a dospievanie (12 až 18 rokov)
Obdobie plné fyziologických zmien u chlapcov i dievčat, ktoré vyvolávajú u mnohých mladých ľudí psychické problémy. Mladý človek začína premýšľať o rodinných hodnotách, buduje si názor sám na seba a prežíva prvé citové skúsenosti, rozvíja sa jeho osobnosť. Stres vzniká aj vplyvom množstva úloh a povinností, ktoré dospievajúci musí zvládnuť.

Mladosť a dospelosť (25 až 40 rokov)
V tomto období získava vzdelanie, zakladá si rodinu a uplatňuje sa v zamestnaní. Všetky tieto udalosti, aj keď príjemné, prinášajú so sebou stres. Napriek všetkým stresovým faktorom čelí mladý človek ťažkostiam pomerne úspešne. Fyzická sila a mentálne schopnosti mu väčšinou postačujú, aby prekonal akýkoľvek stres, ktorý mu skríži cestu.

Stredný vek (40 až 65 rokov)
Ide o najrizikovejšie obdobie z hľadiska stresu, človek je náchylný na infarkt, mozgovú mŕtvicu a iné choroby spôsobené stresom. Príčiny stresu v tomto období sú: práca (postavenie, záťaž, výsledky, strach zo straty zamestnania, vyčerpanosť, prepracovanosť alebo, naopak, nevyťaženosť), rodina (problémy s dospievajúcimi deťmi, manželské nezhody), zdravotný stav (alkohol, cigarety, zlé stravovacie návyky, nedostatok pohybu, nadmerné množstvo stresu, muži prežívajú krízu stredného veku a ženy klimaktérium).

Nástup do dôchodku a nasledujúce roky
S nástupom do dôchodku začína nový životný štýl so svojím charakteristickým stresom – príliš málo aktivity, pocit nepotrebnosti, neschopnosť disponovať so svojím časom, depresie, zníženie príjmov, syndróm prázdneho hniezda, strata životného partnera.

Dbajte na pestrú a vyváženú stravu

Správna výživa znamená stravovať sa pravidelne. Základom sú raňajky a ďalšie dve hlavné jedlá dňa, doplnené čerstvou zeleninou a ovocím. Pri výbere potravín myslite na dostatok bielkovín, tukov a správnych sacharidov, vrátane mliečnych výrobkov a mäsa. Denne si doprajte vlákninu, ktorá správne pôsobí na trávenie a nezabúdajte ani na vitamíny a minerály, ktoré získate z ovocia, zeleniny, strukovín a celozrnných potravín. Niektorí ľudia majú lepšiu schopnosť vyrovnať sa so stresom, iní sa dokážu čiastočne adaptovať. Správna voľba potravín je kľúčová pre udržanie zdravia a zvládanie stresu. Niektoré druhy potravín pôsobia ako stimulátory a môžu byť príčinou samotného stresu. Iné, naopak, pre dostatok živín pôsobia upokojujúco.

Potraviny podporujúce stres:

  • alkohol – zaťažuje telo a pečeň toxickými látkami, vyvoláva nervozitu a nespavosť
  • kofeín – v káve, čiernom čaji, ale aj v čokoláde a energetických nápojoch v nadmernom množstve pôsobí na organizmus ako dlhodobý stres, zaťažuje obličky a spôsobuje nárast hmotnosti
  • sladké a slané jedlá
  • tučné jedlá, priemyselne spracované a rafinované potraviny, potraviny s obsahom konzervačných látok – majú vysoký obsah kalórií a nedostatok živín. Telo musí čerpať z vlastných zásob vitamínov, minerálov a enzýmov, aby ich spracovalo
  • mliečne výrobky, margaríny – sú ťažko stráviteľné
  • korenené jedlá – dráždia sliznicu žalúdka

Potraviny proti stresu:

  • nelúpaná ryža – postupne vstrebávajúce uhľohydráty zaručujú dlhodobú zásobu energie
  • zelenina (najmä kel, uhorky, cesnak, avokádo, stopkový zeler)
  • ovocie – zdroj vitamínu C a mangánu (jahody, čučoriedky, maliny)
  • morské riasy, nápoj z mladého jačmeňa – pôsobia detoxikačne, posilňujú pečeň
  • mandle, slnečnicové semienka, sezam – zdroj horčíka, zinku, draslíka a vitamínov skupiny B

Mýty a fakty o strese

Mýtus 1: Stres je všade a nič s tým nespravíme
Nie je to celkom tak. Ak sa naučíte riešiť veci s chladnou hlavou, stres nebude mať proti vám najmenšiu šancu. Dôležité je, aby ste si vedeli stanoviť priority a riešili problémy postupne, od tých najjednoduchších až po zložitejšie. Keď človeka ovládne stres, všetky problémy sa zrazu zdajú rovnaké a dostáva sa do začarovaného kruhu.

Mýtus 2: Stres je prirodzenou súčasťou života a nie je na ňom nič zlé
Sčasti je to pravda, keďže stresom trpeli ľudia odnepamäti. Rokmi sa však miera a intenzita stresu mení, rovnako aj spôsob, ako sa s ním dokážeme vyrovnať. Človek v praveku sa obával o svoj život ako taký a išlo zväčša o krátkodobý stres, s ktorým sa jeho telo vyrovnalo pomocou fyzickej aktivity pri love alebo úteku. Dnešný človek je vystavovaný stresu takmer nepretržite, či už ho trápia existenčné problémy, alebo množstvo pracovných povinností, ktoré nie je schopný zvládnuť včas. Stresová situácia sa nekončí ani po niekoľkých dňoch, dokonca týždňoch. V porovnaní s minulosťou sa naša fyzická aktivita blíži k nule a telo nemá šancu sa so stresom vyrovnať. Zdravotné problémy sa začínajú vynárať jeden za druhým.

Mýtus 3: Stres je vždy zlý
Primerané množstvo stresu je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Počas stresovej situácie sa naše telo naštartuje, zhromaždí všetku svoju energiu a dokáže nás viesť k lepšiemu výkonu a dosiahnutiu cieľa. Vďaka nemu si potom môžeme vychutnať pocit z dobre vykonanej práce. Pozitívny stres stojí napríklad aj za "rozklepanými kolenami či motýlikmi v bruchu“, keď čakáme na milovanú osobu. Stres začína byť škodlivý, keď je ho priveľa.

Mýtus 4: Nemám žiadne príznaky, nie som pod stresom
To, že ste si nezačali ohrýzať nechty alebo namiesto 10 cigariet nevyfajčíte za deň 20, ešte neznamená, že nie ste pod stresom. U každého sa stres prejavuje inak a mnohé príznaky vyplávajú na povrch až po určitom čase. Môžu vám prísť natoľko banálne, že si ich ani nevšimnete alebo ich jednoducho pripíšete niečomu inému. A práve tie najmenšie príznaky sú signálom, že strácate kontrolu nad svojím životom, a môžete to zmeniť.

Mýtus 5: Všetci prežívame stres rovnako
Kým vás vyvedie z miery zdĺhavá cesta do práce alebo pracovné povinnosti, iný nad tým len mávne rukou a spokojne si v autobuse dočíta poslednú kapitolu novej knihy. Rôzne situácie v nás vyvolávajú rôzne pocity. Niekto môže reagovať výbušne, iný precitlivene. Dôležité však je, aby ste poznali svoje reakcie a dokázali s nimi pracovať.

Mýtus 6: Existujú zaručené metódy, ktoré pomáhajú zmierniť stres
Neexistuje presný návod, ako sa zbaviť stresu. Niekomu pomáha, keď si po práci zabehá, iný sa uvoľní pri joge. Každý sme iný, a preto aj stresu sa zbavujeme rôzne. Z overených metód preto vyberajte to, čo na vás funguje najlepšie.

Mýtus 7: Cigareta alebo pohárik a je po strese
Stres pramení z určitej situácie, ktorá nás ťaží a nevieme si s ňou poradiť. Alkohol ani cigareta problém nevyriešia. Možno na chvíľu pocítime úľavu, no pestujeme v sebe ďalší návyk, keď pri potrebe dostať stres pod kontrolu vybehneme na cigaretku alebo pohárik. Alkohol navyše zaťažuje pečeň a telo toxickými látkami, čo vyvoláva nespavosť a nervozitu. Oveľa viac by nám prospelo vybehnúť na vzduch, trikrát sa zhlboka nadýchnuť a s chladnou hlavou sa vrátiť späť k problému.

Zdroj: zivotbezstresu.sk

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravá strava #stres #odbúranie stresu #mýty a fakty