Kto prežíva nepretržitý stres, môže okrem mnohých vedľajších účinkov strácať čiastočne pamäť, zvlášť tú, ktorá sa vzťahuje na nedávne spomienky. Takúto hypotézu predložil tím amerických výskumníkov, ktorý študoval tento jav na laboratórnych myšiach. Vedci konštatovali tiež fyzické reakcie mozgu a pripomenuli možnosť, že niektoré problémy súvisiace s kognitívnymi funkciami vyvolávané stresom môžu byť zmierňované farmaceutickou liečbou.
Tento objav na zvieratách otvára možnú cestu na určenie liekov, ktoré by zmierňovali chronický stres.Marco Trabucchi, Univerzita Tor Vergata
Tím vedcov z Ohijskej univerzity testoval krátkodobé mnemonické schopnosti zvierat vystavených dlhodobému stresu na myšiach, ktoré sa mali orientovať v labyrinte. Stresová situácia, ktorú experti vytvorili, spočívala v tom, že do labyrintu opakovane vypúšťali zvlášť agresívneho alfa samca, ktorý myši ohrozoval a terorizoval. U vyľakaných myší vedci zistili väčšie problémy pri hľadaní úniku, čo naznačuje oslabenie pamäti. Pozorovali reakcie mozgu myší a zistili, že v dôsledku stresu vznikal v mozgu akýsi stav zápalu vyvolaný imunitným systémom a nevytvárali sa nové neuróny.
„Je dávno známe, že existuje súvislosť medzi dlhodobým stresom a zdravotnými problémami, napríklad srdcovými. Za možný negatívny dôsledok vystavenia zvlášť silnému stresu sa považovali aj problémy s pamäťou. Neboli však jasné mechanizmy, ako k tomu dochádza. V tomto smere je zaujímavá štúdia publikovaná na stránkach Journal of Neuroscience, v ktorej bolo analyzované správanie skupiny myší vystavených silnému chronickému stresu. Myši strácali schopnosť orientovať sa, akoby zabudli, ako labyrint vyzerá, a vykazovali známky sociálnej izolácie interpretované ako príznaky depresie. Vedci predpokladajú, že stres vyvoláva akýsi zápal na úrovni hipokampu, mozgovej zóny pamäti, ktorý vedie k šíreniu buniek imunitnej sústavy makrofágov. Tie zase výrazne blokujú vývoj nových neurónov,“ uvádza profesor Marco Trabucchi z rímskej univerzity Tor Vergata.
„Tento objav na zvieratách otvára možnú cestu na určenie liekov, ktoré by zmierňovali chronický stres, ktorý obzvlášť dnes ľudia často prežívajú. Ochrannú funkciu by teoreticky mohli plniť lieky proti zápalu alebo lieky, ktoré pôsobia na imunitnú reakciu. Hoci ide o štúdie na zvieratách, vyvolávajú veľký záujem, pretože odhaľujú biologické základy chronického stresu, a teda jeho nebezpečenstvo,“ uvádza profesor Trabucchi.
Pamäť však súvisí aj s inými faktormi a hypotéza terapie na základe liekov proti jej ochabovaniu platí aj pre ďalšie scenáre. Stojí za to pripomenúť, že vyšli najavo aj iné zaujímavé súvislosti, ako je vzťah medzi pamäťou a obezitou. Nedávno tím vedcov z Alabamskej univerzity objavil molekulárny mechanizmus, ktorý obezitu spája s úbytkom pamäti. Obezita vedie k metylácii génu SIRT1, kľúčového pre správne fungovanie neurónov v hipokampe. Ak sa potvrdí reakcia pozorovaná na myšiach aj na ľudských bytostiach, mohla by sa otvoriť nová terapeutická cesta v boji proti poklesu kognitívnych schopností.