3 stratégie na lepšie zvládanie stresu (nielen počas krízy)

Stres nie je len negatívny. Tí, čo vedú život úplne bez stresu, pretože nemajú žiadne požiadavky, nebudú z dlhodobého hľadiska šťastní.

01.06.2020 06:00
horoba, depresia, liek, tabletky, stres, únava Foto:
Stres máme všetci, podľa odborníkov patrí k životu.
debata

Prekonávanie výziev, ktorých sme sa spočiatku obávali, je veľmi dobrý pocit a z dlhodobého hľadiska nás posilňuje. Pre rakúsky časopis Wienerin sa k téme „ako sa dá naučiť zvládať stres“, vyjadrila Bettina Klaninger, klinická psychologička a psychoterapeutka a Elisabeth Zahlbruckner, praktická lekárka, akupunkturistka z inštitútu Stressmanagemen­t.Institute.

Spoznajte typické stresové faktory

Typickými stresovými faktormi sú záplava informácií alebo naopak, nedostatok informácií, termíny, neustála dostupnosť, neistota, obavy z budúcnosti, izolácia, vysoké požiadavky na výkonnosť, nedostatok uznania, ťažkosti pri zosúladení pracovného a rodinného života, sociálne konflikty, nedostatočný priestor na odpočinok, atď. Ak sa nám zdá, že sa toho na nás valí zo všetkých strán, budeme trpieť – telesne, aj duševne. Elisabeth Zahlbruckner: „Vnímanie stresu je veľmi individuálne. Mnohí ho odtláčajú tak dlho, ako sa dá, až kým sa to už nedá. Preto je anamnéza taká dôležitá.“ Prvé telesné varovné signály sú podľa Zahlbruckner veľmi často poruchy spánku a apatia. Kto ich na sebe spozoruje, môže si svoju úroveň stresu otestovať online.

Podľa Zahlbruckner sa zvažujú fyzické, emocionálne a kognitívne varovné signály a správanie. Tieto sa delia na elementy, ako zvieranie v hrudníku, pocit úzkosti, podráždenosť alebo apatia. Varovné signály v správaní zahŕňajú škrípanie zubami, zrýchlené rozprávanie, prerušovanie ostatných, neschopnosť počúvať, nepravidelné stravovanie. Podľa tejto štruktúry máme prvé vyhodnotenie, aby sme mohli odhadnúť svoju úroveň stresu.

Podľa Klaninger je test dobrým sprievodcom. Mali by sme sa pozorovať. Ak sa stiahnem, možno už nič nechcem robiť, som viac podráždený, mám stále viac konfliktov v rodine, v práci, cítim napätie a úzkosť. „Niekedy sa menia stravovacie návyky, ľudia trpia stratou chuti do jedla, majú bolesti chrbta či hlavy. S týmto testom možno skoro spozorovať, či je ešte všetko v poriadku, alebo už čas, niečo s tým spraviť.“

Trénujte odbornosť v oblasti stresu

„Zažívať stres vždy súvisí s tým, ako hodnotíme situáciu, ako ťažko ju znášame a ako pri jej riešení hodnotíme vlastné zručnosti,“ vysvetľuje Bettina Klaninger. Ak to už samo nefunguje, môže pomôcť vyškolený psychológ. „Postoje, hodnotenia, východiskové body pre naše vlastné myšlienky a vzorce myslenia môžu byť tiež prekážkou. Pomáham pacientom rozšíriť ich hodnotenie situácií. Vždy ide o rovnováhu medzi oddychom, odreagovaním a aktivitou. Aké mám možnosti, ako sa stravujem, mám dostatok pohybu a spánku? Ako sa zabávam s deťmi, keď sú doma?“ Aj malé zmeny môžu vo výnimočných situáciách výrazne pomôcť.

Akceptujte stres ako niečo pozitívne

Stres máme všetci, podľa odborníkov patrí k životu. Klaninger: „Stres potrebujeme aj v pozitívnom zmysle. Mám výzvu, zvládnem ju a budem spokojný.“ Nemali by sme sa preto úplne snažiť eliminovať vonkajšie stresové faktory, ale naučiť sa s nimi vysporiadať. „Je to spektrum regeneratívnych, mentálnych a inštrumentálnych stresových schopností. Čím sú farebnejšie a rozmanitejšie, tým lepšie,“ tvrdí Klaninger. Napriek tomu: Kto na sebe pozoruje vyššie spomínané príznaky, mal by vyhľadať odbornú pomoc.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #strach #konflikt #stres #neistota #izolácia #výzva #apatia