Jedlo ako nepriateľ. Štartuje veľký projekt Pravdy o poruchách príjmu potravy

Anorexia, bulímia, záchvatovité prejedanie… Takmer o tretinu medziročne narástol na Slovensku počet nových prípadov porúch príjmu potravy. Krivka pritom nebezpečne stúpa už niekoľko rokov za sebou. Ako vyplýva z údajov Národného centra zdravotníckych informácií, za päť rokov poskočila smerom hore priemerne až o 38 percent. Denník Pravda preto prichádza s veľkým projektom Jedlo ako nepriateľ, ktorý na vážnosť problematiky upozorňuje a ponúka rodičom i ohrozeným mladým ľuďom bohatú porciu rád a užitočných informácií. Začíname práve dnes, pri príležitosti Svetového dňa porúch príjmu potravy, ktorý si svet každoročne pripomína 2. júna. Čitatelia sa môžu tešiť na videorozhovory s odborníkmi i príbehy ľudí, ktorých sa toto závažné duševné ochorenie dotklo.

02.06.2023 06:00
debata (2)
jedlo ako nepriatel logo
Najskôr však ešte trochu varovnej štatistiky. V roku 2021, odkiaľ pochádzajú najnovšie údaje, v psychiatrických ambulanciách prijali celkom 1 826 chorých, až o tretinu viac ako v roku 2020. „Prvýkrát v živote bola porucha príjmu potravy diagnostikovaná 449 ľuďom, z toho 400 ženám a 49 mužom,“ uviedla hovorkyňa Národného centra zdravotníckych informácií Veronika Daničová. Najviac nových prípadov, až 190, pochádzalo z vekovej skupiny 15 až 19 rokov.

Viac pacientov privítali aj nemocnice. V roku 2022 bolo s týmto zdravotným problémom hospitalizovaných 191 pacientov, o devätnásť viac ako rok predtým. Najväčší podiel mala diagnóza mentálnej anorexie. Vlani tvorila celkom 151 hospitalizácií, rok predtým ich bolo 132. Na druhom mieste s výrazným odstupom nasledovala bulímia. V roku 2022 dohnala až na nemocničné lôžko 19 ľudí, o rok skôr ešte o deväť viac.

Psychologička Flóra Neradilová Beňová, ktorá tíndžerom a mladým ľuďom s anorexiou či bulímiou pomáha v občianskom združení Chuť žiť, vraví, že za rastom porúch treba vidieť aj spoločenské udalosti z poslednej doby.

„Poruchy príjmu potravy patria medzi multifaktoriálne ochorenia, kde jednotlivé príčiny sú trochu ako časti puzzle, ktoré do seba zapadajú a až spolu vytvoria obraz. Pandémia a s ňou spojené povinné karantény a izolácia síce pomáhali držať na uzde Covid-19, ale zároveň spôsobili veľký nárast úzkosti a depresívneho prežívania nielen u mladých ľudí,“ vysvetľuje odborníčka. Ako však podotýka, deti a dospievajúci na rozdiel od dospelých ešte nemajú dostatočné zvládacie mechanizmy, ako sa s problémami vyrovnať.

„Mladí ľudia boli na dlhú dobu vytrhnutí zo svojich prirodzených rovesníckych skupín a voľnočasových aktivít. Nemali prístup k veku primeraným a zvyčajným zdrojom zvládania stresu. Stali sa enormne odkázanými až závislými od sveta internetu a zvlášť sociálnych sietí, ktoré sú bohužiaľ presýtené nerealistickými ideálmi krásy a tlakom na akúsi uniformnú štíhlosť. Keď si toto všetko spojíme s určitou genetickou predispozíciou k poruche príjmu potravy, prípadne záťažovými momentami v rodinnom prostredí, tak máme na svete nárast prípadov,“ konštatuje Flóra Neradilová Beňová.

Každá šiesta v ohrození

Keď sa povie porucha príjmu potravy, väčšina ľudí si zrejme predstaví mladé anorektické dievča, ktoré váži tridsať kilogramov a je na pokraji smrti. Mentálna anorexia však tvorí len jednu, hoci významnú časť všetkých prípadov. Medzi ďalšie diagnózy patria záchvatovité prejedanie či mentálna bulímia, pre ktorú je typické nekontrolované jedenie, po ktorom prichádza snaha dostať potravu z tela von pomocou vracania či hnačky. Porucha príjmu potravy pritom dostihne počas života podľa dát organizácie Chuť žiť každú šiestu mladú ženu. Vážnosť ochorenia dokazuje aj fakt, že až dvadsaťpäť percent postihnutých spácha samovraždu.

Ako sa poruchy príjmu potravy dnes liečia?

Odpovedá psychologička Flóra Neradilová Beňová: „Ochorenie trvá u jedného človeka v priemere šesť rokov, ale napriek svojej zložitosti je liečba možná a netreba to vzdávať. Čím skôr sa podchytí, tým lepšie sa dá liečiť, aj z dôvodu pridružených psychických ťažkostí, ktoré sú pri poruchách príjmu potravy veľmi časté. Ideálnu kombináciu liečebného tímu zvyčajne tvorí psychiater, psychológ, nutričný špecialista, peer konzultant (rovesnícky poradca) a prípadní ďalší špecialisti ako gynekológ, endokrinológ, fyzioterapeut a podobne. Najmodernejšie prístupy v liečbe okrem individuálnej psychoterapie zdôrazňujú dôležitosť podpory a spolupráce s rodinným zázemím daného jednotlivca.“

Poruchy príjmu potravy predstavujú závažný útok na psychické i fyzické zdravie. Medzi zdravotné problémy patria poškodenie zubnej skloviny a zvýšená kazivosť zubov, ďalej zápcha, pálenie záhy, zápal pankreasu, kŕče a svalová slabosť, zmiznutie menštruácie, neplodnosť, osteoporóza, chudokrvnosť, suchá a praskajúca koža, vypadávanie vlasov, lámavosť nechtov a ďalšie. Ak postihnutý veľa vracia, môže sa mu rozleptať sliznica pažeráka, niekedy dokonca až praskne, čo je možná smrteľná komplikácia. Hrozí aj akútne zlyhanie obličiek, to v prípade nadmerného používania preháňadiel.

Šťastie nerovná sa nízka hmotnosť

Aby sa z veselého dievčaťa či sympatického chlapca nestala fyzická i psychická troska, je treba myslieť už v mladom veku na prevenciu. Rodičia to majú do veľkej miery vo vlastných rukách. „Už u menších detí môžu urobiť veľa, ak budú vlastným správaním a slovami propagovať postoj, že krása a šťastie nerovná sa jediný konkrétny typ postavy, jediná konkrétna hmotnosť, konkrétne BMI. Prvoradé bude zdravie, spokojnosť a to, ako sa vo vlastnom tele cítime, čo všetko vďaka nemu dokážeme robiť a čo krásne nám umožňuje zažívať,“ odporúča psychologička z Chuti žiť.

Namiesto zakazovania sladkostí Flóra Neradilová Beňová radí viesť deti vlastným príkladom k vyváženému stravovaniu, kde majú svoje miesto všetky skupiny potravín, aj dezerty. Netreba robiť z témy jedla mínové pole, nepoužívať ho ako odmenu ani trest.

„Rodičia by ďalej mali jednoznačne deťom už od malička vyvracať dezinformácie, s ktorými prichádzajú do kontaktu v médiách, na internete a sociálnych sieťach. Debatovať s nimi o skreslených obsahoch týkajúcich sa jedla, cvičenia a podobne. Viesť deti aj samých seba k rešpektu k telám vlastným aj iných ľudí. A aj k tomu, že každé telo je dobré telo. Dôležitejšie by malo byť, čo s ním dokážeme robiť, než to, ako vyzerá,“ nabáda psychologička rodičov.

K prevencii ďalej patria hlboké a rešpektujúce vzťahy v rodine či komunite. „Deti by sa nemali báť doma ozvať, ak začnú mať akékoľvek ťažkosti. Ďalej treba viac podporovať komunitné priestory, nízkoprahové centrá, pedagogicko-psychologické poradne a školských psychológov, celospoločensky hovoriť ľudsky a čo najotvorenejšie o duševnom zdraví,“ je presvedčená Flóra Neradilová Beňová.

Na čo sa môžete tešiť

Do spoločenskej debaty chce prispieť aj projekt Pravdy venovaný poruchám príjmu potravy Jedlo ako nepriateľ. Diváci sa môžu tešiť na rozprávanie s psychologičkou, nutričnou špecialistkou a rovesníckou konzultantkou. Pre čitateľov sme pripravili rozhovor, v ktorom svoju vlastnú neľahkú skúsenosť s anorexiou popisujú členky jednej rodiny, mama i dcéra.

Užitočný bude orientačný test, ktorý napovie, či dievča alebo chlapca ohrozujú poruchy príjmu potravy. Prinášame i kontakty, kam sa môžu mladí ľudia aj ich rodičia obrátiť, ak potrebujú problém s anorexiou či bulímiou riešiť odbornou cestou. Prajeme vám príjemné a užitočné čítanie a pozeranie!

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #anorexia #poruchy príjmu potravy #mentálna anorexia #jedlo ako nepriateľ #zdravá duša