Stres: reakcia naň, typy stresu a choroby, ktoré stres vyvoláva

Stres vyvoláva v organizme poplachovú reakciu, ktorá aktivuje mozog, žľazy s vnútornou sekréciou, nervový a imunitný systém. Výsledkom je zvýšené prekrvenie kostrového svalstva potrebného na útok alebo útek. Zvyšuje sa aj cirkulujúci objem krvi, dochádza k zvýšeniu srdcovej frekvencie a uvoľneniu energie.

07.09.2014 06:00
pracujúca žena, stres Foto:
Ilustračné foto.
debata

Ak stres pôsobí dlhodobo, nahromadená energia, ktorá sa nezužitkuje, sa podieľa na rozvoji rôznych civilizačných chorôb, najmä srdcovocievnych ochorení, ochorení tráviaceho systému alebo psychických ochorení.

Odpoveď na stres je u každého človeka odlišná. Svoju úlohu hrá genetická predispozícia, prístup k životu, výchova…

Zistilo sa tiež, že podnet primeraný pre zdravého môže byť nadmerný pre oslabený organizmus.

Reakciu organizmu na stres rozdeľujeme na 3 fázy:

  1. Poplachová fáza – mobilizácia: organizmus mobilizuje obranné možnosti a pripravuje sa na „boj alebo útek“, vylučuje sa väčšie množstvo adrenalínu, zvyšuje sa krvný tlak, tep srdca, zrýchľuje sa dýchanie, zvýši sa vylučovanie potu, krv z oblasti tráviacich orgánov sa presúva do svalov.
  2. Fáza rezistencie – odolávanie a odpor: organizmus bojuje so stresorom a snaží sa naň adaptovať alebo ho zdolať. Ak táto fáza trvá dlho, stav sa zhoršuje a objavujú sa choroby zo stresu, ako je napríklad vznik žalúdočných vredov, vysokého krvného tlaku, srdcovocievnych ochorení, ale dochádza aj k poškodeniu imunitného systému.
  3. Fáza vyčerpania – organizmus podlieha stresu, čo môže viesť k apatii, depresii, rezignácii a niekedy dokonca smrti.

Typy stresu

Negatívny stres (distres)
je nadmerný, dlhotrvajúci, ktorý môže mať škodlivý účinok na duševné, fyzické a duchovné zdravie. Ak sa ponechá bez riešenia, pocity hnevu, frustrácie, strachu a smútku generované stresom môžu vyvolať rôzne ochorenia. Odhaduje sa, že stres je najbežnejšou príčinou chorôb a neduhov, ktoré sú dôvodom vyhľadávania praktického lekára až v 80 percentách všetkých návštev pacientov. Stres je faktorom, ktorý sa čiastočne podieľa na pomerne málo závažných stavoch, ako sú bolesti hlavy, tráviace ťažkosti, kožné prejavy, nespavosť, vredy, hrá však aj dôležitú rolu v hlavných príčinách úmrtia v západnom svete – pri rakovine, kardiovaskulárnych ochoreniach, respiračných chorobách, zraneniach pri nehodách, cirhóze pečene a samovražde.

Pozitívny stres (eustres)
je veľmi dôležitý pri vyvolávaní motivácie a poskytovaní informácií, ak jeho stimulácia prebieha v náročnej situácii. Napätie a vzrušenie sú potrebné, aby sme sa mohli tešiť z mnohých životných situácií, bez ktorých by bol život poriadne nudný. Stres tiež vyvoláva pocit naliehavosti a čulosti, ktoré sú potrebné na prežitie v ohrození, napríklad keď prechádzame cez cestu v rušnej premávke alebo šoférujeme v zlom počasí.

Chcený stres
vyvolávaný výnimočnosťou navodenej situácie (skok padákom, vysiľujúca vysokohorská túra, hĺbinné potápanie a iné) vyvoláva stav zmeneného vedomia, prekročenie doterajších hraníc možností, miest sebadôvery pre ďalší život

Predlžovaný stres
s prolongovaným, preťahovaným, čím dlhšie trvajúci, tým väčšia pravdepodobnosť psychosomatického ochorenia

Ochorenia zo stresu

Kardiovaskulárne ochorenia
sú pravdepodobne najzávažnejším zdravotným problémom spojeným so stresom. Medzi prvotné príčiny srdcových ochorení patria fajčenie a strava s vysokým obsahom tukov, ale stres je významným nepriamym faktorom. Vysoký tlak je spojený s vývojom artériosklerózy alebo stvrdnutím artérií. Artérioskleróza je dôsledkom vzniku krvného tlaku v artériách, ktorý postupne zužuje ich priechodnosť. Nakoniec sa artéria zablokuje, vedie k angíne, mŕtvici a zlyhaniu srdca.

Imunitný systém
chráni organizmus pred infekciami. Bojuje s vonkajšími nepriateľmi, ako sú vírusy a škodlivé baktérie a s rakovinou. Nadmerný stres môže poškodiť imunitný systém pôsobením na týmus. Ten na regulovanie imunity produkuje biele krvinky nazývané T-bunky a taktiež produkuje rôzne hormóny súvisiace s imunitou. Stresová reakcia odvádza potrebné látky do dôležitých častí organizmu, ktoré sa musia vyrovnať so stresom, teda najmä do mozgu, srdca a svalov. Následkom zníženia činnosti bielych krviniek, môže veľký stres zapríčiniť zníženie odolnosti proti bežným nákazám, ako sú prechladnutia, chrípky a herpes.

Astma
záchvaty astmy sú zvyčajne vyvolané alergickou reakciou na antigény ako trávový a kvetný peľ, plesňové a hubové spóry, zvieracie lupiny a niektoré potraviny, ale môžu ich tiež spôsobiť chemické dráždidlá v ovzduší alebo infekcie dýchacieho traktu. Chronický stres znižuje účinnosť nadobličiek a produkuje protizápalové a protialergické nadobličkové hormóny, vďaka čomu je výskyt astmatických záchvatov pravdepodobnejší.

Diabetes
je spôsobený neschopnosťou organizmu riadne stráviť cukor, čo vedie k nadmernej hladine cukru v krvi. Metabolizmus cukrov má na starosti hormón inzulín, vylučovaný v pankrease. Väčšina diabetikov inzulín produkovať môže, ale rôzne faktory obmedzujú účinok tohto hormónu, čo je známe ako citlivosť na inzulín. Adrenalín spôsobuje, že cukor z pečene vylučuje do krvného riečišťa a kortizol zasa znamená redukovanie metabolizmu glukózy v bunkách. Veľké množstvo kortizolu zapríčiňuje zníženú citlivosť na inzulín. Pre normálnych zdravých jedincov nie je vysoká hladina krvného cukru nebezpečná, ale chronický stres, kombinovaný s ďalšími faktormi ako obezita, sa podieľa na zvýšení pravdepodobnosti vzniku cukrovky.

Vredové choroby
sa bežne spájajú so stresom, hoci sa doteraz žiadna nezvratná súvislosť nepreukázala. Normálne je výstelka žalúdka pokrytá vrstvou hlienu, čo ju chráni pred tráviacimi šťavami a enzýmami, pomocou ktorých sa jedlo trávi. Časom môže chronický stres stimulovať nadmernú produkciu tráviacich štiav, ktoré rozkladajú ochranný hlien a pôsobia na steny tráviaceho traktu, čo má za následok vredy.

Poruchy trávenia
sú taktiež spojené so stresom. Patria sem: zápcha, hnačka a syndróm podráždených čriev. Chronický stres má sklon celkom uzavrieť tráviaci systém a tým aktivizuje črevné problémy. Kožné problémy sa prejavujú tak, že stres zvyšuje hladinu toxicity v organizme a prispieva k hormonálnej nerovnováhe, pričom oboje pôsobí viditeľne na pokožku vo forme škvŕn, ekzému, psoriázy, nadmernej bledosti a kožných ochorení.

Bolesti hlavy a migrény
bolesti hlavy z opakujúceho sa napätia sú dôsledkom obáv, úzkostí, prepracovanosti alebo nedostatočného vetrania. Bolesti sú výsledkom stimulovaných štruktúr citlivých na bolesť ako membránové výstrelky a nervy lebky a šije. Táto stimulácia môže byť vyvolaná zápalom, zúžením krvných ciev v hlave alebo svalovými spazmami v hlave a šiji. Migréna je najbežnejšou formou vaskulárnej bolesti hlavy. Asi 60 % všetkých pacientov s migrénou sú ženy. Zdá sa, že záchvaty migrény vyvolávajú rôzne podnety ako stres, únava, zmeny počasia, hladovanie, menštruácia, omamné látky, ako aj antikoncepčné preparáty obsahujúce estrogén a niektoré potraviny ako syr, alkohol, čokoláda, ktoré obsahujú látky pôsobiace na cievy.

Predmenštruačný syndróm (PMS)
môže stres zhoršiť. Mnohé ženy s PMS majú abnormálnu hladinu nadobličkového hormónu aldosterónu, ktorý môže byť príčinou niektorých problémov z nadmerného zadržiavania vody a nárastu hmotnosti, bolesti prsníkov a nadúvania v brušnej dutine. Ďalšie uvoľňovanie aldosterónu spôsobené stresom tieto problémy zhorší.

Depresia
môže byť vyvolaná chronickým stresom, ale aj fyziologickými zmenami. Adrenalín a noradrenalín sú nielen nadobličkové hormóny, ale aj chemické prenášače správ do mozgu. Nedostatok noradrenalínu sa u niektorých jedincov spája s depresiou.

Zdroj: www.kardioklub.sk

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #imunitný systém #stres #vredové choroby