Farbenie vlasov dnes považujeme za úplne prirodzené. A nejde len o to, prekryť prvé šediny, zmena farby je dnes súčasťou zmeny imidžu, „blondínky“ sa dnes bežne stávajú brunetkami a tmavovlasé túžia po plavých kaderiach. Jeden z najznámejších a stáročiami preverených spôsobov farbenia vlasov je henna a indigo. Za označením „prírodné farbenie“ sa však často ukrývajú procedúry, ktoré v súlade s prírodou nie sú. Niektoré farby síce obsahujú veľké množstvo prírodných zložiek a extraktov, dokonca nemajú hlavné bežne používané chemické látky, iné chemikálie však naďalej obsahujú – syntetické parfumy, konzervanty, ropné látky.
Množstvo chemických látok používaných vo farbách na vlasy je v skutočnosti veľmi široké. V dnešnej dobe sa často objavujú alergické reakcie na látky obsiahnuté v chemických farbách na vlasy. Jednou z takýchto látok je para-fenyléndiamín (PFD), ktorý môže spôsobiť od svrbenia až pálenia pokožky cez vypadávanie vlasov až po anafylaktický šok. Extrémnym prípadom bola 17-ročná Škótka, ktorá následkom búrlivo prebiehajúcej alergickej reakcie na túto chemikáliu dokonca zomrela.
PFD sa označuje aj ako benzenediamín, diamínobenzene, ursol D, orsin, rodol D, p-fenylendiamín a podobne. Ide o tmavé farbivo obsiahnuté vo farbách, v šampónoch a prelivoch s dlhotrvajúcim a prechodným účinkom. S prídavkom PFD s cieľom dosiahnuť tmavší a trvalejší odtieň sa možno stretnúť dokonca v tetovacej henne na kožu. Spôsobuje kontaktné alergie u kaderníkov aj klientov. Ani v prípade rastlinných farieb nemusí byť samozrejmosťou čistota a bezpečnosť. Najmä plavé odtiene bývajú zmesou prírodných a priemyselných zložiek. Aj do niektorých rastlinných farieb sa pridávajú soli ťažkých kovov, preto sa odporúča hľadať certifikát prírodnej kozmetiky, logo na obale BDIH alebo NaTrue.
Ak hovoríme o naozaj čisto rastlinných farbách na vlasy, tie môžu mať okrem estetických dokonca aj mnohé terapeutické účinky. Aplikácia čisto rastlinnej farby môže byť niečím podobným ako vlasová kúra. Rastlinné látky s antimikrobiálnym účinkom môžu pomôcť ozdraviť vlasovú pokožku, zmierniť lupiny, obmedziť padanie vlasov. Vlasy sa rozžiaria a sú vitálnejšie. Rastlinné pigmenty totiž pracujú na princípe „obalenia“ jednotlivých vlasov, neničia teda ich štruktúru. Posilňujú korienky, zásobujú vlas proteínmi, zvyšujú hustotu a lesk a sú vhodné aj pre alergikov.
Možno vrátiť vlasom pigment?
Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú starnutie vlasov, patrí aj spôsob života. Možno sa to nezdá, ale stresové hormóny môžu zasahovať aj do vlasových buniek. Spôsobujú, že sa v nich ťažšie udrží pigment. Veľký vplyv na rýchlejšie šedivenie vlasov má šok, stres, chemizácia prostredia aj niektoré ochorenia. Aj keď vedci odhalili procesy, ktoré sa skrývajú za stratou vlasového farbiva, ešte stále nejestvujú vhodné prostriedky na zastavenie šedivenia, prípadne obnovenie pôvodnej farebnosti. V zahraničí sa robí viacero experimentálnych štúdií, keď sa vnútorne aplikujú rôzne prípravky, ale majú veľa nežiaducich účinkov. Napríklad kyselina pantoténová, známa ako faktor proti šediveniu pri hlodavcoch, v prípade ľudí neúčinkuje.
Šedivenie je predovšetkým genetická záležitosť. Mnohí ľudia majú viacero sivých vlasov už v mladom veku. Nedá sa presne určiť, kedy vlasy vstupujú do dôchodkového veku, o ich starnutí sa však hovorí od obdobia po tridsiatke. Keďže čierne a tmavohnedé vlasy majú viac pigmentu, šedivejú pomalšie. S pribúdajúcim vekom začína prirodzene klesať tvorba elastínu, zhoršuje sa hydratácia aj výživa vlasu. Šedivenie patrí k bežným prejavom starnutia a stavy predčasného šedivenia sa u bielej rasy začínajú ešte pred 20. rokom života. Náhle zošedivenie vlasov doslova cez noc, spôsobené psychickými stresmi, sa v literatúre traduje už stáročia. Napríklad francúzska kráľovná Mária Antoinetta vraj zošedivela v noci pred popravu. Podľa odborníkov je toto tvrdenie neopodstatnené, pretože náhla strata pigmentu z vlasu nie je možná.
Sivý vlas môže byť pevný aj jemnejší. Kvalitou ho možno prirovnať k suchému. Treba rátať s tým, že sivé vlasy sú citlivejšie. Stratili prirodzený pigment melanín, ktorý sa nachádza vo vlasových folikuloch a produkujú ho melanocytové kmeňové bunky. Ľudské telo s pribúdajúcimi rokmi produkuje čoraz menej farbiva. Vlas môžeme prirovnať k fľaši zo skla. Keď je bezfarebná, na tekutinu v jej vnútri pôsobia všetky vonkajšie vplyvy veľmi výrazne. Pri dlhom vystavení slnečným lúčom mení aj kvalitu. Aj preto sú napríklad kvalitné oleje v hnedých a zelených fľašiach, aby neoxidovali. Vlas preto stačí zafarbiť a vznikne tieň, keď je všetko vo vnútri lepšie chránené.
Farba vlasov
Látka, ktorá spôsobuje prirodzené sfarbenie vlasov, sa nazýva melanín. Individuálna rozdielnosť farby vlasov závisí od množstva, charakteru a tvorby farbiva v celej dĺžke vlasu (v tzv. vlasovom stvole). Farba vlasov závisí od množstva melanínových zrniečok, ktoré sa navzájom od seba líšia. Poznáme tri základné typy farebných pigmentov:
- eumelanín (tmavohnedý až čierny) – obsahuje hnedočiernu farbu. Vo veľkom množstve sa nachádza predovšetkým v čiernych vlasoch.
- feomelanín (svetlý melanín) – oranžový pigment. Obsahujú ho výlučne veľmi svetlé vlasy. Tmavšie farebné odtiene sú tvorené kombináciou s tmavým melanínom.
- erytromelanín (červený melanín) – spôsobuje hrdzavú farbu vlasov.
Zmeny farby vlasov
- získaná ložisková strata vlasového pigmentu – príčinou môže byť vitiligo, stav po zápalových procesoch, po rtg. ožiarení
- šedivenie vlasov – defekt v produkcii melanínu, ktorý obyčajne sprevádza celkové starnutie organizmu a len v mimoriadnych prípadoch je spôsobené chorobou alebo nervovým otrasom. Striebristý vzhľad šedivého vlasu spôsobujú vzduchové bubliny.
- fyziologické šedivenie vlasov: začiatok po štyridsiatke
- predčasné šedivenie vlasov: začiatok pred dvadsiatym rokom života
- rýchle šedivenie vlasov: po horúčkovitých ochoreniach, endokrinologických chorobách, pri strese
Vlasové cibuľky potrebujú výživu
Zdravé a vitálne vlasy sú symbolom krásy a úspechu. Ich kvalita, hustota, farba či strih dodáva každému človeku jeho osobitosť. Je daná aj životným štýlom, genetickou predispozíciou, vekom a ďalšími faktormi. Na hlave máme priemerne 100– až 150-tisíc vlasov, pričom každý z nich vyrastá z vlasovej cibuľky, folikulu. Počet folikulov na hlave je pevne daný, ich množstvo sa nemení. Z každého z nich počas života môže vyrásť asi 20 nových vlasov. Sú aktívne približne 2–6 rokov, potom niekoľko mesiacov oddychujú. Vo vyššom veku však nielenže vlasy rastú pomalšie (priemer je 1 cm za mesiac), ale postupne zanikajú aj vlasové folikuly, takže hustota vlasov sa vekom znižuje.
Najpevnejšie vlasy majú orientálci. Ich silné, rovné vlasy s kruhovým prierezom a priemerom vlasu 120 mikrometrov sú veľmi odolné voči vonkajším vplyvom. Ľudia s kučeravým, africkým typom vlasov majú oválny prierez vlasu s priemerom okolo 90 mikrometrov, ich vlasy sú však veľmi náchylné na poškodenie vonkajšími vplyvmi. Najväčšmi variabilný je belošský indoeurópsky typ vlasov, môžu byť rovné, vlnité, v priereze obyčajne eliptické so 70-mikrometrovým priemerom.
Poškodenie vlasov môže byť
- chemické (drastickými chemickými zásahmi, zlým používaním kozmetických prípravkov)
- mechanické (zlým zaobchádzaním s vlasmi ako silné sťahovanie gumičkou, nadmerné kefovanie, extrémne účesy ako dredy)
- fyzikálne (slnečným žiarením, prudkým striedaním chladu a tepla, nadmerným fénovaním horúcim vzduchom, kulmovaním, žehlením vlasov)
Tri etapy vlasového cyklu
- Rastová (anagénna) fáza – trvá približne 2–7 rokov a nachádza sa v nej približne 80–85 % vlasov. Počas tejto fázy vlasy samovoľne nevypadávajú.
- Prechodná (katagénna) fáza – trvá približne 2 týždne a za normálnych okolností sa v prechodnej fáze nachádza približne 1–3 % vlasov.
- Pokojová (telogénna) fáza – trvá 3 až 4 mesiace a je to fáza pred vypadnutím vlasu. Nachádza sa v nej 10–15 % vlasov. Starý vlas je vytlačený dorastajúcim vlasom, ak už skôr nevypadol.