Chronická žilová nedostatočnosť znamená, že krv v dolných končatinách neprúdi tak, ako má, a niekde sa hromadí. Keďže krv v dolných končatinách sa smerom nahor „šplhá“ proti smeru gravitácie, na zabránenie jej spätného toku slúži systém žilových chlopní, ktoré by mali fungovať ako klapky ventilu. Ak však steny žíl povolia alebo sa chlopňa poškodí, žilové chlopne prestanú dovierať. Krv sa v rozšírených žilových vačkoch začne hromadiť, časť sa dokonca vracia naspäť. Tomu sa hovorí reflux. Porušená vnútorná stena žíl spôsobuje únik tekutín do okolitého tkaniva, a to je príčinou opuchov až zápalu podkožia. Je aj dôvodom ťažoby nôh, vnútorného napätia v nich a bolestí. Väčšina pacientov s kŕčovými žilami nemá závažné problémy ráno po zobudení. Stav sa im zhoršuje postupom dňa.
Súvisí aj s vysokým krvným tlakom
„Chronická žilová nedostatočnosť je celosvetovo najčastejšie chronické ochorenie v populácii,“ vysvetľuje prof. MUDr. Viera Štvrtinová, CSc., predsedníčka Slovenskej angiologickej spoločnosti. V niektorom štádiu C1 až C6 je vo východnej Európe až takmer 64 % obyvateľov. „Nepoznajú ho jedine v krajinách, kde nepoznajú ani sedavý spôsob života. Je to totiž daň, ktorou ľudstvo platí za nedostatok pohybu.“
Chronické žilové ochorenie a jeho prejavy v podobe ťažkých nôh či kŕčových žíl nie je len kozmetickým problémom, pretože obmedzuje správne prúdenie krvi, zvyšuje riziko vzniku trombóz, zápalov žíl a ich komplikácií a kožné zmeny môžu časom vyústiť do vredu predkolenia. Hoci je to ochorenie, ktorým častejšie trpia ženy vinou hormonálnych vplyvov, postihnutými sú aj muži. Tí svoj problém často neriešia práve preto, že ich tak netrápi kozmetické hľadisko a nepekné pokrútené modré žily ukrývajú pod dlhými nohavicami.
„Existujú dôkazy, že pri vzniku jednotlivých typov kŕčových žíl zohráva dôležitú úlohu zápal. Ten má najvýznamnejšiu úlohu pri zhoršovaní priebehu ochorenia, vzniku opuchu, postupných zmien na koži, bolesti až vredu predkolenia,“ upozorňuje prof. Štvrtinová. „A to nie je všetko. V prieskume, kam bolo zaradených vyše 5-tisíc pacientov sme zistili významnú štatistickú súvislosť medzi vysokým krvným tlakom a chronickým žilovým ochorením. 82 % pacientov s artériovou hypertenziou malo chronické žilové ochorenie.“
Ultrazvuková diagnostika
Diagnostika znamená anamnézu (rozhovor s pacientom) a jeho vyšetrenie, počas ktorého lekár zisťuje prítomnosť varixov, opuchov či kožných zmien v stoji a v ľahu, prípadne vyšetrenie s pomocou vreckového Dopplerovho ultrazvukového prístroja. Na závažnejšie klinické štádium ochorenia je nevyhnutná podrobná duplexná sonografia žilového systému dolných končatín. Žilový systém nôh totiž tvoria hlboké žily, ktoré vedú asi 90 percent krvi, a žily povrchové, zodpovedajúce asi za desať percent krvného zásobovania. Medzi nimi sú spojky, tzv. perforátorové žily. Ochorenie žíl môže zasiahnuť ktorýkoľvek z týchto žilových systémov. Rozsah ochorenia sa dá objektívne zistiť jedine spomínaným dôsledným sonografickým vyšetrením. To trvá aj pol hodiny.
Podrobná diagnostika s pomocou ultrazvuku je vo všeobecnosti základom správnej liečby. Cez kožu totiž nijaký lekár dovnútra nevidí. Viditeľné znaky kŕčových žíl – varixov totiž vôbec nemusia zodpovedať skutočnému stavu hlbokých žíl. Niektorí pacienti majú len mierne príznaky, ale majú už vážne postihnutý žilový systém. Naopak, pacienti s viditeľnými veľkými kŕčovými žilami nemusia mať žiadne ťažkosti. Sonografia umožňuje vyšetriť stav ciev a dynamiku, akou v nich tečie krv, umožňuje tiež odhaliť reflux – spätný tok krvi v povrchovom aj hlbokom žilovom systéme. Medzi invazívne vyšetrovacie postupy už patrí flebografia (aplikácia jódovej kontrastnej látky), priame merania žilových tlakov, CT, MRI či intravenózny ultrazvuk.
Príznaky zhoršuje teplo
Základ je úprava životosprávy – riešenie problému obezity, nedostatku pohybu, nevhodného sťahujúceho oblečenia. Počas oddychu by si pacient mal vykladať nohy minimálne do vodorovnej polohy a cvičiť cievnu gymnastiku. Medzi vhodné športy patrí turistika, beh (nie po tvrdých povrchoch), bicyklovanie, tanec či plávanie. Nevhodné sú vzpieranie, tenis, kulturistika či squash. Základný, hoci opomínaný druh liečby je kompresívna terapia, ktorá nahrádza nedostatočnosť svalovej pumpy v lýtkach, obmedzuje prepĺňanie povrchového žilového systému, zmierňuje pocit únavy, svalové kŕče, opuchy. Príznaky chronického žilového ochorenia zhoršuje teplo (nevhodné je preto saunovanie či pobyt v termálnych bazénoch).
Konzervatívnou liečbou (liečba liekmi a kompresiou) sa zaoberajú internisti so špecializáciou na ochorenia ciev – angiológovia. Po štádium C2 môžu veľkú úlohu zohrať aj praktickí lekári, ktorí takisto môžu predpisovať venofarmaká, lieky na ochorenia ciev. Najsilnejší stupeň dôkazov o účinku má jeden z najpredpisovanejších liekov – mikronizovaný diosmín s hesperidínom, ktorý lieči samotnú podstatu ochorenia – zápalovú reakciu steny žily, zabraňuje bolestiam a opuchom. Liečbou včasných štádií možno predísť komplikáciám. Pacientov v závažnejších štádiách (C2 až C6) by mali všeobecní lekári včas poslať k angiológovi alebo cievnemu chirurgovi. Najťažšie formy chronickej žilovej nedostatočnosti majú ľudia, ktorí v minulosti prekonali žilovú trombózu (upchatie žily krvnou zrazeninou) na dolných končatinách.
Operačné a miniinvazívne zákroky
Čo sa týka cievnej chirurgie, pre varixy jestvujú dve základné skupiny zákrokov. Prvým je klasická operatíva, keď sa pacientovi odstraňuje žila v celkovej alebo spinálnej anestézii. Je to známy stripping, keď cez malé rezy cievny chirurg chorú cievu odpreparuje a mechanicky vytiahne von. Cievu je takisto možné zničiť tepelnými zákrokmi – môže ísť o endovenózny laser alebo termálnu (rádiofrekvenčnú) abláciu. „Pri termálnej ablácii do chorého úseku žily pod kontrolou usg vsuniete rádiofrekvenčný katéter a tepelným ošetrením ju doslova akoby uvaríte,“ vysvetľuje angiochirurg doc. MUDr. František Žernovický, CSc. Žila sa vtedy ponechá v nohe a po takomto tepelnom ošetrení postupom času fibrotizuje – zmení sa na tuhý väzivový pruh a telo si už s ňou poradí samo.
Pri tepelnom zákroku, najmä ak sa robí v zariadení jednodňovej chirurgie, sa používa tzv. tumescenčná anestéza. Žila sa od okolitých tkanív odizoluje fyziologickým roztokom, v ktorom je lokálne anestetikum. Pacient odchádza domov s nasadenou kompresívnou pančuchou po dvoch hodinách.
„Novou metódou, ktorú máme na Slovensku už rok, je studená ablácia, pri ktorej nepotrebujeme ani tumescenčnú anestézu. Ide o zlepenie žily s pomocou špeciálneho lepidla vo forme tekutiny, ktoré zavediem do žily katétrom cez 4 mm vpich pod ultrazvukovou kontrolou,“ hovorí doc. Žernovický. „Pri zákroku nepotrebujete anestéziu, po ňom ani kompresiu, môžete ísť domov, dokonca aj šoférovať. Výhodou je, že takto môžeme ošetriť obe nohy naraz.“ Zákrok však musí byť urobený veľmi precízne špeciálne vyškoleným operatérom, pretože keby sa lepidlo uvoľnilo do krvného obehu, znamenalo by to pre pacienta vážne nebezpečenstvo.
Operatér sa pre druh miniinvazívneho zákroku rozhodne po ultrazvukovom vyšetrení. Sklerotizácia je ideálna pre žily, ktoré nie sú poškodené na kmeni, laser a rádiofrekvencia sú vhodné, ak je postihnutá veľká či malá skrytá žila. Lekár musí pacientovi pred zákrokom vysvetliť, či má choré len povrchové žily, alebo aj hlboký žilový systém. Od toho závisí aj rozsah výkonu.
Rizikové faktory vzniku kŕčových žíl
Vrodené (neovplyvniteľné)
Zdedená dispozícia: Deti, ktorých obaja rodičia mali kŕčové žily, budú týmto ochorením trpieť s 89-percentnou pravdepodobnosťou. Ak je navyše príčinou kŕčových žíl zdedená dispozícia, objavujú sa varixy skôr, už medzi 20. až 30. rokom života.
Pohlavie: Kŕčovými žilami vo zvýšenej miere trpia ženy, na vine sú hormonálne vplyvy (tehotnosť, užívanie antikoncepcie, menopauza).
Vek: So zvyšujúcim sa vekom stúpa aj pravdepodobnosť oslabenia žilových stien a viacerých ochorení, ktoré k rozvoju kŕčových žíl prispievajú (vysoký krvný tlak, ischémia, cukrovka). V 70. roku života má kŕčové žily viac ako polovica žien a 40 percent mužov.
Tehotenstvo: V tehotenstve sa zvyšuje hmotnosť a tým aj záťaž dolných končatín. Mení sa hormonálna situácia organizmu a stúpa množstvo krvi v krvnom obehu nastávajúcej mamičky. Napr. u tehotných sa ochorenie objaví zhruba v 30 percentách.
Získané (ovplyvniteľné)
Nedostatok pohybu: Vznik kŕčových žíl podporuje sedavé zamestnanie, ešte horšia je práca v stoji (v jednom obchodnom dome malo zo 700 zamestnankýň 60 percent nejakú formu kŕčových žíl).
Obezita: Známy rizikový faktor, nadhmotnosť znamená zvýšenú záťaž pre dolné končatiny.
Fajčenie: Najmä v kombinácii s užívaním hormonálnej antikoncepcie vzniká zvýšené riziko vzniku trombózy.
Nosenie sťahujúceho šatstva: Napríklad podkolienky s tesnou gumičkou (nemýliť si s kompresívnymi podkolienkami!), rôzne korzety, ale aj vysoké podpätky. Neprospieva ani prekladanie si nohy cez nohu.
Nedostatok vlákniny v strave, zápcha: Nepravidelné vyprázdňovanie prispieva k tvorbe a rozvoju kŕčových žil, hemoroidy sú jednou z foriem chronického žilového ochorenia.
Najčastejšie príznaky chronického žilového ochorenia podľa pacientov
- pocit „ťažkých nôh“, ich únava
- pocity horúčavy alebo chladu
- svrbenie kože na nohách
- kŕče v lýtkach
- zvýšená potivosť nôh
- bolesti (najmä po dlhodobom sedení či státí)
- opuchy dolných končatín
Štádiá chronického žilového ochorenia:
- C0 – pocity unavených nôh, pocit pripúchania dolných končatín, nočné kŕče, pálenie, svrbenie, bolesti pozdĺž žíl, ktoré sa zvýrazňujú počas dňa, v sede a v stoji
- C1– metličkovité kŕčové žily (zhluk rozšírených žiliek s priemerom menej ako 1 mm), ale aj žily s priemerom 1–3 mm (retikulárne žily)
- C2 – výraznejšie vyklenutia už zmenených žíl na nohách, komplikácie ako zápal kŕčových žíl (tzv. varikoflebitída)
- C3 – opuchy nôh
- C4 – zmeny na koži predkolenia, ekzém, rôzne pigmentácie, biela atrofia (stenčenie kože)
- C5 – zahojený vred predkolenia
- C6 – otvorený vred predkolenia (85 percent je žilového pôvodu)