Problém je o to závažnejší, že už 12-ročné deti majú priemerne päť až osem kazov. „Slovensko je na druhom mieste vo výskyte zubného kazu u detí v Európe,“ konštatuje Katarína Zollerová, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva. V krajinách ako Švajčiarsko či Holandsko pripadá na jedno dieťa jeden kaz. V Škandinávii je 80 percent šesťročných detí bez zubných kazov, kým u nás je to presne naopak. „Škandinávske deti netušia, čo je zubná vŕtačka. Je to výsledok pravidelných prehliadok a prísneho dodržiavania preventívnych opatrení. Tie síce presadzujeme aj my ale, žiaľ, bezvýsledne,“ vraví. Podľa nej však všetko chce čas. „Vyspelá Európa naštartovala preventívne programy v roku 1991, kým u nás sa im nevenovala takmer nijaká pozornosť,“ konštatuje.
Svetová zdravotnícka organizácia sprísnila na rok 2010 kritériá na ústne zdravie. Až 90 percent päťročných detí by nemalo mať nijaký zubný kaz, u 12-ročných by sa kazovosť mala znížiť na 1,5 zuba a menej s tým, že ani jeden trvalý zub nesmie byť vytrhnutý pre zubný kaz.
Iba usmernenie nepomôže
Už s ročným dieťaťom by mali rodičia prísť k zubnému lekárovi. Podľa stomatológov je chrup dnešných detí v oveľa horšom stave, ako ho mali v ich veku rodičia, ktorí dnes zabúdajú na povinnosť dvakrát do roka navštíviť s deťmi zubára.
Koncom minulého roka prijalo aj ministerstvo zdravotníctva odborné usmernenie na včasnú diagnostiku zubného kazu u detí a dorastu, ktoré upravuje postup pri predchádzaní zubnému kazu včasnou prevenciou a diagnostikou. U detí mladších ako 36 mesiacov je každý príznak zubného kazu na hladkých plôškach považovaný za závažný.
Neošetrený kaz mliečnych zubov je zdrojom infekcie pre trvalé zuby. „Cieľom usmernenia bolo stanoviť dolnú vekovú hranicu, aby rodičia vedeli, kedy po prvý raz zájsť s dieťaťom k zubárovi. Po dovŕšení jedného roku zubný lekár oboznámi a naučí rodiča, ako dieťaťu čistiť zuby, aká má byť správna výživa, kedy začať s fluoridáciou,“ vraví Zollerová. „Podstatou je aj robiť skutočnú prevenciu, teda aplikovať na zdravé zuby preventívne prostriedky, ktoré zuby zachovajú zdravými,“ dodáva.
Zodpovednosť je na rodičoch
Časy, keď deti pravidelne chodili na prevenciu zo školy, sú minulosťou. Záleží len na rodičoch, kedy svoje dieťa zavedú k zubárovi. „Po roku 1994, keď nastalo odštátnenie takzvaných obvodných zubných ambulancií, boli na mnohých školách úplne zrušené a celá starostlivosť tak prešla do rúk rodiča,“ vraví Zollerová. Rodič alebo zákonný zástupca musí byť pri ošetrení a s navrhovaným postupom musí aj súhlasiť. „Je dokázané, že prevencia žiadneho ochorenia nie je tak jednoduchá, dostupná a finančne nenáročná ako prevencia zubného kazu,“ dodáva Zollerová.
Odborníci sa zhodujú, že najdôležitejšia je prevencia. „Deti majú mliečne zuby približne od 4. mesiaca do šiesteho roka, potom majú chrup zmiešaný asi do 15 rokov a až potom trvalý. Takže treba hovoriť o mliečnom aj trvalom chrupe,“ vysvetľuje doktorka Katarína Hašková z Banskej Bystrice. „Niekedy môžeme iba ťažko presadzovať prevenciu. Zdravotné poisťovne síce deklarujú, že je najdôležitejšia, ale preventívne výkony ako pečatenie zubov, inštruktáž o ústnej hygiene nehradia,“ vraví.
„Detských pacientov ošetrujem v rámci prevencie celých rodín. Rodičia ju nepodceňujú, naopak, stavajú sa k nej zodpovedne,“ vraví doktor Juraj Petrík z Trnavy. Hašková má opačné skúsenosti. „Zodpovednosť rodičov je dosť zlá. Na preventívne prehliadky chodí približne 70 percent tých, ktorí by chodiť mali. Pritom preventívne prehliadky sú bez doplatku,“ vraví.
Starať sa správne o zuby sa oplatí a nie je to vôbec náročné. Od chvíle, keď dieťaťu vyrastie prvý zub, začína ho ohrozovať zubný kaz a vytvára sa na ňom povlak. „Mnoho rodičov mojich detských pacientov zvláda starostlivosť o zuby dokonale, iní priemerne. Tých sa snažíme usmerniť. Nestretávam sa však s prípadmi, kedy by sa o chrup svojich detí nestarali,“ vraví doktor Petrík.
Pozor na pokazené mliečne zuby
Mliečne zuby sú menej odolné ako trvalý chrup, preto sa kazia rýchlejšie. Neutešujte sa tým, že tieto zúbky za niekoľko rokov vypadnú a narastú nové a zdravé. Pôsobenie baktérií zo zubného povlaku možno zastaviť vhodnými pomôckami na čistenie zubov, ako kefka, medzizubné kefky a zubná niť. Dôležitá je aj správna technika čistenia zubov a pravidelnosť. O chrup sa treba postarať minimálne dvakrát denne a po jedle. Kazovosť totiž nie je dedičná. To, čo sa dedí, sú nesprávne návyky. Ak sa rodičia o svoje zuby nestarajú, deti si tento návyk nemajú kde osvojiť. „Zdravé mliečne zuby sú základom pre zdravý trvalý chrup. Venujem sa aj ošetreniu mliečnych zubov. Žiaľ, mnohí rodičia si myslia, že to nie je potrebné, veď vypadnú a narastú trvalé. Neuvedomujú si, že mliečne stoličky sú potrebné do 10 až 12 rokov veku dieťaťa,“ vraví doktorka Hašková.
Pečatenie – vhodná prevencia
Vhodnou prevenciou, ktorá síce nenahradí pravidelné umývanie zubov, ale pomáha predchádzať kazom, je pečatenie. Takto ošetrený zub má hladký povrch bez rýh, v ktorých sa bežne usádzajú zostatky jedla. Pred zákrokom je dôležité dieťaťu vysvetliť, že to nebolí. Zub sa vyčistí špeciálnou pastou a zubné ryhy správne pripravia. Potom zubár stoličky zaleje hmotou, ktorá sa podobá bielej plombe. Následne ju zatvrdí ultrafialovým svetlom. Na záver sa povrch zafluoriduje.
Zubári pečatenie odporúčajú, pretože výrazne znižuje tvorbu zubného kazu na zadných zuboch. „Zuby pečatíme iba občas u vybraných pacientov, cena za jeden zub je 10 eur,“ vraví doktor Petrík. Podľa doktorky Miroslavy Duckovej z Bratislavy majú rodičia o pečatenie záujem. „Za jeden zapečatený zub u nás rodič zaplatí 13 eur. Ak pri prehliadke zistíme aj kaz, cena plomby sa pohybuje od 14 do 18 eur,“ dodáva doktorka Ducková. Iba dve percentá rodičov detských pacientov doktorky Haškovej využívajú možnosť pečatenia. „Pečatenie trvalej stoličky stojí 8 eur. Ak dieťa potrebuje zaplombovať zub, cena sa pohybuje od počtu plôšok, materiálu a toho či ide o mliečny alebo trvalý zub. Takže cena sa pohybuje od 2,50 eura do 40 eur,“ vraví doktorka Hašková.
Zoznámte sa: dentálna hygienička
Preventívna prehliadka neslúži iba na hľadanie kazov, kontroluje sa pri nej v ústach sliznica, jazyk aj stav hygieny. „Ak má dieťa v oblasti dentálnej hygieny nedostatky – od povlakov, sfarbenia až po zubný kameň, odporučíme mu zubnú hygienu, ktorá zas neslúži len na ich odstránenie, ale aj na vysvetlenie, prečo a ako vznikajú a ako sa im úspešne vyhýbať,“ vraví parodontologička Miroslava Ducková. „Malému pacientovi predvedieme správne čistiace techniky, odporučíme správnu zubnú kefku či pastu a ústnu vodu.“
Závažnejšie, najmä zápalové stavy si hygienička pozve opäť na kontrolu, lebo nie vždy si pri prvej návšteve dieťa či rodič osvojí všetky rady a techniky čistenia zubov. „Tým, čo tvrdošijne tvrdia, že si zuby poriadne čistia, ale nerobia to, povlak zafarbíme a takto ich presvedčíme o nesprávnom, respektíve nedostatočnom ošetrovaní zubov,“ dodáva parodontologička. Podľa nej nadmerné pitie kolových nápojov, či zelených čajov zanecháva aj na detských zúbkoch svoje ťažko zmazateľné stopy, takže rodičia dovedú svoje ratolesti už aj sami na dentálnu hygienu, nezriedka sa už aj u 12-ročných detí nájde nános zubného kameňa na trvalých zuboch, ktorý následne spôsobuje zápal ďasna, od ktorého nie je ďaleko k trvalému poškodeniu ich závesného aparátu. „Aj deti s fixným ortodontickým aparátom by mali pravidelne navštevovať dentálnu hygieničku,“ dodáva.
„Deti ani rodičia sa nevedia o zuby dostatočne starať. Záujem o dentálnu hygienu a inštruktáž čistenia chrupu s používaním ďalších pomôcok je dosť malý,“ vraví doktorka Hašková. „A ešte, žiaľ, aj v médiách idú reklamy, ktoré hovoria o tom, že "vodička“ vyčistí viac ako zubná kefka."
„Vysvetľujeme deťom dôležitosť čistenia zubov s následným praktickým výcvikom. Deti si nosia vlastné zubné kefky a my ich učíme, ako si správne čistiť zuby. Pretože pokiaľ ide o postoj rodičov k orálnemu zdraviu, nie je to žiadna sláva, aj keď sa situácia zlepšuje,“ hovorí doktor Andrej Monošík z Považskej Bystrice.
Otázky a odpovede
Je pravda, že detské zuby treba čistiť hneď, ako sa prereže prvý zub?
Áno. Ďasná je však vhodné masírovať v miestach budúcich zúbkov už v čase pred prerezávaním zubov pomocou hryzadiel alebo prstovej kefky.
Potrebujú mliečne zuby rovnakú starostlivosť ako trvalé?
Mliečne zuby majú dôležitú úlohu nie iba pri žuvaní, pri tvorení slov, ale ovplyvňujú aj vývoj čeľuste a postavenie stálych zubov. Preto sa treba o ne starať a snažiť sa zabrániť ich predčasnej strate. Korene mliečnych zubov sa po skončení vývoja začínajú skracovať, pretože na ich miesto sa začínajú tlačiť zuby stále. Keď mliečny zub vypadne alebo ho odstráni zubný lekár, má krátky alebo nijaký koreň. Mliečne zuby sa z čeľuste prirodzene uvoľňujú, a to najprv rezáky (medzi 5 až 8 rokom), potom špicáky (medzi 10 až 12 rokom) a nakoniec stoličky (medzi 10 až 12 rokom). Mliečne zuby teda nielen umožňujú potravu dobre rozžuť, ale aj udržiavajú miesto pre stále zuby a sú dôležité aj pre správnu výslovnosť.
Čím čistiť detské zuby?
To závisí od veku dieťaťa. U tých najmenších prstovou kefkou, čo je vlastne gumový návlek na prst s gumovými štetinkami, ktorý si rodič nasadí na prst a drobnými krúžkami môže čistiť zúbky a masírovať ďasná v mieste práve sa prerezávajúcich zubov. Do dvoch rokov veku dieťaťa nie je vhodné používať zubné pasty s fluorom, ale čistiť ich buď bez pasty alebo pastou bez fluoru. Ďalšou pomôckou sú detské zubné kefky. Tie je vhodné začať používať, keď je v ústach dieťaťa už prerezaných viac zubov. Vhodné sú kefky s mäkkými štetinkami, pretože nepoškodzujú zuby a nedráždia ďasná. Od dvoch rokov už môžete dať dieťaťu na kefku aj trochu pasty vo veľkosti hrášku. Ak už má dieťa prvé stále zuby, môže dostať kefku pre dospelých. Ale s najmäkšími štetinkami, s malou hlavičkou a s rovno zastrihnutými vláknami. Môžu dokonca používať pastu pre dospelých. Je už vhodné začať čistiť aj medzizubné priestory.
Kedy a ako zuby čistiť?
Najmenej 2-krát denne ráno a večer po jedle a pití. To znamená, že po vyčistení zubov dieťa už nesmie nič jesť ani piť nič sladké. Pokiaľ ide o techniku čistenia, to závisí od veku dieťaťa. Veľmi malým deťom vysvetľujeme, že kefka sa neobhrýza, ak mu to zručnosť dovolí. Neskôr im vysvetlite, že zuby sa čistia zub po zube a na každom chvíľku treba zotrvať.
A čo strava? Má výživa vplyv na kazivosť?
Zubný kaz spôsobujú baktérie, ktoré menia cukry z potravy na kyseliny, ktoré potom leptajú zubnú sklovinu, odstraňujú z jej povrchu vápnik a umožňujú baktériám prenikať do hĺbky zuba a pokračovať v kazivom procese. Filozofia prevencie spočíva v odstraňovaní baktérií a v obmedzení prísunu cukrov týmto baktériám a v lokálnej fluoridácii pastami a gélmi. Zubom najviac škodia cukry. Pitie sladených nápojov tak vôbec nie je vhodné. Pravidlá racionálnej výživy treba dodržiavať už od detstva a nečakať, kým sa objavia prvé zdravotné problémy. Je dôležité obmedziť cukry, sladké nápoje.