Foto: SHUTTERSTOCK
Jarkina dcéra nastúpila do detských jaslí niečo vyše dvojročná, pretože jej mama sa potrebovala vrátiť do práce. Dieťa, ktoré dovtedy nikdy nebolo choré, dostalo už o päť dní na to zápal stredného ucha a svoje prvé antibiotiká. „Prvé dva roky boli pomerne náročné, počas neskorej jesene a zimy sme prakticky z každého mesiaca niekoľko dní chýbali,“ spomína matka dvoch detí z Bratislavy.
„Uvedomovala som si, že dcéra bola vtedy ešte malá. Nemôžem však povedať, že by neskôr mala nejaké závažné zdravotné problémy, vždy som ju z kolektívu stiahla včas. Infekcie sa prejavovali len mierne zvýšenou teplotou, soplíkmi a kašľom. Nijaké zápaly priedušiek, pľúc, angíny či laryngitídy sme neprekonali. Pripisujem to aj tomu, že som ju 27 mesiacov dojčila. So synom som už ostala doma do troch rokov a v škôlke zatiaľ taktiež prekonáva bežné prechladnutia. Je síce sopľavý, ale vážnejšie neochorie. Problém s tým majú skôr ostatné mamičky, ktoré vidiac sopľavé dieťa, obávajú sa nákazy. Trvajú na tom, aby som so synom ostala doma. V tomto máme ako rodičia detí v rámci jednej triedy neustále konflikty. Raz jedna mamička videla, že malému v šatni ráno dávam kvapky do nosa a bol z toho oheň na streche. Vraj mal ostať v posteli. Takisto sme riešili, či sú učiteľky povinné pomáhať deťom smrkať. Dobrá učiteľka azda nenechá dieťa so sviečkou pod nosom?“
Náročné skúšky imunity
„Soplíky v materských školách sú neuveriteľným problémom slovenských rodičov. Nikde inde v Európe, ale ani v zámorí rodičov sopeľ netrápi tak ako u nás,“ konštatuje pediatrička MUDr. Katarína Šimovičová z Bratislavy. „Dožadujú sa vyšetrení u detského lekára, u ORL, imunológa… Je to úplne zbytočné. Trpia tým len učiteľky v MŠ, ktoré rodičia stresujú požiadavkami strážiť soplíky, pretože to by mala byť zhmotnená príčina zvýšenej chorobnosti škôlkarov. Ale nie je to tak!“
V ranom detstve prechádza imunitný systém dieťaťa viacerými náročnými skúškami. Jednou z nich je aj nástup do detského kolektívu. Počas prvých rokov sa života sa „naivná“ a „neskúsená“ imunita musí vycvičiť, naučiť sa brániť, buduje sa tzv. imunitná pamäť. Dieťa sa totiž stretáva s novými vírusmi a baktériami, ktoré doma nepoznalo. Nová sociálna situácia – časť dňa strávená bez matky – ho navyše stresuje, čo má takisto negatívny vplyv na obranyschopnosť (častejšie plače a podobne). Navyše sa nástup do škôlkarského prostredia prekrýva s príchodom jesene, pre ktorú je typická zvýšená aktivita vírusov.
„Sopeľ nie je dôvod vylúčenia dieťaťa z MŠ. Treba ho utrieť a učiť deti smrkať,“ tvrdí MUDr. Šimovičová. „Nie je nákazlivý v tom zmysle, ako si predstavujú rodiča, čo nemajú vedomosti z epidemiológie a mikrobiológie. Je to produkt sliznice dýchacích ciest a nie je dôvod zastavovať ho, ako si to mnohí žiadajú. Je to vlastne obrana orgazmu pred mikróbmi, ktoré sa jeho prostredníctvom vylučujú von už deaktivované imunitnými mechanizmami sliznice dýchacích ciest. Jeho farba závisí aj od druhu mikroorganizmov, ktoré telo takto likviduje. Skoro vždy sa infekcia začína čírym sopľom a ten sa zahusťovaním mení na biely, žltý, zelený… V zahraničí sú deti v MŠ bežne so sopľami a nikto to nijako nerieši.“
Imunitná zrelosť po šiestom roku
„Normálnemu, zdravému dieťaťu sa imunita vyvíja do 6. roku života. V tomto veku je preto obyčajne po fyzickej, mentálnej, ale aj imunologickej stránke schopné zvládať prvú triedu. V prvom ročníku školy už dieťa nebýva také choré ako dvoj-, trojročné deti v materskej škole. Pretože je imunitne zrelé,“ zdôrazňuje detská lekárka.
„Genetická výbava, čo sa týka imunity, je pre každé dieťa takisto veľmi dôležitá. Ak má jeden z rodičov imunitný problém v podobe alergie, astmy a podobne, dá sa očakávať, že aj jeho dieťa bude mať s imunitou isté problémy, aj keď nejde vyslovene o dedičné ochorenia. Ak majú zdravotné problémy obaja rodičia, je to ešte horšie. Preto by mali zvážiť, či umiestniť, resp. nechať v predškolskom zariadení dieťa s častými infekciami dýchacích ciest v zmysle angín, zápalov uší, priedušiek, pľúc. Prípadne zvážiť najprv štvordňový pobyt s prestávkou v piatok alebo v strede týždňa. Ďalšia možnosť je nenechať dieťa v MŠ popoludní spať – uložiť ho doma.“
Téma určenia hraníc, kedy dieťa so soplíkmi môže či nemôže ísť do kolektívu, je pomerne kontroverzná. Niektorí rodičia navzájom od seba požadujú dokonca potvrdenia o vyšetrení CRP, zápalového parametra C-reaktívneho proteínu, ktoré sa v ambulancii robí z kvapky krvi z prsta. Tento parameter sa v krvi zvyšuje pri zápalových ochoreniach bakteriálneho pôvodu približne na 3.-4. deň horúčkovitého ochorenia.
„Rodičia často tento test považujú za veľmi dôležitý, pretože si to predstavujú ako akúsi excelovskú tabuľku, ktorú lekár vypĺňa, aby mu vyšla diagnóza. Dožadujú sa ho a konflikty z toho vznikajúce zbytočne stresujú lekára. Je potrebné zmieriť sa s tým, že deti vo veku 1–6 rokov, ktoré navštevujú kolektív, môžu byť opakovane choré v zmysle vírusových infekcií. Veľa závisí od ich vlastnej imunitnej odpovede – či sa infekcia skomplikuje, alebo nie,“ dodáva predsedníčka Sekcie pediatrov Slovenskej lekárskej komory.
Pomáha aj hygiena nosa
„Pravidlá určujúce, kedy dieťa môže či nemôže ísť do škôlky vzhľadom na možnú sekréciu z nosa neexistujú,“ hovorí doc. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., imunológ a alergológ z Martina. „Deti v predškolskom veku mávajú často nádchu, ktorá vôbec nemusí súvisieť s infekciou. Príčinou môže byť aj alergia (počas jesene a zimy na plesne, buriny, roztoče), ďalej zmeny vyvolané chladom a zmenami teploty a vlhkosti vzduchu (typicky sa zvýrazňujú u alergikov, ktorých je čoraz viac), alebo ide o klasický vírusový infekt. Podobne je pomerne ťažké rozlišovať medzi alergickou a nealergickou nádchou, keďže môžu mať identické príznaky.“
Podľa docenta Jeseňáka takisto nie je pravda, že „zelené soplíky“ sú vždy infekčného pôvodu, pretože môže ísť o farbu spôsobenú rozpadnutými imunitnými bunkami (napr. eozinofilmi). Dôležité je aj „cítenie“ rodiča, ten väčšinou vie rozlíšiť, či na dieťa „niečo lezie“ (je unavené, slabé, má zvýšenú teplotu, pokašliava, bolí ho hlava, sťažuje sa na bolesť v hrdle, tlak v uškách), alebo nejde o nič vážne. Pravda je však aj to, že niektorí rodičia v snahe nevymeškať z práce podajú dieťaťu liek proti bolesti a teplote a odvedú ho do škôlky. To je už nezodpovedné.
Ak sa začína klasická infekcia, dieťa je potrebné doliečiť doma. Naopak, ak sú prejavy mierne, dieťa nekašle, má len upchatý nos, nemalo by ísť o nič závažné. „Vyšetrovanie CRP nepomôže na začiatku príznakov. Okrem toho majú deti v tomto veku užšiu nosovú dutinu, často ešte nevedia správne smrkať a čistiť si nos a časť z nich má aj zväčšenú nosovú mandľu. Netreba preto zabúdať na prevenciu v podobe posilňovania imunity, ako aj pravidelnú hygienu nosa,“ dodáva na záver imunológ.