„Overovali sme ho v šestnástich základných školách na Slovensku a dovolili sme si povedať, že je úžasný,“ povedala v dámskom klube Herial profesorka Eva Gajdošová.
Zasponzorovaný program dostala jedna škola s deťmi zo sociálne znevýhodnených skupín a štyri školy, v rodinách ktorých sú vážne vzťahové problémy. „Stovka učiteľov sa zrazu dozvedela o programe a začala ho používať. A dnes je to už veľký počet detí, ktoré sa každý týždeň aspoň raz-dvakrát zoznamujú so sociálnymi vzťahmi, s emóciami, spoznávajú, čo je to empatia, city na tvárach iných ľudí. Ako vyzerajú šťastní, nešťastní, prekvapení, agresívni ľudia,“ vymenovala pani Gajdošová ďalej. Cieľom programu je deti naučiť, ako sa majú upokojiť, ako regulovať agresiu, riešiť dané problémy.
Súčasťou programu sú atypické karty so životnými udalosťami, ktoré môžu deti v živote prežívať. Najobľúbenejšia bola s číslom deväť. „Predstavte si, že na šestnástich základných školách, kde bol pilotný výskum, si deti túto kartu vyžiadali trikrát po sebe. Boli sme teda zvedaví, čo je to za udalosť, že deti túto kartu túžili preberať. Táto karta je o dôvere. Chlapček dôveruje svojmu starému otcovi natoľko, že mu môže všetko povedať, vyplakať sa mu na ramene, zdôveriť sa mu s tým, čo ho bolí.“
Program podľa Gajdošovej smeruje k súdržnosti k vzťahom, k poznávaniu iných, k morálne správnemu riešeniu konfliktov v škole. „Je tu zrazu priestor nedávať dôraz len na vedomosti, výkon a známky. Ale na súdržnosť, vzťahy, city, lebo tie sa z nášho vzťahu vytratili. Vieme, že slovenská rodina, ktorá bola kedysi taká pevná, je v kríze. Mňa to bolí.“
Tri zvieratká symbolizujú deti rôznych osobnostných charakteristík. Psík hyperaktívne dieťa, ktoré nepočúva a zajko naopak rozvážne, pokojné dieťa. Keď dieťa dostane zvieratko do rúk, má právo hovoriť, kým ostatní mlčia. Deti sa učia počúvať a byť ticho, keď hovorí niekto iný. Zaujímavé na tom je, že dieťa hovorí za zvieratko, a v tej chvíli majú pocit, že sa naň premenili a nehovoria o svojich problémoch. V skutočnosti však všetky hovoria o tom, čo cítia, čo prežívajú a čo si myslia. „Dospelý vie, že hovoria o sebe samom, takže častokrát sa prevalia aj situácie ako týranie či zneužívanie dieťaťa. To bola téma tabu, o ktorej sa nehovorilo a aj vďaka takýmto situáciam skôr vyplávajú na povrch a možno sa začnú aj rýchlejšie riešiť,“ myslí si Eva Gajdošová.
Navyše, výsledky sú merateľné. Redukuje sa násilie a agresivita, čo učiteľky v školách podporujú, lebo atmosféra v triedach sa začína upokojovať. Eva Gajdošová tiež odporučila, čo by rodičia mohli urobiť inak, lepšie. „Viac sa rozprávať s deťmi. Keď sme robili výskum o tom, koľko hovoríme s deťmi, neuveríte, je to len 7–12 minút denne. Deti uviedli, že im chýba rozhovor s dospelým, komunikácia. Trápia ich vážne témy, o ktorých ani netušíme. Pýtali sa ma na bezdomovcov, týranie starých ľudí, na závislosti, bulímiu, anorexiu… Je toľko vecí okolo nás, o ktorých chcú vedieť a my im tú komunikáciu nedávame.“
Program Druhý krok je schválený a akreditovaný ministerstvom školstva a stal sa súčasťou etickej výchovy na prvom stupni základnej školy.