Foto: SHUTTERSTOCK
Prajú si, aby dieťa nosilo domov samé jednotky a navštevovalo čo najviac krúžkov. “Chcú sa ukázať aj pred ostatnými rodičmi, koľko ich dieťa zvládne, aké je odlišné. Chodí na francúzštinu, na angličtinu, na gitaru, na golf alebo na kone,” vymenovala v rozhovore pre Pravda.sk. Takto dnes zmýšľa drvivá väčšina rodičov, pričom si neuvedomujú, či ich dieťa na to má.
“Môže byť šikovné, mnohostranne orientované a také schopné, že to zvládne. V tom prípade je to v poriadku. Dieťa treba zaťažiť povinnosťami, keď na to má. Ale stáva sa, že rodičia so svojimi ambíciami a nesplnenými snami chcú, aby ich uskutočnilo ich dieťa. Aj v prípade, že je introvertné, nespoločenské, netúži sa presadzovať a stačí mu jeden krúžok, lebo sa chce aj hrať – zažiť, čo je to hrať sa sám či v menšej skupine, je rýchlo unaviteľné, má problém so sústredeníma na školu potrebuje dlhší čas. Ak je takéto dieťa permanentne unavené, hrozí, že začne dosahovať v škole adekvátny výkon, ktorý nezodpovedá jeho schopnostiam a predpokladom,” varuje ďalej psychologička.
Navštíviť s dieťaťom odborníka je na mieste aj v prípade, ak si rodič nie je celkom istý, čo by jeho dieťa bavilo. Detský psychológ mu urobí diagnostiku intelektových predpokladov, špeciálnych schopností, záujmov, motivácie, osobnostných vlastností. A vďaka tomu sa o dieťati rodič dozvie aj informácie, o ktorých doteraz možno ani netušil. “Na základe výsledkov môže zvážiť, do akej miery dieťa zaťažiť alebo mu dať radšej trochu uvoľnenejší režim,” odporúča Eva Gajdošová.
Dneší rodičia častokrát robia chybu aj v prípade, ak dieťa posadia pred počítač, resp. dovolia mu to. Dieťa je doma, s nikým sa nestýka, nie je v zlej partii. Problém však nastáva, ak rodič nemá prehľad o tom, čo jeho dieťa na internete robí – na akých sociálnych sieťach funguje, s kým komunikuje, aké stránky si prezerá. “Opäť je to nebezpečná hra,” upozorňuje odborníčka a dodáva, že môže byť nebezpečnejšia ako mať dieťa pred domom na ihrisku v partii desiatich detí.
Foto: Štefan Drgoň
Vzdať to, či bojovať? Ak dieťa začne chodiť na šport a o dva týždne doma oznámi, že ho to už nebaví. Kde je hranica, kedy by ho rodič mal ešte prehovárať, resp. nútiť, aby pokračovalo? A kedy ho už nútiť nemá cenu? “Dieťa má nárok meniť športy,” vysvetľuje školská psychologička. Veď sa ešte len spoznáva, zisťuje, čo by ho bavilo. Týmto štýlom mu však rodič môže dať odkaz, že aj v živote sa môže kedykoľvek vzdať. Veď je to také ľahké… “Je to dvojsečná zbraň, ako celá psychológia,” usmieva sa psychologička. “Ťažko dať osobnosť dieťaťa do nejaké chemického alebo fyzikálneho vzorca. Čo platí pre jedno dieťa, už vôbec nemusí platiť pre iné. Neexistujú zákonitosti, ktoré by sme mohli v psychológii použiť. Každé dieťa obklopuje iné prostredie, každý rodič má iný prístup, rozhoduje tiež osobnosť dieťaťa, ktorá je jedinečná.”
Psychologička odporúča s dieťaťom veľa komunikovať, pýtať sa ho na to, čo prežíva, čo ho bolí, čo ho trápi. “Rozhovor by sa nemal obmedziť len na sedem minút denne, ale na viac minút. Čím viac sa s dieťaťom rozprávam, tým viac sa o ňom dozviem,” konštatuje. Dobré je podľa jej slov využiť aj pomoc odborníkov, prípadne spýtať sa triedneho učiteľa. Ako sa vám javí moje dieťa? Aký krúžok by podľa vás bol preňho vhodný? “Rodič vďaka tomu získa aké-také rady aj od iných a podľa toho zváži,” uzatvára Eva Gajdošová.