Reprodukčná medicína: Na tehotenstve záleží

Podľa MUDr. Michaely Grossovej, PhD., medicínskej riaditeľky Iscare Reprofit, je dôvodom stále zlepšovanie metód rozmrazovania embryí, keď dochádza k minimálnym stratám. Okrem toho pri kryoembryotransfere je viac času na prípravu maternice, a tak sa zvyšuje šanca na uhniezdenie embrya. „Pri tzv. čerstvom transfere vkladáme do maternice najkvalitnejšie embryo, aké máme k dispozícii, lenže sme tlačení časom,“ vysvetľuje. „Máme úspešnosť 50 %. Zvyšok získaných embryí sa mrazí. Ak bol prvý pokus neúspešný, nasleduje kryoembryotransfer, kde dosahujeme vysokú úspešnosť 57 %. Vo všeobecnosti platí, že u mladších žien je pri umelom oplodnení vo všeobecnosti vyššia úspešnosť ako u štyridsiatničiek, najmä ak je ich jediným problémom nepriechodnosť vajíčkovodov. Staršia pacientka má menej kvalitné vajíčka.“

Nie je to len ženská záležitosť

Problém neplodnosti dnes rieši každý šiesty až siedmy slovenský pár. „Kedysi bola neplodnosť považovaná za čisto ženskú záležitosť, dnes však vieme, že ženský aj mužský faktor sa na neplodnosti páru podieľajú rovnakou mierou – každý v 30 %. V ďalších 30 % sa problém s plodnosťou zistí u oboch partnerov a približne v 10 % sa presná príčina neplodnosti s pomocou súčasných diagnostických postupov nedá určiť,“ tvrdí MUDr. Grossová. Hovorí sa tomu idiopatická sterilita. Na základe vyšetrení vyzerá všetko v poriadku, ale dieťa neprichádza.

Neplodnosť je dnes civilizačným ochorením. Svoju úlohu výrazne zohrávajú zmeny životného štýlu v podobe nekvalitného stravovania, stresu, nedostatku pohybu i spánku, faktory vonkajšieho prostredia ako znečistenie, ale aj žiarenie ako wifi, ktoré má veľmi negatívny vplyv najmä na deliace sa bunky, ako sú spermie. Ďalej je to posúvanie rozhodnutia mať dieťa do čoraz vyššieho veku. Je logické, že počet neplodných párov rastie s vekom. Kým do veku 30 rokov je to 7 % párov, do veku 40 rokov je to už 33 % a v štyridsiatich piatich rokoch nevie prirodzenou cestou počať dieťa 87 %. Preto by pár, ktorý pri pravidelnom pohlavnom styku nedospel k tehotenstvu v priebehu jedného roka, mal vyhľadať pomoc odborníkov. U žien nad 35 rokov, keď už plodnosť prudko klesá, sa táto lehota stanovila na šesť mesiacov. Ženy po štyridsiatke, ktoré ešte plánujú rodiť, by mali konzultovať v špecializovanom reprodukčnom centre ihneď.

Dôležitá vaječníková rezerva

Treba si uvedomiť, že bežná preventívna gynekologická prehliadka nie je zameraná na vyšetrenia skúmajúce plodnosť. Tam sa robí cytológia a ultrazvuk, otázka, akú má budúca potenciálna matka funkčnú rezervu vaječníkov (tzv. ovariálna rezerva), ostáva nezodpovedaná. U pacientok nad 30 rokov, ktoré nemajú deti, by preto k preventívnej prehliadke v ambulancii mala patriť aj otázka od gynekológa: Plánujete graviditu? Kedy? Nechcete zistiť, aká je funkčná rezerva vašich vaječníkov? Ide o veľkosť, kvalitu, potenciál vajíčok, akúsi kapacitu vaječníkov. Gynekológ by mal vedieť odhadnúť, koľko môže nechať čakať pacientku s dostatočnou ovariálnou rezervou, ktorá má partnera s dobrým spermiogramom. A kedy pár už poslať za odborníkom, aby nebolo neskoro a dalo sa im ešte pomôcť.

„Všetky metódy asistovanej reprodukcie sú totiž limitované vaječníkovou rezervou,“ tvrdí odborníčka. "Vaječníky ženy obsahujú daný počet vajíčok a s vekom táto rezerva klesá. Tento proces urýchľujú operačné zásahy, zápaly vaječníkov, endometrióza i rodinná predispozícia. Na základe hodnoty AMH, tzv. Anti-Müllerovho hormónu, možno zistiť aktuálnu hodnotu tejto rezervy. Ak má žena do 35 rokov jeho hodnotu medzi 1 až 3, je to v poriadku. Ak je to však menej ako jeden, jednoznačne ju treba poslať do reprodukčného centra. Ak má pacientka aj dobrý výsledok, ale oznámi gynekológovi, že sa snažia o dieťa a majú po tridsiatke, mal by si dať partner urobiť spermiogram v andrologickej ambulancii. V súčasnosti sa hovorí o tzv. plánovanom materstve v zmysle poistky v podobe zamrazených vajíčok (kryoprezervácia). Znamená to, že žena si ešte ako mladá a zdravá dá zamraziť vajíčka. Dôležité je uvedomiť si, že ich kvalita je najlepšia možno do tridsiatky. Neskôr výrazne klesá. Na takéto veci by žena mala myslieť skôr, nie až vo veku 35 rokov.

Umelé oplodnenie nestojí málo

Podľa platnej legislatívy a pri splnení indikačných kritérií má pacientka mladšia ako 39 rokov hradené tri cykly umelého oplodnenia zo zdravotného poistenia. V ČR je to vek 40 rokov. Pri veku 38 rokov však treba, samozrejme, počítať s časovou rezervou na vybavenie žiadosti a samozrejme, aj s určitou dobou nevyhnutnou na realizáciu asistovanej reprodukcie. Čo sa týka liekov, poisťovňa prispieva asi dvoma tretinami sumy. Bez účasti poisťovne jeden pokus asistovanej reprodukcie vychádza cca na 2 500 eur. Zdravotná poisťovňa však nehradí úkony, ako je napríklad mrazenie či predimplantačná genetická diagnostika.

„V Čechách napríklad predimplantačnú genetickú diagnostiku uhrádzajú párom, ktoré majú v rodine hemofíliu alebo cystickú fibrózu,“ hovorí doc. MUDr. Jozef Války, CSc., odborný garant Iscare Reprofit, ktorý v roku 1991 v SR pomohol priviesť na svet prvé dieťa zo skúmavky. Predimplantačný genetický skríning vo všeobecnosti pomáha zvýšiť úspešnosť IVF cyklov (IVF – oplodnenie vajíčka mimo tela ženy). „V úhradách poisťovní dochádza k diskriminácii mužov. Nehradia napríklad mikrochirurgické získanie spermií zo semenníkov či nadsemenníkov, keď ich muž nemá v ejakuláte, ani vpichnutie spermie do vajíčka, tzv. metódu ICSI.“ S podporou liečby neplodnosti zo strany štátu a jeho legislatívy nie je spokojný: „Asistovaná reprodukcia je dlhodobá investícia. Predpokladá sa, že priemerná krajina EÚ by mala mať približne 1 500 cyklov na milión obyvateľov. V Dánsku ich majú ročne 2 000, na Slovensku ich máme 600. Keby sme mali aspoň takú podporu ako hoci v Čechách či v Maďarsku, mohlo by sa u nás ročne narodiť o 2 500 Slová­kov viac.“