„Niekedy agresor šikanuje obeť len tak, bez špecifického dôvodu,“ hovorí psychologička, Mgr. Mária Dědová, PhD. z Trnavskej univerzity, z Katedry psychológie. Upozornila na to, že v súčasnosti sa za šikanujúce správanie považuje aj jednorazová „akcia“, teda, ak žiak v škole ublíži obeti len raz. Takzvanou novinkou v šikanovaní, ktorú psychológovia chápu ako poruchu správania, je aj šikanovanie, ktoré sa už deje aj virtuálne – cez esemesky, chat, zverejnenia na sociálnych sieťach a podobne.
Podľa Dědovej sa za šikanovaním skrývajú poruchy vzťahov v skupine. „Ja si myslím, že šikanovanie nikdy nie je len záležitosťou jednotlivca. Nedeje sa vo vzduchoprázdne, ale vždy v kontexte danej triedy. Takže pracovať musíme s celou triedou ako so systémom,“ odporúča psychologička.
Otázka, ktorú jej ľudia kladú často, znie: Kto sa môže stať obeťou? Odpovedá: „Ktorékoľvek dieťa.“ Existujú však isté charakteristiky, ktoré sa považujú za predispozície šikanovania. Fyzické – niečo, čo upúta pozornosť (obezita, okuliare, ryšavé vlasy), psychologické (hyperaktivita s poruchou pozornosti, špecifické poruchy učenia, oneskorený duševný vývin, bezmocnosť). Deti, ktoré si agresori vyberajú, sú častokrát outsidermi a ťažko si hľadajú priateľov.
Zistilo sa, že obeťami šikanovania sa častokrát stávajú deti s hyperprotektívnou (nadmerne ochraňujúcou) matkou. „Nenaučili sa pri nej dostatočne presadzovať, alebo presadzovať sa adekvátnym spôsobom,“ objasnila Dědová a doplnila, že v rodine, v ktorej vyrastá obeť šikanovania, zvykne chýbať postava otca, ktorá mu akoby bráni v zdravom vývoji.
Na to, aby mohli psychológovia jednoznačne určiť, že ide o šikanovanie, musia situáciu posúdiť komplexne a nahliadnuť do nej z viacerých uhlov pohľadu. Medzi somatické znaky podľa slov Dědovej patria bolesti hlavy, brucha, narušený spánok. Veľakrát sa stáva, že nechce chodiť do školy. Pozorujú sa aj kognitívne zmeny – nesústredenosť, nezáujem o činnosť, zhoršený školský prospech, ale aj emocionálne ako smútok, depresia, plač, úzkosť. Behaviorálne znaky zas vidieť veľmi ľahko – neospravedlnené absencie v škole, nekomunikatívnosť, málo alebo žiadni kamaráti. „Obeť šikanovania má potrhané oblečenie, modriny, popáleniny. Keď sa ho spýtate z čoho, väčšinou ostane ticho, lebo o tom nechce hovoriť,“ priblížila Dědová.
Dieťa, ktoré šikanujú, sa zablokuje. S nikým nechce komunikovať a v situácii, v ktorej sa ocitlo, nevidí východisko. Psychológ by mu mal pomôcť otvoriť sa. Mária Dědová: „Našou úlohou je vniesť svetlo, ktoré svieti na konci tunela. Vniesť tam nádej, aby dieťa vedelo, že situácia je riešiteľná. Som tu pre teba, poďme sa o tom spolu porozprávať, poďme to riešiť.“ Dôležité je odpustenie. „Odpustiť neznamená zabudnúť, ale vzdať sa pomsty voči agresorovi, ktorá by agresívne správanie opakovane vyvolala,“ myslí si.
Rodičom psychologička odporúča, aby dieťa aktívne počúvali. Aby mu vyjadrili emocionálnu oporu, dali mu ňou najavo, že sú tu preňho a to, čo sa mu deje, rozhodne nie je v poriadku. Dôležitou úlohou rodiča je aj ochrana dieťaťa. Časté konzultácie s učiteľmi, s riaditeľom školy. Je potrebné zabezpečiť dieťaťu cestou do školy a zo školy maximálnu ochranu. V prípade vážnych stavov je dokonca na mieste požiadať, aby bolo pustené z vyučovania domov o desať minút skôr, aby nemohlo prísť do kontaktu s agresorom. „Odporúča sa psychologické vyšetrenie pre identifikáciu, ktoré oblasti boli narušené, s ktorými treba terapeuticky pracovať. A takisto veľmi dobré je spraviť si sociogram, aby sme vedeli, kde sa to dieťa v rámci triedy momentálne nachádza.“
Na to, aby rodičia a učitelia vôbec nemuseli problém šikanovania riešiť, je rozvíjať kreativitu dieťaťa. „Keďže vieme, že obete majú nízke sebahodnotenie, je dôležité podporovať ich v aktivitách, v ktorých sú dobré a učiť ich, aby dokázali povedať svoj názor a stáť si za ním,“ hovorí psychologička Dědová. Dieťaťu by mali rodičia vštepovať, že jeho cena je v samotnej existencii. Tento bod považuje Mária Dědová za kľúčový. „V dnešnej dobe sme hodnotení len za výkon. Treba však prejsť od „mať“ k „byť“. Učme deti, že ich hodnota je tým, kým sú,“ radí psychologička.