V posledných rokoch pribúda ľudí uznávajúcich alternatívne spôsoby stravovania a vedú k nim aj svoje deti. Podľa lekárov však niektoré spôsoby nie sú pre ne vhodné.
Najrozšírenejším typom alternatívnej výživy je vegetariánstvo, ktoré zahŕňa viacero diét:
+ Semivegetariánstvo: ide o vynechanie červeného mäsa; hydina a rybacie mäso je povolené
+ Lakto-ovo-vegetariánstvo: dovoľuje konzumáciu vajec a mlieka, v niektorých prípadoch aj rýb a hydiny (nikdy však výsekového mäsa)
+ Vegánstvo: uznáva ako zdroj výživy iba produkty rastlinného pôvodu; jediným zdrojom bielkovín živočíšneho pôvodu je materské mlieko
+ Frutarianizmus: ide o konzumáciu ovocných diét
+ Vitarianizmus: táto diéta uznáva iba konzumáciu stravy v surovom stave
Podľa vedúcej Odboru hygieny detí a mládeže Úradu verejného zdravotníctva Jany Novákovej spočívajú zdravotné riziká vegetariánstva v príjme bielkovín a tukov, ktorých kvalita je nie vždy vyhovujúca. Problémom je tiež nedostatočný príjem vitamínov a minerálnych látok. „V období rastu a vývinu dieťaťa je príjem výhradne rastlinných bielkovín nedostatočný. Týka sa to najmä dojčiat a detí vegánov a vegánskych matiek. Pri vylúčení živočíšnych tukov zo stravy je ich príjem skoro nulový. Z vitamínov možno v tejto súvislosti spomenúť vitamín B12, ktorý sa nachádza v potravinách živočíšneho pôvodu,“ upozorňuje.
Na zdraví sa nedostok vitamínu B12 prejaví však až po niekoľkých rokoch, lebo jeho denné požadované množstvo je pomerne malé. Rizikom vegánskeho aj vegetariánskeho stravovania detí aj dospelých je nedostatok železa – vyskytuje sa u nich dvakrát častejšie ako u ľudí s klasickým spôsobom stravovania. Z rastlinnej potravy človek využije len 3 % železa, zo živočíšnych zdrojov je to okolo 15 %. Vegáni a vegetariáni môžu mať tiež nižšie hladiny vápnika a zinku. U dojčiat a malých detí živených vegánskou stravou sa zvyšuje riziko chudokrvnosti, krivice a oneskoreného telesného rastu. U dospelých vegánov sa zistil nedostatočný príjem jódu, riboflavínu a vitamínu B12.
„Vegetariánske stravovanie však spĺňa všeobecné zásady výživy v prevencii kardiovaskulárnych, onkologických ochorení a cukrovky, spočívajúce v redukcii tukov a cholesterolu a v uprednostňovaní rastlinných tukov obsahujúcich nenasýtené mastné kyseliny. Táto strava obsahuje tiež viac vlákniny a antioxidačných vitamínov. Okrem toho je vegetariánske stravovanie obyčajne spojené aj so zdravým životným štýlom, čo má priaznivý vplyv na zdravie,“ spresňuje MUDr. Nováková. Ale len v tom prípade, ak je vegetariánska strava naplánovaná rozumne – teda ak zahŕňa aj mlieko, mliečne výrobky a vajcia. Vhodnejšia ako vegánska je lakto – ovo – vegetariánska strava. U väčšiny dospelých osôb, ktoré ju dodržiavajú a konzumujú aj vajcia, rybacie a hydinové mäso, nie je ohrozené ich zdravie.
Makrobiotika je riziková
Podľa doktorky Novákovej predstavuje makrobiotika návrat k prirodzenému spôsobu výživy, v rámci ktorého sa konzumuje najmä rastlinná strava ako obilniny, vybrané druhy zeleniny, strukoviny, morské riasy, semená, orechy. Zo živočíšnych potravín možno konzumovať malé množstvá rýb, morských živočíchov a hydiny. Stúpenci makrobiotickej stravy odmietajú užívanie liekov a návykových látok. „Títo ľudia presadzujú takzvanú transformačnú teóriu, podľa ktorej si ľudské telo dokáže samo vytvoriť potravu pre bunky. Nesmie sa však jesť mlieko, mäso, ovocie. Táto teória sa z vedeckého hľadiska považuje za úplne vylúčenú,“ tvrdí.
Zo zdravotných rizík makrobiotiky možno spomenúť nízky príjem energie, bielkovín, tukov, vápnika, vitamínov B2 a B12, D, C a nedostatok niektorých esenciálnych mastných kyselín. Nebezpečenstvo je vyššie v prípade prísne obmedzenej stravy a u detí či tehotných žien. Deti živené makrobiotickou stravou sú vo väčšine prípadov menšie ako deti živené zmiešanou stravou. Boli zistené aj prípady podvýživy. Zo zdravotného pohľadu je závažná domnienka makrobiotikov, že ich strava môže vyliečiť rôzne ochorenia vrátane rakoviny. „Táto teória však nie je podopretá žiadnymi odbornými dôkazmi,“ uzatvára lekárka.
Delená strava môže byť
Je postavená na názore, že ak 80 % tela tvoria zásadité a 20 % kyslé zložky, tak na dosiahnutie rovnováhy je potrebné privádzať živiny do organizmu práve v tomto pomere. Prekyslenie organizmu môže byť príčinou niektorých ochorení, aj nadváhy. Podľa tejto teórie súčasný príjem bielkovín a cukrov bráni správnemu tráveniu, a preto ich treba jesť oddelene. Tuky možno kombinovať s oboma skupinami, pretože sú neutrálne. Neodporúča častú konzumáciu masla, mäsa, mäsových výrobkov a šunky, ale uprednostňuje potraviny v prírodnom stave, ktoré sa konzumujú surové alebo mierne varené. Najviac by sa mali používať potraviny rastlinného pôvodu.
Vo všeobecnosti možno k delenej strave povedať asi toľko, že neobsahuje vyslovene rizikové prvky pre zdravie ľudí. Môže viesť k redukcii telesnej hmotnosti, ale to najmä tým, že sa v rámci nej konzumuje viac ovocia a zeleniny a menej energeticky výdatných potravín. Jednou z hlavných zásad delenej stravy je dodržiavanie pitného režimu – odporúčajú sa 2 až 3 litre tekutín denne. Jedálniček je rozložený minimálne na tri jedlá denne, dodržiavajú sa prestávky medzi hlavnými jedlami, počas ktorých sa konzumuje surová zelenina.
Čo by mali deti jesť
Základným pravidlom vo výžive detí je, že extrémne spôsoby do nej nepatria.
1. Dôležité sú prílohy ako pečivo, knedle, cestoviny, strukoviny, ktoré sú zdrojom sacharidov, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok. Zvláštne postavenie vo výžive detí majú sladkosti, a to z toho dôvodu, že sú zdrojom „rýchlych kalórií“, ktoré sú v detskom veku potrebné. Preto ich u detí úplne nezakazujeme. Vhodná dávka je cca 50 g/deň, a to vo forme napríklad sladkého pečiva, sušienok alebo sušeného ovocia. Nie príliš vhodné sú čokoládové sladkosti, zákusky a cukrovinky.
2. Zelenina a ovocie sú zdrojom vitamínov, minerálnych látok a vlákniny. V stravovaní detí možno využívať aj mrazenú zeleninu. Deti treba učiť, že zelenina sa podáva ku každému jedlu.
3. Mlieko a mliečne výrobky predstavujú základný zdroj živín. Ich význam pre výživu spočíva v obsahu bielkovín a vápnika. V detskej výžive sa uprednostňuje mlieko s normálnym obsahom tuku. Smotanové výrobky treba obmedziť.
4. Mäso a mäsové výrobky obsahujú bielkoviny, železo, vitamín B12. Prednosť má netučné mäso, hydina, ryby. Neodporúčajú sa údeniny z dôvodu vysokého obsahu tukov a soli.
Veľmi dôležité pre zdravie je zachovávanie správneho pitného režimu. Najvhodnejšia je voda, potom ovocné čaje, nesladené nápoje. Minerálne vody nie sú vhodné na denné pitie. Za nevhodné nápoje sa považujú aj sladké malinovky, toniky, kolové nápoje.
Zdroj: ÚVZ SR