„Pravda je taká, že mikroflóra nášho tráviaceho traktu sa vyvíja postupne a jej zloženie sa mení s vekom. Pre optimálny rozvoj črevnej mikroflóry a správny vývoj imunitných funkcií zohráva mimoriadne dôležitú úlohu aj dojčenie dieťaťa,“ vysvetľuje Alojz Bomba z Ústavu experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach.
„V prípade stresu, zmeny diéty, liečby antibiotikami, výskytu infekcií však dochádza k narušeniu rovnováhy črevnej mikroflóry so sprievodnými negatívnymi dosahmi na náš zdravotný stav, a vtedy sú probiotiká užitočné a účinné,“ vysvetľuje.
Každý z nás má v tráviacom trakte asi 1,5 kilogramu baktérií. Ak by to tak nebolo, žilo by sa nám ťažko. „Jeden profesor mikrobiológie definoval ľudské telo ako "vrece plné mikróbov“. Nebol ďaleko od pravdy. Mikroorganizmy osídľujú sliznice tráviaceho, dýchacieho a urogenitálneho traktu človeka v obrovských počtoch. Sú pre nás mimoriadne užitočné a bez nich by sme nedokázali prežiť," vraví Bomba.
Baktérie pomáhajú tráviť potravu, vyrábajú životne dôležité látky a rozkladajú toxíny. Ľudský organizmus je za normálnych okolností kolonizovaný baktériami, ktoré sa nazývajú fyziologická mikroflóra. Jej narušenie je spojené s mnohými akútnymi aj chronickými ochoreniami. Krátkodobé poruchy sa prejavujú tráviacimi problémami, hnačkami, zápchou, zníženou pohyblivosťou čreva. Dlhotrvajúca nerovnováha črevného prostredia môže vyústiť do chronického zápalu čreva, potravinovej alergie, atopickej dermatitídy a pravdepodobne aj niektorých onkologických ochorení.
Kedy stačia prírodné a kedy už nie
Dokedy si telo vystačí s vlastnými baktériami a kedy by sme mali siahnuť po „umelých“? „Za normálnych okolností dokážu naše vlastné mikroorganizmy plniť všetky fyziologické funkcie. Každá mimoriadna záťaž nás však vystavuje negatívnym účinkom stresu, ktorý, ak je dlhodobý, znižuje obranné schopnosti nášho tela vrátane našich vlastných baktérií, čo sa zväčša prejavuje rôznymi poruchami funkcií tela alebo prepuknutím choroby,“ vysvetľuje Bomba.
Pôvodne sa probiotiká získavali z mliečnych výrobkov. Nachádzajú sa prirodzene v mlieku a v nepasterizovaných výrobkoch z mlieka ako syry, jogurt, kefír, bryndza či žinčica. V súčasnosti sa však mliečne výrobky pasterizujú, aby neboli zdrojom nákazy. Tým sa v nich usmrtia aj probiotické mikroorganizmy. Preto sa probiotiká pridávajú do mliečnych výrobkov umelo.
Podľa Bombu je najlepším prírodným probiotikom nepasterizovaná bryndza. Veľmi dobré sú aj kyslomliečne nápoje, predovšetkým kefír, ale aj kvalitné jogurty. „Odporúčam aj konzumáciu kyslej kapusty. Tieto prírodné produkty obsahujú aj celý rad enzýmov, hormónov, rastových faktorov a antibakteriálnych látok dôležitých pre posilnenie črevnej bariéry a celkovej imunity človeka.“ To všetko sú probiotické potraviny a navyše sa označujú aj ako funkčné. „Zlepšujú odolnosť nášho organizmu priti infekciám, chránia nás aj pred srdcovocievnymi a nádorovými chorobami,“ dodáva.
Po „umelých“ probiotikách by sme mali siahnuť preventívne v obdobiach zvýšenej záťaže organizmu, ale aj pri cestách do zahraničia. Mali by sme ich užívať aj v čase zvýšeného výskytu infekcií tráviaceho traktu. „Odporúčam ich najmä ľuďom vo vyššom veku, keď je prirodzený kvantitatívny úbytok zdraviu prospešných baktérií, najmä bifidobaktérií a laktobacilov v hrubom čreve. To sa prejaví zníženou tvorbou kyseliny mliečnej, octovej, propionovej a maslovej, dôležitých pri výžive črevných buniek. Bifidobaktérie a laktobacily prispievajú k znižovaniu bakteriálnej enzýmovej aktivity vedúcej k tvorbe karcinogénov, ale aj ochrane proti infekciám.“
Podľa doktora Bombu by sa potraviny obsahujúce probiotiká mali podávať preventívne a pravidelne. „Zdraví ľudia ich môžu užívať bežne konzumáciou potravín, ktorých sú prirodzenou súčasťou alebo do ktorých sa pridávajú,“ vraví. Doktor Ladislav Strojný z Ústavu experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach zdôrazňuje, že veľkú úlohu tu zohráva aj každodenný stres, ktorý je rozšírený najmä v ekonomicky rozvinutých krajinách. V tom čase je dôležité podporiť prirodzené bariéry tráviaceho aparátu vhodnou konzumáciou produktov obsahujúcich probiotické kultúry.
„Je priam zarážajúce, že v čase výskytu infekcií tráviaceho traktu spôsobených baktériou E. coli v Európe nezaznievajú dôrazné odporúčania odborníkov na ich pravidelný príjem. Veď práve ony sú okrem hygienických opatrení ideálnym preventívnym prostriedkom, pretože významne zvyšujú nešpecifickú obranyschopnosť voči infekciám tráviaceho traktu a viacerými mechanizmami svojho účinku zvyšujú úroveň našej ochrany a udržiavajú náš imunitný systém v stave pohotovosti. Ak by nás aj nedokázali pred touto infekciou úplne ochrániť, je pravdepodobné, že by dokázali zmierniť jej priebeh,“ upozorňuje. Aby bolo možné o konkrétnom probiotickom kmeni vyhlásiť, že dokáže likvidovať konkrétnu patogénnu (choroboplodnú) baktériu, museli by sa urobiť príslušné testy.
Zdravé črevo, zdravý človek
Žijeme v čoraz sterilnejšom prostredí, konzumujeme čoraz čistejšie potraviny a prísun baktérií viazne. Podľa niektorých odborníkov vďačia ľudia za niektoré zdravotné problémy práve tomu, že nemajú v útrobách dostatočne početnú a pestrú črevnú zoo.
„Baktérie osídľujúce tráviaci trakt majú svoje jedinečné zastúpenie. Tie prospešné nám pomáhajú tráviť aj tie zložky potravy, ktoré nedokážu enzýmy nášho tela rozložiť a získavať tak energiu, o ktorú by sme boli ukrátení,“ vysvetľuje ich dôležitosť Bomba. Formujú však aj silnú obrannú líniu voči zlým, choroboplodným mikroorganizmom, pôvodcom rôznych chorôb. Napomáhajú formovanie odolnosti už v ranom veku a udržiavajú imunitu v bdelom stave, aby bola pripravená chrániť nás pred infekciami i chronickými chorobami.
Prospešné mikroorganizmy tiež rozkladajú toxické látky, ktoré by mohli poškodiť rozličné orgány tela. Zlé, vraví sa im aj patogénne, narúšajú celistvosť obranných bariér a rovnováhu črevnej mikroflóry, čím sa vytvoria podmienky na nárast zlých baktérií. „Vyvolávajú rôzne choroby, ale slúžia tiež na prípravu rôznych očkovacích látok zabezpečujúcich našu ochranu pred chorobami, ktoré by vyvolali, ak by sme neboli voči nim chránení protilátkami,“ dodáva Bomba.
Ak má človek v poriadku črevá, je v podstate aj zdravý. Zloženie črevnej mikroflóry zohráva mimoriadne významnú úlohu pri mnohých závažných infekčných a civilizačných chorobách, srdcovo-cievnych, nádorových a alergických ochoreniach.
Črevná mikroflóra je spätá aj so správnym fungovaním viacerých orgánových sústav: tráviaceho, dýchacieho, urogenitálneho traktu a imunitného systému. „Existujú aj údaje o vzťahu našej mikroflóry na duševné zdravie. Mať v poriadku črevá teda znamená, že zloženie a funkčnosť črevnej mikroflóry a celého tráviaceho systému vrátane jeho obranných funkcií je optimálna.“ Prejavuje sa to jednoducho tým, že sa cítime „v pohode“.
Hlavným dôvodom narušenia optimálneho črevného prostredia môže byť obyčajná hnačka či užívanie antibiotík. „Nepriaznivú situáciu je možné vyvažovať najmä užívaním probiotík,“ povedal gastroenterológ Ladislav Kužela pre TASR. Pozitívne zmeny črevného prostredia sa môžu podľa neho prejaviť aj zlepšením prejavov vyvolaných na iných miestach ako napríklad afty či kožné alergie.
„Mnohé prospešné vlastnosti probiotík boli navyše zdokumentované klinickými sledovaniami,“ povedal. „Ich užívaním pred a počas cesty do rizikových dovolenkových destinácií sa dosiahol 50-percentný pokles výskytu hnačky cestovateľov a zníženie jej trvania na polovicu u tých, u ktorých došlo k jej rozvoju,“ dodal Kužela.
Konzumácia probiotík obsahujúcich Lactobacillus je spojená aj so znížením výskytu vaginálnej mykózy u pacientok trpiacich opakovanými infekciami, pozitívny účinok majú aj v liečbe opakovaných močových infekcií.