Autor štúdie Eric Davidson z výskumného centra Woods Hole Research Centre, ktoré sa dlhodobo venuje ekológii, navrhuje zmenšenie porcií aj celkové množstvo skonzumovaného mäsa. Jeho produkcia vyžaduje obrovský objem hnojív spotrebovaných v rastlinnej výrobe. Z nich sa uvoľňuje oxid dusný, jeden z plynov spôsobujúcich globálne zmeny klímy. Podľa Davidsona je alarmujúce, že sa spotrebuje viac hnojív na pestovanie krmiva pre zvieratá než na pestovanie potravy pre ľudí.
„Pol milióna ošípaných vyprodukovalo za rok viac fekálneho znečistenia ako 1,5 milióna obyvateľov Manhattanu,“ píše Guardian. „Navyše tony fekálií je jedna vec, tony vysoko toxických fekálií druhá,“ dodáva.
Živočíšny hnoj je okrem hnojív nielen ďalším zdrojom skleníkových plynov, ale aj chemického koktailu pochádzajúceho zo stravy veľkokapacitné chovaných zvierat: antibiotík, vakcín a insekticídov, ktoré majú udržiavať zvieratá zdravé.
Ako príklad skrytého nebezpečenstva v nadužívaní herbicídov denník uvádza devastujúci dopad na populácie včiel. Ich význam je pritom pre človeka nenahraditeľný – stačí si predstaviť, čo by znamenalo manuálne opeľovanie každého kvetu v prípade likvidácie včelstiev.
Guardian upozorňuje aj na tendenciu obyvateľov západného sveta jesť čím ďalej tým viac a čím ďalej väčšie porcie. V roku 1955, keď McDonalds predstavil svoj hamburger, vážil burger 45 gramov. Dnes váži skoro štvrť kilogramu. Podľa štatistík Svetovej banky a Svetovej zdravotníckej organizácie sa ale „epidémia obezity“ netýka len západného sveta. Problémy majú aj krajiny ako je Čína alebo Mexiko. Svetová zdravotnícka organizácia uviedla, že v roku 2011 obezita spôsobila viac úmrtí než podvýživa.
Kritici štúdie tvrdia, že masívna zmena v stravovacích návykoch miliónov ľudí nie je možná. Okrem toho, že autori sami upozorňujú na fakt, že na budúcnosť bude mať vplyv mnoho premenných, kritikom oponujú poukázaním na uplynulú dekádu, keď sa napríklad podarilo zmeniť prístup rozvinutého sveta k fajčeniu.