Profesor Viliam Bada: Naše zmysly možno oklamať, naše srdce nie

Nedokonalosť ľudského zraku majstrovsky využili už 28. 12. 1895 bratia Lumiérovci. Umenie pohyblivých obrázkov prináša nemalé zisky, umeleckých zážitkov len poskromne. Ak naše oči podľahnú lákavému obalu skrývajúcemu nekvalitnú potravinu, dopláca výlučne zdravie.

Profesor Viliam Bada
Profesora Viliama Badu znepokojuje, že potravinárska legislatíva viac nahráva biznisu ako ochrane zdravia.
Autor:

Neznalosť zákonov výživy je beztrestná len zdanlivo. Človek časom stráca to najcennejšie – zdravie. Ako sa stravovať, aby týchto strát bolo čo najmenej? "Treba sa vrátiť k prirodzených potravinám,“ hovorí profesor Viliam Bada, prednosta III. Internej kliniky LFUK na bratislavských Kramároch.

Onedlho budeme sláviť Veľkú noc, sviatky znovuzrodenia. Ľudia si v súlade s tradíciou dožičia viac než obvykle a potom budú horekovať, ako a čím sa previnili. Na čo najviac hrešíme vo výžive?
S určitosťou to nie sú vajíčka, ktoré už tradične symbolizujú Veľkú noc. Nikto, nikde u nikoho nezistil, že zvýšený konzum vajec zvyšuje ochorenia srdca a ciev. Vajcia v plnej miere rehabilitovali. Patria k pilierom zdravej výživy, samozrejme, najmä tie, ktoré zniesli sliepočky behajúce po dvore. Žĺtky zlepšujú pamäť, zrak aj pevnosť kostí. Žiaľ, slávny veľkonočný výrok, -Kým kohút nezaspieva trikrát, ma zradíš- by sa asi nesplnil. Na väčšine slovenských dedín už kohúty nie sú. Pravá biošunka – kde ju vziať? Tam, kde stáli chlievy, rastie trávnik. Nájdu sa však výnimky. K šunke patrí neodmysliteľne chren. Pamätám sa na slzy, čo mi tiekli po lícach pri jeho strúhaní. Až po rokoch som zistil, že čo do obsahu vitamínu C zaujíma za šípkami druhé miesto, ale sedemkrát prevyšuje citróny. C vitamín patrí k najúčinnejším antioxidantom.

Niet sviatkov bez sladkostí…
Tými sa naozaj prepchávame. Škodíme si najmä tými, kde pri výrobe použili priemyselne vyrábané tuky obsahujúce tzv. trans- formy mastných kyselín. Tie patria k najhorším tukom, pri ktorých nepoznáme bezpečnú hladinu. Trans- formy sú aj v olejoch, kde vznikajú pri procese odstraňovania zápachu vysokou teplotou. Čoraz viac jeme jedlá, ktoré sa pôvodným prírodným potravinám ani nepodobajú. Ale ak už sme pri Veľkej noci, pripomeňme si, čím sa začína. Predsa 40-dňovým pôstom. Na pôst, ak nemáme na mysli rôzne bláznivé redukčné diéty, sme v našej výžive takmer zabudli. Prináša odriekanie a tiež používanie jednoduchých, ale zdravých jedál a nápojov, ktoré by mali viac figurovať v našej strave.

Odriekanie ako cestu k zdraviu ľudia často chápu ako istú formu sebatrýznenia. To sa dnes nenosí, v móde je skôr život si užívať.
Pôst nie je jednoduchá záležitosť, spája sa s ním ovládanie seba samého. Je ukážkovým príkladom toho, ako ľudia dospeli k poznaniu, že sebaovládaním rastú fyzicky aj psychicky. Ak sa nevieme ovládať, potom si ťažko zachováme chladnú hlavu v krízových situáciách. Pripomeňme si hrôzostrašné následky neovládania vlastnej agresivity streľbou do nevinných ľudí. Ak neovládam seba, nemôžem ovládať iných. Napokon bez odriekania nejestvuje žiadny vrcholový výkon v športe.

Čo znamená sebaovládanie vo výžive?
Odolať lákaniu a vybrať si zdraviu prospešné jedlo a vedieť povedať: Ďakujem, stačí. Príkladom v tomto smere boli mnísi žijúci v kláštoroch. Boli v mnohom priekopníkmi zdravej výživy, zbierali liečivé bylinky, pripravovali prírodné lieky, zriaďovali prvé nemocnice, kde sa starali o chorých. Po jedle nikdy neležali ani nesedeli, ale sa prechádzali s breviárom v ruke, inzulínová rezistencia, prvopočiatok cukrovky nemala ako vzniknúť.

S mníchmi sa skôr spája askéza, odriekanie. Súčasníka viac motivuje túžba zažiť čosi príjemné. Čo je vo svojej podstate pôst?
Zjednodušene striedme stravovanie. V čase pôstu jedli v kláštoroch, ale nielen v kláštoroch, haringy, jedlá z rýb. Spomína to aj náš nestor diétneho stravovania lekár Imrich Sečanský. Rýb sa dnes na Slovensku spotrebuje necelých 5 kilogramov na jedného obyvateľa, je to veľmi málo. Ak chceme jesť zdravo, potom si kúpme mastné ryby – napríklad slede, šproty, sardinky. Práve tieto ryby majú hojný výskyt 3-Omega mastných kyselín a veľa vitamínu D. Nezabúdajme aj na naše sladkovodné ryby aj tie obsahujú v menšom množstve to isté ako morské ryby. V mestečku Tabgha pri Genezaretskom jazere sa zachovala mozaika z 5. storočia s dvoma rybami a piatimi okrúhlymi chlebíkmi, k tomu treba len pridať 4 000 mužov a 12 košov zvyškov. Len pre zaujímavosť, ryby z biblického príbehu boli sladkovodné.

A čím zapiť pôstnu rybu?
Víno sa v pôste nepilo. Nápojom pôstu bolo pivo. Živé, nízkoalkoholické kvasinkové pivo bolo plné vitamínu B. Také pivo dnes vyrábajú v Bavorsku, ale robia ho už aj malé slovenské pivovary. Ako čas plynie, objavujeme to, čo dávno vedeli a praktizovali naši predkovia. Boli skromnejší, žili jednoduchšie a zdravšie, oveľa viac sa hýbali, všade chodili peši. V strave dominovali vlastné, domáce prirodzené potraviny. Margaríny sa používali minimálne. V roku 1960 sme v strednej dĺžke života predstihovali Francúzov aj Japoncov. Dnes žijeme blahobytnejšie, vozíme sa autami, ale jedlo, ktoré jeme, spôsob, ako sa stravujeme napriek technologickému pokroku, nie je lepší ako pred polstoročím. Skôr horší.

Čím sa dá vysvetliť tento paradox?
Sme všežravci, tomu je prispôsobený aj náš zažívací trakt. Strava súčasníka sa stáva čoraz viac jednostrannou, čo je však jednostranné, nie je plnohodnotné. V strave ľudí ešte v polovici minulého storočia prevažovali obilninovo-mliečne a zeleninovo-ovocné zložky nad mäsovými. Mäso bolo sviatočným jedlom. A ak sa podávalo, bolo výlučne v biokvalite. Vo výžive zvierat sa nepoužívali rastové hormóny a počas spracovania mäsa nikomu nenapadlo, aby sa snažil zväčšiť jeho hmotnosť. Bolo nepredstaviteľné, aby párky obsahovali stopové množstvo mäsa a zvyšok tvorili zložky, ktoré tam vôbec nepatria.

Čo sa s tým dá robiť?
Treba vrátiť potravinám poctivú skromnosť. Potravina je dar a urobiť z nej výlučne zdroj zisku, je to isté ako kšeftovať so zdravím.

Ak sa budeme správne stravovať, nemusíme chodiť za lekárom. Prečo taká jednoduchá pravda nefunguje?
Možno aj preto, že ľudský život sa stal pohodlnejším. Nielen keď sme chorí, ideme za lekárom, aby nám predpísal lieky. Silnie hnutie podávať tablety všetkým preventívne. Napríklad Polypil, tableta pozliepaná z liekov na tlak, na zrážanie krvi, proti búšeniu srdca, na cholesterol. Je to najlacnejšie a najmä bez námahy. Známy írsky lekár Denis Burkitt (objaviteľ Burkittovho lymfómu) mal len jedno oko, ale videl oveľa viac ako ostatní. Prirovnal situáciu dnešného človeka k bizarnému obrazu, kde z vodovodného kohútika tečie prúdom voda. Odpad v umývadle nestačí a voda sa začína prelievať cez okraj umývadla na zem. Zem usilovne utiera skupina ľudí – sú to lekári, rôznych odborností. Každý používa inú handru. Všetci sa chvália vynikajúcou sacou schopnosťou svojej vylepšenej handry, ba niektorí používajú priame, počítačom riadené odsávanie. Nikto sa však nesnaží zavrieť kohútik. Na tom, čo z neho tečie, sa dá predsa dobre zarobiť. Burkitt pochopil, že neriešime príčinu, ale následok. To, že "strava je pre udržanie ľudského zdravia oveľa dôležitejšia ako apatieka,“ vedela aj Terézia Vansová. V úvode svojej kuchárskej knihy už v roku 1914 vlastne parafrázovala často citovaný Hippokratov výrok z tretieho storočia pred Kristom: "Nech je jedlo tvojím liekom a liek tvojím jedlom.“ A bol to Hippokrates, ktorý si všimol aj takú dôležitú maličkosť, ako je pre človeka význam správneho vyprázdňovania. Podmienil ho hrubou celozrnnou múkou a otrubami.

Rád prízvukujete, že stravovanie je s určitosťou najstaršou činnosťou človeka, ktorá bezprostredne ovplyvňuje jeho zdravie. Prečo nezostaviť zákonník správneho stravovania?
Neznalosť zákona neospravedlňuje. Ale v prípade stravovania sa zásadná nevedomosť, ignorovanie základných princípov môže stať dokonca symbolom pokroku, najmä ak navyše prináša zisk. Začiatkom 19. storočia ľudia vynašli valcové mlyny, ktoré nahradili málo výkonné mletie obilia pomocou mlynských kameňov. Moderné mlyny odstránili pre človeka zdanlivo nepotrebné časti obilného zrna otruby a urobili z nich krmivo. Ľuďom zostala biela múka, biele pečivo, biele koláče. Pochvaľovali si. Nevedomosť základného významu sa stala symbolom pokroku.

S otrubami zmizla z múky vláknina. Stratili sa aj minerálne látky a vitamíny skupiny B. Kedy si ľudia uvedomili, že im niečo chýba?
Keď začali pociťovať, že im chýba napr. kyselina listová. Ide o jeden z vitamínov skupiny B, čo má veľmi nepriaznivý vplyv na vývoj plodu, špeciálne na nervovú sústavu. Problém vyriešili šalamúnsky. Miesto úpravy vymieľania múky, aby sa vitamíny nestrácali, začali do bielej múky pridávať kyselinu listovú. Objavili sa aj problémy s vyprázdňovaním. Súvis s deficitom vlákniny nikto neoveril. Oveľa pohodlnejšie bolo požiadať o preháňadlo. No nie vždy to bolo možné.

Predstavme si takých vojakov počas bojového nasadenia.
Dobrý príklad. Počas II. svetovej slúžilo na britskej bojovej lodi King George V. 1 500 mužov. V záujme zachovania najvyššieho stupňa bojovej pohotovosti všetky funkcie boli zdvojené. Spánok aj príjem potravy boli priamo na bojovom poste. Pohybu, tekutín, ovocia a zeleniny bolo málo. Vyprázdňovanie stolice sa dialo na povel. Vojaci dostali pár minút. Kto nestihol, mal smolu. Obstipáciou (zápchou) trpelo skoro 75 percent posádky. Lodný lekár kapitán Thomas Cleave tiež. Spomenul si na prácu Dr. Allinsona z roku 1880, ktorý radil na obstipáciu otruby, ktoré mlynári z obila odstránili. Kapitán Cleave riešil vec po vojensky. Každý muž dostal balíček s otrubami, ktoré zapil vodou. Efekt bol neočakávaný – takmer 80 percent tých, čo mali zápchu, ťažkosti stratili. Kapitán Cleave napísal po skončení vojny knihu, kde odsúdil rafinovanú stravu. Jeho názory však neboli akceptované, chýbali dôkazy. Sir Richard Doll, objaviteľ priameho vzťahu medzi fajčením a rakovinou pľúc, oslovil už spomínaného Denisa Burkitta, aby problém vysvetlil.

Burkitt ako lekár pôsobil v Afrike. Nedal mu práve čierny kontinent odpoveď na nezodpovedanú otázku?
Dal. Burkitt si že v Európe rozšírené žlčníkové kamene, zápaly slepého čreva, divertikulózy – oslabenie črevnej steny s vydutinami, hemoroidy, kŕčové žily, rakovina hrubého čreva, ale aj ochorenia srdca ciev sa v Afrike nevyskytovali. Vypracoval metodiky, ktoré boli nevyhnutné na overenie predpokladov. Prekvapujúce boli zistenia, že váha stolice u afrických domorodcov žijúcich prirodzeným spôsobom bola 300–500 g a doba prechodu zažívacím traktom 30 hodín. U kaukazoidných ľudí vážila stolica 80–120 g, ale doba tranzitu bola až 72 hodín! Vedecké zhodnotenie potvrdilo, že značne rozdielne ochorenia majú zrejme spoločný pôvod v nedostatku vláknin.

Nesúvisí nedostatok vlákniny aj s vysokým výskytom rakoviny hrubého čreva na Slovensku?
Správny postreh. Pripomeňme si dobu tranzitu potraviny 72 hodín. Koľko cudzorodých zložiek dnešnej potravy má priamy kontakt s črevnou stenou. Hľadáme prvé príznaky ochorenia, pritom by sme mali robiť prevenciu. Pridaním vláknin do stravy sa zväčší objem a doba posunu v čreve sa zrýchli. Sú to zákony o prúdení v trubici. Väčší objem, ľahší prúd, menší tlak na steny trubice.

O význame vláknin v ľudskej strave už vie asi každý. Prečo sú s tým ešte problémy?
Pretože mletie múky sa zmenilo len málo. V ponuke dominuje biely chlieb, biele pečivo, biele pekárenské výrobky. Tzv. cereálna tyčinka, plná „zdravej vlákniny“ býva pozliepaná až z 20 percent zo škodlivých priemyselne vyrábaných trans-foriem mastných kyselín. Vďaka nim tyčinka dlhšie vydrží. Priemyselne vyrábané trans-mastné kyseliny sú v margarínoch aj v olejoch. Sú to najhoršie tuky, zvyšujú zlý LDL cholesterol a znižujú dobrý HDL cholesterol. Pripomínam, nejestvuje bezpečná hladina priemyselne vyrábaných trans-mastných kyselín.

Profesor Viliam Bada.
Profesor Viliam Bada.
Autor: Ľuboš Pilc

Ak prídete do supermarketu, na polici je obrovský výber chleba. Ktorý si vybrať, aby sme mali v tele dosť vlákniny?
Nuž pokiaľ ide o chlieb, ideálom je na Slovensku takmer zabudnutý jačmenný chlieb. Spomenutá mozaika v Tabgha znázorňuje päť guľatých jačmenných chlebíkov. Jačmeň je výnimočný. Podobne ako ovos obsahuje solubilnú vlákninu. Tá pučí, fermentuje (kvasí) a vytvára cukor slad. To je prototyp zdravej výživy, akú kedysi poznali na Kysuciach, v hornom Liptove, na Orave, kde pestovali ovos aj jačmeň a ľudia si robili ovseno-jačmenný chlieb. Ten "chudobný“ chlebík mal parametre, aké nemá žiaden v súčasnosti ponúkaný chlieb. Navyše do väčšiny druhov chleba a pečiva sa pridávajú rastlinné tuky a oleje, aby výrobok dlhšie vydržal.

Kde robíme základnú chybu v našom stravovaní?
V tom, že nerešpektujeme prírodu, pritom sme stále jej súčasťou. Ľudia sa čoraz viac od nej vzďaľujú. Príroda nepotrebuje človeka, ale človek je od prírody priamo závislý. Príroda nám podarovala obilné zrnko. Ako s ním nakladáme, o tom hovorí naše zdravie.

Ako vyzerá moderné stravovanie?
Je rýchle a "dynamické“ ako doba. Jedia sa žemle z fast foodov s fritovanými kúskami kuraťa a syra spolu so zemiakovými hranolčekmi. Je to priam bomba čo do množstva trans-foriem mastných kyselín. Žiaľ, žiadna zákonná norma výrobcom neukladá povinnosť upozorniť spotrebiteľa na skutočné riziká konzumácie jeho výrobkov. Najväčšie riziko fastfoodových potravín je pre deti. Veľmi rýchlo vzniká závislosť od chuti hranolčekov.

Formálne etiketa výrobku uvádza, čo obsahuje. Často však ide z pohľadu poznatkov lekárskej vedy za klamlivé údaje. Prečo?
Pretože potravinárska legislatíva nahráva viac biznisu ako ochrane zdravia. Zoberme si len televíznu reklamu. Najproblémovejšie sú tzv. výživové doplnky, ktorých obsah nepodlieha kontrole Štátnym úradom pre kontrolu liečiv, pretože to nie sú lieky! V lekárňach však tvoria veľmi významnú zložku sortimentu. Ďalším problémom sú homeopatiká, prezentované ako lieky.

Vonkajšie znaky výrobku nemusia prezradiť, aký v skutočnosti je a čo prináša spotrebiteľovi jeho obsah. Ako odlíšiť kvalitné potraviny od napodobnenín?
Cesta k pravde býva zložitá. Národný ústav zdravia v Bethesde v USA skúmal, prečo Indiáni z kmeňa Pima trpia nadváhou a vysokým výskytom cukrovky. Indiáni žili v rezervácii v štáte Arizona. Od vlády poberali, neveľkú, ale stabilnú finančnú podporu. Stačila na prežitie. Vedci pracovali s hypotézou, že Indiáni sú tuční preto, lebo majú špeciálny fenotyp obsahujúci tzv. šetriaci gén. Tento gén ich chránil v obdobiach hladu, keď vedeli lepšie využiť energiu z potravín a prežili. V obdobiach dostatku preto viac priberajú. V susedom Mexiku sa však našli tiež Indiáni Pima. Na rozdiel od arizonských mali normálnu hmotnosť a nemali ani vyšší výskyt cukrovky. Nežili totiž v rezervácii, neposedávali, ale museli si obživu zadovážiť vlastnými rukami.

Nežijú súčasníci akoby v potravinovej klietke podobnej indiánskej rezervácii? Síce pracujú, ale majú málo pohybu a veľa, často nekvalitných, potravín.
Vtipná poznámka. V mnohom sa naozaj náš život podobá životu v rezervácii. Ľudia akoby nemali východisko a správajú sa ako nesvojprávni. Aj by mohli opustiť svoju rezerváciu, život v nej je pohodlnejší.

Vzdali sme sa prirodzeného spôsobu života a platíme za to daň v podobe civilizačných chorôb.
Ale to nemá s civilizáciou nič spoločné. Na jednej strane je obyčajná ľudská chamtivosť a na druhej ľudská pohodlnosť, na ktorej sa dá veľmi dobre zarobiť. Nemusíte sa veľmi trápiť, všetko si môžete kúpiť, ale aká je kvalita potravín, ktorú vám ponúkajú? Napokon tá cena nie je vôbec nízka. Koľko stojí benzín do kosačiek? Zvykli sme si hovoriť výroba potravín. Už v názve je čosi zvláštne. Potravinu nemožno vyrábať, rastliny môžeme pestovať, zvieratá chovať.

Nájdu sa aj opačné, pozitívne príklady alebo je všetko len negatívne?
Nájdu. V blízkosti Panamského prieplavu na niekoľkých ostrovoch žijú Indiáni Kuna. Na rozdiel od ostatných obyvateľov Panamy takmer nemajú zvýšený krvný tlak. Vysoký krvný tlak sa považuje za najzávažnejší rizikový faktor srdcovo-cievnych chorôb. Indiáni Kuna skutočne netrpeli na infarkty srdcového svalu, srdcové zlyhanie ani mozgové porážky. Lekári zo známej Harvardovej lekárskej fakulty v Bostone 20 rokov hľadali gén, ktorý chráni Indiánov Kuna. Nijaký nenašli. Zato zistili, že Indiáni Kuna pestujú kakao a pripravujú ho ako Mayovia. Žiadne odtučňovanie odberom kakaového masla, žiadne alkalizovanie lúhom, aby bolo tmavšie. Denne vypijú 4–5 šálok poctivého kakaového nápoja vareného spolu s banánmi.

Je takéto kakao lepšie? Vraj chráni pred hypertenziou.
Nepochybne významnou zložkou zdravia skúmaných Indiánov bolo prírodné, poctivo pripravované kakao. Nerobili ho na predaj, v ich očiach kakao bolo a zostalo pokrmom bohov, čo vyjadruje aj jeho latinský názov Theobroma cacao. Kedysi boli kakaové bôby platidlom. Nič nestojí v ceste, aby pravé nefalšované kakao mohli piť ľudia v oveľa väčšom počte, aj naše deti. Také kakao, čo sa nevyrába, ale pestuje. Indiáni Kuna na kakau nezbohatli, aby ho mali, musia pracovať, majú dosť pohybu, lovia ryby, aj preto sú zdravší ako tí Indiáni, čo žijú zo štátnych podpôr v rezerváciách.

Kakao obsahuje podobne ako červené víno antioxidanty, látky, ktoré vychytávajú nebezpečné voľné radikály. Je kakao potravinovým liekom?
V roku 2012 v Univerzitnej nemocnici v Zürichu preskúmali pozitívne vlastnosti kakaa konzumáciou čokolády s minimálne 70-percentným obsahom kakaa. (Noir Intense). K výskumu švajčiarskych lekárov podnietili aj poznatky zo života Indiánov Kuna. Sledovali sa účinky čokolády u pacientov so zlyhávajúcim srdcom. Podmienkou objektivity bolo podávanie "kontrolnej čokolády“, teda akéhosi placeba. Kontrolná čokoláda musela mať farbu, vôňu a chuť identickú so skutočnou pravou čokoládou, len antioxidanty museli chýbať! Švajčiarsky výrobca bez problémov vyrobil čokoládové placebo. Nikto senzoricky nerozpoznal napodobeninu. Len cievy chorých ju rozoznali. Priaznivý účinok na cievnu stenu mala výlučne pravá čokoláda Noir Intense so 70-percentným podielom skutočného kakaa s kakaovým maslom. Tá spôsobila prietokom riadenú vazodilatáciu – rozšírenie ciev! Takáto čokoláda je liek! Lenže v obchode ponúkajú aj tzv. tmavú, horkú čokoládu ktorá má len 15 percent kakaa! Aká že je to čokoláda?!

Napodobeniny ničia zdravie ľudí. Také je posolstvo výskumu švajčiarskych lekárov?
Švajčiari svojím pokusom vlastne dokázali, že moderné potravinárske podniky vybavené špičkovými technológiami dokážu napodobniť úplne všetko. Ale len napodobniť. Naša cievna stena sa nedá oklamať. Našim deťom a vnúčatám patrí do rúk len skutočná kvalita.

Stále rozšíreným strašiakom zostáva cholesterol v potrave. Platí téza, čím viac cholesterolu v potrave, tým väčšie riziko aterosklerózy v ľudských cievach?
Najviac cholesterolu spomedzi potravín má bez konkurencie vajce. Aj keď sme to už povedali, znovu to treba zdôrazniť: Nikto, nikde a nikdy nepreukázal žiadny vzťah medzi zvýšenou spotrebou vajec a zvýšeným výskytom kardiovaskulárnych chorôb. To je stanovisko profesora Waltera Willeta z Harward Medical School v Bostone, prednostu fakulty verejného zdravotníctva.

V súvislosti s cholesterolom ľudí máta aj plnotučné kravské mlieko. Ako je to s cholesterolom v mlieku?
Najprv malý vedomostný test. Čo si myslíte, v ktorom mlieku je najviac cholesterolu: Po prvé, v plnotučnom kravskom mlieku s 3,5-percentným obsahom tuku, po druhé, v materskom kolostre – (mledzive) žltkastej farby, alebo po tretie, v stabilnom materskom mlieku? Nuž najviac ho má stabilné materské mlieko, až trikrát viac ako plnotučné mlieko!

Aký z toho plynie praktický poznatok?
Vrátim sa k Indiánom Pima. V snahe ovplyvniť nepriaznivý zdravotný vývoj indiánskej populácie sa radilo matkám, aby nedojčili a miesto svojho materského mlieka ponúkli deťom umelú mliečnu výživu so zníženou koncentráciou cholesterolu. Urobili test a všetko dopadlo opačne. Deti, ktoré dostávali umelé mlieko so zníženým obsahom cholesterolu, priberali o jednu tretinu rýchlejšie ako tie, ktoré boli dojčené. Ukázalo sa, že dojčenie je jasnou ochranou pred obezitou a súčasne aj vznikom diabetu, zvyšuje odolnosť, zlepšuje inteligenciu. Jednoducho, dojčené deti majú oveľa väčšiu nádej, že budú zdravé. A ak sú to dievčatá, zvyšuje sa nádej, že nedostanú rakovinu prsníka.

Význam dojčenia bol dávno známy aj u nás. Spomeňme si na Prostonárodné slovenské povesti Pavla Dobšinského a rozprávku o Valibukovi alebo Lomidrevovi.
Tým, čo nečítajú rozprávky, pripomeniem, že Valibuk sa narodil rodičom vo vysokom veku. Otec po narodení chlapca vraví matke: „Mamko, kým nás bude Pán Boh živiť, musíš toho chlapca za sedem rokov dojčiť.“ Mamka to urobila a chlapček rástol a rástol a bol čoraz mocnejší. Keď Valibuk dovŕšil sedem rokov, vraví jej: "Mamko, ty ma musíš ešte za sedem rokov dojčiť.“ A potom začal buky trhať aj s koreňmi.

No dnes sú aj u nás ženy ktoré si zoženú k dieťatku operku, kariéra má prednosť aj pred dojčením.
Dobšinský zrejme nepatrí k obľúbeným autorom našich dievčat. Rozprávka krásne ilustruje, že dojčené deti sú zdravšie, nemajú toľko chorôb, sú silnejšie, mocnejšie, obratnejšie a majú aj vyššie IQ. Valibuk nevynikal iba hrubou silou, ale aj šikovnosťou, bol kapitánom svojej družiny. Všetkých prekabátil. Opäť môžeme len žasnúť nad múdrosťou našich predkov.

Nedávno sa na internete objavil útlučký 30-stránkový zošitok s jednoduchým názvom Bryndza, datovaný rokom 1939. Odporúča deťom podávať bryndzu. Čo na to hovoríte? Veď aj bryndza obsahuje veľa cholesterolu.
Bryndza z nepasterizovaného ovčieho mlieka, podobne ako stabilné materské mlieko, je plná cholesterolu, ale ona paradoxne v ľudskom tele znižuje cholesterol aj krvný tlak. Je to, ako dokázal profesor Libor Ebringer, skvelé probiotikum, veď obsahuje dvanásť druhov probiotických baktérií. (pro bios – pre život) Pred sedemdesiatimi rokmi ešte nemali bryndzu tak dopodrobna analyzovanú ako dnes. V jednom sa však autorka textu Šárika Alexy Buganová, manželka maliara a spisovateľa Janka Alexyho, nemýlila, keď tvrdila, že "bryndza po zdravotnej stránke je hotovým liekom“ Výskumy potvrdili, čo sa dávno vedelo a to, že deti pravidelne konzumujúce bryndzu, nemali žiadne poruchy rastu ani náznaky rachitídy – krivice. Šárika Alexy Buganová charakterizovala bryndzu, ako "slnko v kocke“. Okrem probiotickej bomby je totiž bryndza aj koncentrátom vitamínu D.

Buganová prekvapila aj ako odvážna somelierka. Nesnúbila bryndzu s vínom, ale s darmi mora. Prekvapuje vás to?
Nie, pretože Šárika Buganová študovala v Paríži na Sorbone. Bola to dáma s vycibreným výtvarným, ale aj gastronomickým vkusom. Mala rada dobré jedlo. V knižočke o bryndzi sa cituje francúzsky bonmot „hostina bez syra je ako krásavica bez oka“. Cudzie jej nebolo aj experimentovanie, keď kombinovala bryndzu s lososom, homármi či kaviárom. Biologická hodnota týchto jedál je obdivuhodná! Dnes sa niektorí zháňajú po cudzokrajných lahôdkach, nuž nech si ich dožičia s bryndzou. Buganová nielen im, všetkým odkazuje, že Slovensko by bez bryndze pripomínalo slepca.

K čomu by sme sa teda v stravovní mali vrátiť?
Určite k pôvodným jedlám. Žijeme v krajine, ktorá má unikátne prírodné podmienky na dopestovanie ovocia, zeleniny, obilia, rýb a mäsa. Dnes toľko skloňované antioxidanty prinášajú ľuďom osoh, keď konzumujú čerstvé, teda doma dopestované ovocie. Všetky ovocné druhy, ktoré u nás rastú, obsahujú antioxidanty. Niektoré viac, niektoré menej, ale absolútne špičkové sú tie, ktoré rastú v prírode. Čučoriedky, brusnice, černice, maliny, jahody, šípky, chren, medvedí cesnak. Teraz sa z brusníc vyrábajú antibakteriálne tablety, ale nič sa nevyrovná čerstvým čučoriedkam či brusniciam. A dám ešte raz do pozornosti bryndzu – koncentrát slnečnej energie, vďaka ktorej je príroda pestrá, plná kvetov a toho, čo tak krásne opísal Janko Alexy v útlej knižočke Na voľnej vôľuške.

Veľkí francúzski vinári podotýkajú, že sú iba asistentmi prírody. Mali by sme sa tejto zásady držať aj my?
Určite. Dojčenie, vajíčka, maslo, ryby, ale aj pravá bryndza či kakao, šípky, brusnice, čučoriedky, chren, medvedí cesnak, jasne hovoria, že netreba zdokonaľovať to, čo je dokonalé samo osebe.

Súvisiace články:

žena, zelenina, zdravie

Zdravá výživa srdca. Niekoľko rád ako si prispôsobiť jedálny lístok

28.05.2016 06:00

Prvým krokom k zdravému srdcu a zdravému životnému štýlu je zavedenie nových - zdravých stravovacích návykov. Ako prispôsobiť jedálniček? Prinášame vám niekoľko rád.

soľ

Za množstvo soli platíme vlastným zdravím

20.05.2016 06:00

Je fakt, že bez soli by človek zomrel. V trinástom storočí bolo "biele zlato" takou vzácnosťou, že sa používalo doslova ako platidlo. Dnes však draho platíme za to, že prijímame soli priveľa. Vlastným zdravím.

voda, smäd, pitný režim

Pre úsmev pite vodu. Nie vodku!

01.05.2016 06:00

Dehydratácia má vplyv na náladu mladých zdravých žien. To je záver štúdie Americkej spoločnosti pre výživu. Ak vás teda obchádza smútok, a neviete prečo, skúste sa napiť vody.

savčenková

Ruskom omilostená Savčenková zložila poslanecký sľub

31.05.2016 11:31

Ukrajinská pilotka Naďa Savčenková zložila v Kyjeve ústavou predpísaný sľub a stala sa poslankyňou ukrajinského parlamentu.

angela merkelová, merkelová

Nemecká koalícia by vo voľbách nezískala ani polovicu hlasov

31.05.2016 11:16

Strany nemeckej vládnucej veľkej koalície by teraz vo voľbách nedosiahli ani na polovicu hlasov. Ukázal to posledný prieskum.

Trump

Trump vedie? Prieskumy ešte Clintonovú nestrašia

31.05.2016 11:00

Bojovať s Trumpom nie je jednoduchý oriešok. Svoje o tom vie aj demokratka Clintonová, ktorá je na najlepšej ceste získať prezidentskú nomináciu vo svojej strane.

lieky, injekcia, lekár, pacient, sestra, zdravotná sestra, ihla, liečivo, liečba, choroba, nemocnica, ambulancia

Zákon o poplatkoch u lekára priniesol zmätok, ukázal prieskum

31.05.2016 10:41

Novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorou sa mali zrušiť viaceré poplatky v ambulanciách, iba prehĺbila zmätok, ukázal prieskum.