Zdravotný prínos probiotík. Kedy ich užívať?

• Nehrozí predávkovanie probiotikami.
• Umožňujú lepšie a efektívnejšie vstrebávanie živín z prijatej potravy do organizmu. Zároveň zabraňujú vstrebávaniu toxínov nachádzajúcich sa v strave. Tento základný mechanizmus fungovania probiotík má veľmi pozitívne účinky na imunitný systém človeka.
• Ich uplatnenie možno predpokladať aj v prevencii infekčných chorôb ďalších orgánových sústav, pričom ich preventívny účinok je sprostredkovaný celkovou stimuláciou imunitného systému. Zabraňujú tomu, aby sa v črevách človeka objavili látky, ktoré by mohli spôsobiť ich nádorové bujnenie.
• Probiotické mikroorganizmy pomáhajú nášmu tráveniu a umožňujú niektorým ľuďom konzumovať aj také potraviny, ktoré by bez ich pomoci nedokázali stráviť a spôsobili by im nepríjemné zdravotné problémy.
• Pomáhajú pri rôznych ochoreniach: najmä pri zápalových ochoreniach žalúdka a čriev (ulcerózna kolitída, Crohnova choroba, rotavírusové infekcie), ochoreniach vyvolaných kvasinkami (kandidózy), ale aj patogénnymi kmeňmi Escherichia coli (E.coli) a infekciách (Helicobacter pylori), uplatňujú sa pri chorobách tráviaceho traktu, predovšetkým pri hnačkových ochoreniach, laktózovej intolerancii a zápalových chorobách hrubého čreva.
• Potvrdilo sa, že preventívne podávanie probiotík deťom v nemocničnej starostlivosti môže výrazne znížiť riziko výskytu hnačiek. Aj liečba antibiotikami môže spôsobiť hnačku. Aby k nej nedošlo, mali by sa probiotiká podávať minimálne po dobu liečby. Vhodné je ich podávať aj po jej skončení, aby sa čo najskôr obnovila antibiotikami narušená rovnováha črevnej mikroflóry.
• Z ďalších indikácií je to prevencia alergií a atopickej dermatitídy. V prípade atopickej dermatitídy práce publikované v poslednom roku poukazujú na to, že aj napriek celému radu pozitívnych výsledkov ich účinku v prevencii a liečbe atopickej dermatitídy sa odborníci zhodujú na tom, že účinok probiotík nebol jednoznačne dokázaný. Atopická dermatitída je komplexné ochorenie a nie je možné v primárnej prevencií zabrániť manifestácií ochorenia a v sekundárnej prejavom ochorenia. Dosiahnutie aspoň čiastočných úspechov je určite veľmi pozitívny výsledok.
• Považujú sa za bezpečné, nakoľko ide o nepatogénne mikroorganizmy. Za rizikové sa považuje dlhodobé podávanie vysokých dávok probiotík u pacientov s autoimunitnými ochoreniami, ako aj s nezrelou alebo narušenou imunitou. Mnohí ľudia majú problémy s trávením mliečneho cukru laktózy. Podávanie probiotických mikroorganizmov v klinickej praxi zmierňuje príznaky uvedených zdravotných problémov. Výsledky niektorých pokusov naznačili, že konzumácia fermentovaných mliečnych produktov by mohla znižovať riziko rakoviny hrubého čreva.
• Zabraňujú vzniku zápchy a pomáhajú pri jej liečbe.
• Produkujú laktoferín – bielkovinu, ktorá má schopnosť viazať železo, a bez ktorej by organizmus nebol schopný železo z potravy absorbovať.
• Prostredníctvom čistenia čreva tiež dlhodobejším užívaním znižujú prípadný zápach z úst.
• Dostatočná prítomnosť probiotických baktérií v črevách dokáže produkovať určité druhy vitamínov, predovšetkým vitamíny K a B (biotín, B1, B3, B6 a B12). Tiež pomáhajú liečiť vnútorné zápaly. Probiotické kultúry produkujú látky, ktoré znižujú pH čreva. To vytvára prostredie, v ktorom sa nedarí patogénom. Probiotiká tak majú podobný účinok ako antibiotiká – neumožnia, aby sa škodlivé mikroorganizmy množili.
• Narúšajú uhľovodíkové väzby, čím napomáhajú rozklad potravín na ich zložky, ktoré sú pre organizmus ľahšie dostupné. Urýchľujú proces rozkladu zvyškov, čím predchádzajú vzniku hnilobných procesov v čreve. Vďaka probiotickým baktériám sa črevo čistí. Tieto baktérie majú schopnosť dostať sa ku črevnej stene a svojou aktivitou odstraňovať nežiaduce patogénny. Probiotiká potom tieto patogény „nepustia“ k črevnej stene a posúvajú ich von z tela. Prítomnosť probiotík v čreve vytvára mierne kyslé prostredie, v ktorom škodlivé baktérie neprežijú.
• Pomáhajú bojovať proti civilizačným ochoreniam a ich prejavom. Znižujú napríklad cholesterol, môžu sa spolupodieľať pri prevencii obezity. Niektoré klinické štúdie hovoria o tom, že môžu predlžovať aktívny život a zlepšujú jeho kvalitu.

Kedy ich užívať?

• Názory a odporúčania, kedy užiť probiotikum, sa líšia. Najčastejšie sa odporúča užiť ich v čase jedla. Nie je však rozhodujúce, či ho užijete tesne pred, alebo po jedle.
• Pred jedlom ich môžete užívať v prípade, že po jedle máte nejakú prácu a hrozí, že by ste na ne zabudli. Užitie probiotík nalačno môže citlivejších prehnať.
• Nie je rozdiel, či probiotiká užijete počas jedenia, alebo až po jedle, zhruba do 30 minút. Ak ich teda užijete po jedle, probiotické baktérie sa môžu rozmnožiť v priaznivejšom prostredí prítomnej stravy.
• Najlepšie je užiť ich spolu s hlavným jedlom. To je univerzálne odporúčanie, ktoré však nemusí platiť vždy. Záleží tiež na tom, aký zdravotný problém sa snažíte odstrániť. Ak máte napríklad problém so stravou a jej zložkami (v strave je laktóza, lepok…), užite ho vtedy, keď vaša strava obsahuje tieto „problémové“ potraviny alebo pred tou časťou dňa, keď sa tieto problémy vyskytnú.
• Ak si ich dávate na posilnenie imunity, je lepšie tak urobiť večer – pôsobenie na imunitný systém čreva by mohlo mať lepší ohlas vtedy, keď organizmus nie je zaťažený inými úlohami.
• V prípade, že práve užívate antibiotiká, potom užívanie probiotík presuňte tak, aby ste si ich nedávali spoločne. Probiotiká užívajte v čase medzi užívaním antibiotík, najlepšie dve až tri hodiny po antibiotikách s malým jedlom – napríklad jogurtom alebo ovocím. Ak si nie ste istí, poraďte sa s lekárom, ktorý vám antibiotiká predpísal. Vhodné je dodatočné užívanie vitamínov B-komplexu, dôležitých pre rast probiotických – zdraviu prospešných baktérií. Vitamíny skupiny B sa totiž počas antimikrobiálnej liečby produkujú v znížených množstvách.